Revúca (273)
Podradené kategórie
Revúčanka Anna Jolšvaiová uviedla do života chytľavú novinku: Na potulkách po Gemeri
Napísal(a) P.Š.
Doktorka Anna Jolšvaiová vydala ďalšie nové CD-čko, avšak tentokrát si nevypočujete šansónové piesne vážnych životných tém.
Ale mimoriadne pútavé texty, chytľavé melódie živých nástrojov a príjemné vokály, ktoré odrážajú prírodné krásy a kultúrne dedičstvo regiónu Gemer lákajú turistov k návšteve tohto malebného kúska Slovenska.
Pani doktorka prišla predstaviť svoje nové CD aj do Revúcej. Na radnici privítal pani Annu primátor mesta Július Buchta, ktorý jej poďakoval, že pri svojej tvorbe nezabúda na svoj rodný Gemer a poprial jej veľa síl, chuti a energie do ďalšieho hudobného diela.
Ak cestujete od Revúcej smerom na Telgárt, alebo opačne, všimnite si!
Napísal(a) MG od
Ešte si živo pamätáme na intenzívne prívalové zrážky, ktoré zasiahli náš región najmä koncom júna. Najviac a nešetrne zasiahli región Revúcej a Muráňa. Podľa hydrometeorológov vyvolali nielen vzostup riečnych tokov, ale táto časť Slovenska zanamenala i rekordné úhrny zrážok oproti iným častiam. Čo je horšie, prejavila sa aj sila prívalových dažďov po prietrži mračien medzi Muráňom a Prednou Horou, keď sa odtrhli aj kusy asfaltu na tejto ceste, a do obce Muránska Zdychava je napríklad stále prejazdná iba v jednom jazdnom pruhu. Cesta na Telgárt sa stala neprejazdná a o ďalšom postupe musel rozhodnúť krízový štáb. Okresný úrad v Revúcej, odbor krízového riadenia rozhodol, aby sa v dôsledku eliminovania čakania na vstupoch na obchádzku cez Národný park Muránska planina kvôli neprejazdnej ceste č. II/531 Muráň – Predná Hora zverejnili časy zapnutia a vypnutia semaforov, ktoré sú na vstupe od Muráňa a vstupe od Javorín.
V sobotu 18.7.2020 o 10.oo hodine pri fontáne na Námestí slobody v Revúcej odštartuje cyklistická jazda, ktorú organizátori pomenovali ako Železník na bicykli. Trasa povedie po cyklochodníku smerom na Železník. Každý účastník si počas jazdy môže zvolíť vlastné tempo a „hore“ sa bude snažiť počkať na všetkých. Autori trasy pripomínajú, že jej profil je zvlnený a vedie po spevnenej ceste. Náročnejší je v prvej tretine cesty, kedy ešte budú všetci disponovať aj s dostatkom síl. Výhoda je, že naspäť sa pôjde takmer stále z kopca. Trasa je vhodná pre každého kto rád bicykluje, ako aj pre deti, ale najmä pre tých, ktorí majú už čosi aj nabicyklované.
Revúca na prvom mieste v českej súťaži TURISTPROPAG 2020
Napísal(a) ORR MsÚ
Desiatky brožúr, letákov, publikácií, máp, novín, katalógov, kalendárov, mobilných aplikácií a spotov hodnotila porota piateho ročníka súťažnej prehliadky turisticko-propagačných materiálov, ktorú pod názvom TURISPROPAG usporadúva Pruh Polabí, s. r. o. v Českej republike.
Porota hodnotila celkovo 178 materiálov od 98 vydavateľov z Čiech a tiež niekoľko zahraničných materiálov. Mesto Revúca sa do súťaže zapojilo s mobilnou aplikáciou – Turistický sprievodca mestom Revúca. Aplikácia je vďaka jej kvalitnému prepracovaniu výborným pomocníkom pre obyvateľov a návštevníkov mesta, pretože jednoduchou a prehľadnou formou umožňuje získať poznatky o meste, uľahčiť prístup k informáciám a v neposlednom rade dostať do povedomia možnosti trávenia času v meste a priľahlom okolí. Jej súčasťou je čítačka QR kódov, hlasový sprievodca, jednodotykové telefonovanie, mapy, GPS navigácie pre mobilné telefóny, presné súradnice jednotlivých objektov, či fotografie z daného miesta.
Revúčan Lukáš Sokol prešiel svoju 750-kilometrovú ŽIVOTNÚ CESTU za 27 dní
Napísal(a) P. Š.
