piatok, 10 november 2023 10:27

Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku Doporučený

Napísal(a) MG od
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“

Komentár: Obec Rejdová a folklór patria nerozlučne k sebe. Každoročne sa tu koná významný festival s prehliadkou ľudových tradícií. Kroje sú jeho samozrejmou súčasťou. Ušiť a vyšiť takúto parádu s obdivuhodným espritom dokáže osemdesiatsedemročná pani Zuzana Dovalovská. 

rejdova teta dovalovska sukna zapersten

Ako ináč, čakali sme, že televízna obrazovka predstaví našu hlavnú postavu reportáže, pani Zuzanu Dovalovskú, aj keď nie je pri práci. A tak sa obrázky, ktoré si všímala kamera, prelínali s rozprávaním našej pani Dovalovskej. Ako správna Rejdovka, hovorila po rejdovsky.

Zuzana Dovalovská: Sedemdesjat rokov šijem uš. Jak mi bulo šternac rokov, no ta zmo začali šit. Bo boli kamaratki, začali nosit bluski všelijakje, chto - čo si vimisleu... No a pre kamaratki som šila ja. Mi zmo buli tri sestri, taže aj pre nas bulo treba velej šit, mat nestačila šitko, ta ja som za stroj sjadla ket ona skončila. Herďe oblečeňe, no tak... ot rejdova zd šlapaci strojspotku vam povjem – to se nosilo s platna ušiťe, spodnik se volau. Na to išla jedna kamža uska, druha široka. No a na verch išla štofka, lebo zmo to volali takje kruščovje sukne a kašmirovje. ... No a s tim zmo se paradili. Mi sestri zmo si jedna druhej prepožičali. Aj kotra skorej dobehla ku kroju, ta to si obľekla.

Komentár: Dnes si môžeme zo svojho šatníka vybrať oblečenie z pestrej ponuky. Kedysi ale takéto možnosti neboli. Odevy sa vyrábali ručne z toho, čo bolo dostupné a s pokorou. 

Dovalovská: Vjete, čo? Mi zmo prešívali ot staršich sesťer, na kratkje zmo prešivali, dačo zmo obratili naopak, čo bulo ešče nevišediveťe, ta to se na lico nosilo. A ťeto oplecka zmo nosili s platna. To se ces zimu prjadlo, tkalo, potom sa bjelilo na jar a na lukach poľevalo, no a potom Čo komu bulo treba z autim našim suborom, bo to uš mamo velej rokou rejdova zd šičkazaloženi, ja som šila šitko. Ale šila som aj do Kanady, taki na sobaš kroj. Šila som aj do Anglicka, štiri kroje, no ta na pamjatku maju po mne.
To šijem košeľu, to ma but na pedesjatku, ale roskazala si čistu bjelu. Ta se šije s čipkami. Bes mandžet, po novom uš. Na rukavoch se nosili ťeto zapjastki. Dachto chce zeleňe, dachto chce takjeto pestrejšje. To je sukňa štofova, tu mi dali za persten, tak se to volalo. Ket som se šla vidavat, to jak dar ot buducjeho mandžela. K tomu buu autot šurc a auta salouka, to som mala na sobaš oblečeňe. Takú nemau nichto, lebo bula pacerikami višivana.

V obecnej dielni spolu so starostkou Ing. Slávkou Krišťákovou sme spoznali za šijacími strojmi i ďalšie členky kolektívu, za ktoré doplnila: "Folklór tu existuje od nepamäti a teta Dovalovská, keď som ku nej prišla, sa zakaždým spytovala, že kto to bude robiť, keď ona zomrie."

rejdova zd kristakova

Starostka: My sme sa tejto myšlienky v obci chytili a spolu s poslancami sme sa dohodli, že čo keby sme založili sociálny podnik s takýmto zameraním. Prišlo nám vhod v tom období tvorenie akčného plánu okresu Rožňava. Všetky výšivky sa snažíme robiť starou technikou a ručne. Nerobíme nič strojovo, pretože v Rejdovej sa nikdy strojovo nevyšívalo. Základná výšivka je krížiková výšivka, plnená a prípadne retiazka. Toto sa snažíme aj dodržiavať. Pokiaľ máme viac objednávok na vyšívané košele, zvykneme osloviť aj naše tety dôchodkyne v obci a ony nám s tými výšivkami veľmi radi pomôžu. 

rejdova zd bluzka

Komentár redaktorky: Hotové kúsky chodia predávať aj na jarmok. Okrem krojov na objednávku pre rôzne folklórne skupiny šijú aj rôzne doplnky. Do budúcnosti plánujú svoju činnosť rozšíriť o ďalšie pôvodné remeslo.

rejdova zd vysivka

Starostka: Tento rok je takým naším snom spustiť tkanie rejdovských kobercov, pretože u nás sa veľa tkalo. V každej rodine, v každom dvore boli krosná a počas dlhých večerov ženy tkali, strihali si handry z oblečenia. Tie staré ženy už vlastne pomreli a túto tradíciu chceme oživiť. Už na tom aj pracujeme, už sme rozložili krosná a tá pani, ktorá vyšíva, vie aj tkať. Budeme sa snažiť cez zimné mesiace rozbehnúť aj tkanie týchto tradičných rejdovských kobercov.

Nuž aj takto to chodí v niektorých obciach na hornom Gemeri. Najmä tam, kde pohnú rozumom a snažia sa napomôcť svojim občanom v ich nenahraditeľnej činnosti k ich rozvoju a potom i k rozvoju obce.

 

Podľa vysielania RTVS zaznamenal O. Doboš

Foto: zdroj RTVS - Slovensko v obraoch

 

 

Čítať 503 krát Naposledy zmenené piatok, 10 november 2023 16:40

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!