Bola v tom SILA, ODVAHA, STRACH I SLOBODA
Volám sa Lukáš Sokol a pochádzam z Revúcej. Posledných 10 rokov som precestoval veľkú časť sveta. Vyštudoval som námorného palubného dôstojníka a 10 rokov som sa plavil po Európe a Afrike. Po príchode domov som vo voľnom čase cestoval tiež, lebo som tak trochu neposedný :D
S príchodom pandémie koronavírusu a s ňou súvisiacim aktuálnym dianím, ktoré určite zasiahlo do každodenných životov nám všetkým, lebo ovplyvnila našu prácu, čas trávený s rodinou a v neposlednom rade aj to, akým spôsobom trávime svoj voľný čas, som si povedal, že využijem túto mimoriadnu situáciu na nový cestovateľský zážitok.
Takýto názov nesie literárna a výtvarná súťaž pre školákov Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorú vyhlásili školské a kultúrne inštitúcie v okresnom meste Revúca. Cieľom je pripomenúť si 160. výročie narodenia najvýznamnejšieho slovenského realistického spisovateľa, ktorý v tomto meste študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v rokoch 1871 – 1874.
Výročie narodenia Martina Kukučína (vlastným menom Matej Bencúr) pripadá na 17. mája a v Revúcej si tohto významného dejateľa spojeného s mestom pripomenieme celým radom podujatí v nasledujúcom májovom týždni. O detailnom programe budeme verejnosť včas informovať,
„Umenie zmýva z duší prach každodennosti“ (Pablo Picasso)
Napísal(a) V. K.
Daniela R. Laboš, rodáčka z Revúcej, je slovenská výtvarníčka, v súčasnosti pôsobiaca vo Veľkej Británii.
V Bratislave študovala na Katedre maľby a iných médií Vysokej školy výtvarných umení u profesora Daniela Fischera. Na Newcastle University vo Veľkej Británii absolvovala štúdium maľby na katedre Fine Arts Department pod vedením Katie Cuddon. Po absolvovaní, ale už aj počas štúdií, pôsobila ako pedagogička v Súkromnej umeleckej škole Artiana v Revúcej. Taktiež spolupracovala s tímom reštaurátorov v Košiciach na reštaurovaní Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Ako reštaurátor sa podieľala na zachovaní a obnove freskových malieb zo 14. storočia v románskom Kostole najsvätejšej trojice v gemerskej obci Rákoš.
Projekt na zníženie energetickej náročnosti budovy ZUŠ v Revúcej je ukončený
Napísal(a) P.Š.
Od podania žiadosti o nenávratný finančný príspevok na zníženie spotreby energie pri prevádzke budovy Základnej umeleckej školy v Revúcej ubehli už takmer 3 roky, ale napriek zdĺhavým legislatívnym a administratívnym procesom je projekt ukončený.
Žiadateľom o príspevok bolo Mesto Revúca ako výlučný vlastník budovy a príslušných pozemkov, pričom cieľom predkladaného projektu bolo zníženie energetickej náročnosti budovy ZUŠ realizáciou optimálnej kombinácie nasledovných opatrení vyplývajúcich z energetického auditu:
• zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií;
Krojovaná fašiangová veselica opäť ukázala, že folklór v Revúcej stále žije a má svoju tradíciu a ľudí, ktorí ho milujú
Napísal(a) Jana Dorčáková
Ako je to vlastne s tým folklórom v našom meste Revúca? Stačilo v sobotu večer 24. januára 2020 neobísť Mestské kultúrne stredisko, kde pod rukami FS Lykovec a o.z. Gemer v duši, folklór v srdci všetko ožilo. Krojovaná fašiangová veselica už po štvrtýkrát spojila milovníkov folklóru, tanca, spevu a dobrej hudby. Do tanca až do bieleho rána hrala Muzika Milana Rendoša a každý sa mohol vytancovať a vyspievať dosýta. Alfa plná do posledného miesta, nádherne prizdobená minulosťou a tradíciami našich predkov vytvorila dokonalú kulisu pre zábavu, priateľské stretnutia a pohodu. Nielen plné čaše, ale i dokonalé pohladenia chuťových pohárikov potešili hostí i domácich. Parket sa otriasal tancom a spev hladil naše uši. Spríjemnenie večera netradične tradičnou tombolou, ktorá bola s láskou vyrobená, vystrúhaná, vyšitá, vypálená, či darovaná potešila hostí a premiešala zábavu.
Najväčšiu zbierku na svete predstavili v Revúcej
Napísal(a) Juraj Genčanský
Najfalošnejším zvieraťom je kôň. Zaživa sa tvári ako filozof: nad všetkým múdro kýva hlavou; po smrti sa pretvaruje, že je zajačia paštéta, a v skutočnosti sa už dávno stratil pod kapotou áut a odtiaľ, vo forme pokutových blokov, hýbe svetom. Pritom všetkom svoj kulminačný bod dosahuje vývojom, ale v opačnom poradí – kôň – koník – koníček: záľuba ľudskej duše. V tejto poslednej fáze poráža všednosť, zaháňa nudu a pomáha ťahať káru života.
Napríklad – zberateľstvo. Zbierať možno čokoľvek. Voľakedy v školskom veku bifľoši zbierali jednotky a nebifľoši po škole modriny. Dievčatá zbierali servítky, zápisy do pamätníčkov, chlapci zasa chrobáky či motýle a na tie motýle zasa dievčenské srdcia...
Viac...
Novoročný príhovor primátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu
Napísal(a) Ing. Július Buchta
Vážení spoluobčania, milí Revúčania,
pokojné vianočné sviatky prežité v kruhu našich najbližších sú za nami a ani sme sa nenazdali, už „stojíme na prahu“ nového roka, od ktorého očakávame, že bude lepší a úspešnejší.
Pred rokom som po prvýkrát prevzal zodpovednosť za efektívne fungovanie mesta, uvedomujúc si, že jeho prosperita musí byť v súlade s Vašimi potrebami. Od začiatku svojho pôsobenia vo funkcii si vážim Vašu dôveru i podporu, vďaka ktorej som presvedčený, že naďalej budeme v nasadenom tempe rozvoja pokračovať.
Koď sa v sobotu vešer deň z vešerom stretnul, šicä zmo sa usadili v Revuckom kulturňaku. Všäďe dookola bulo pošuť spev, taňec a muziku. Toto šicko nam laskoťilo uši a oši. Šťesťia, Bože, daj!
Ďeti ako maku na ďieskach bulo. Tancovaľi a spevom nam zvesť veľku zvestovaľi. Strigi nas mataľi, parobci tancovaľi a zviki nam zo Zďichavi ukazaľi... Trblietavie kroje a v nich ďievšata a mlaďie ženi sa v tancu vikrucaľi.
Stromšok viseu z povaľini, koleďi nas vťahľi do Krašuna. Reťazou stvol obmotaňi a na ňom šicko, šo sa gazdovi uroďilo, bulo položenuo.
Jeďeňa bulo malo, ale laski bulo velej...
Revúcke VIANOCE 2019 – na námestí pred Kohútom
Napísal(a) Juraj Genčanský
Tradičné decembrové mestské slávnosti v revúckom centre mesta sa zbehli just na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019. Chladné počasie, ako sa na začiatok zimy patrí, džavotajúce deti a usmievaví rodičia, bublajúce kotly plné skvelej kapustnice, starostliví domáci usporiadatelia, ba i veselý ujo v mikulášskom plášti s červeným nosom... Tak sa sviatok-piatok v Revúcej začínal.
A čo bolo ďalej?
V príjemnej atmosfére
a dobrej nálade v plnej miere,
pri jarmočnej medovine
sa verš zo mňa rinie:
Neočakávané udalosti stredajšieho tragického večera v Revúcej prinášajú množstvo klamlivých správ a obvinení, ktoré pomáhajú manipulovať verejnú mienku
Napísal(a) MsÚ Revúca
Dňa 13.11.2019 o 14:00 hod. bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity pre územie mesta Revúca na vodnom toku Muráň. Monitorovanie aktuálnej situácie vodných tokov v rámci celého územia mesta prebiehalo už v skorých ranných hodinách, a to v súčinnosti so správcom povodia Slanej a Hasičským a záchranným zborom Revúca.
Na miestach (vrátane útulku), ktoré si vyžadovali záchranu, pracovali zamestnanci MsÚ v súčinnosti s Hasičským a záchranným zborom Revúca a Rimavská Sobota, dobrovoľnými hasičmi z Jelšavy a príslušníkmi OR PZ Revúca, pričom koordinácia záchranných prác zo strany mesta bola zabezpečená koordinátorom krízového štábu. Zamestnanci mesta, ktorí vykonávali opatrenia postupovali v zmysle odporúčaného postupu obcí pri povodniach a v zmysle zákona o ochrane pred povodňami.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.