Gemerská Poloma (61)
Bolože to slávy, keď sa Malá Poloma s Veľkou Polomou zlúčili do Gemerskej Polomy
Napísal(a) Archív Rožňava
Čo možno každý občan obce o Gemerskej Polome vie, sú fakty, že jej počiatky existencie siahajú do polovice 13. storočia, že prvá písomná zmienka o obci je z roku 1282, že najprv tu existovala jedna dedina s názvom Poloma, ktorá sa ku koncu 14. storočia rozdelila na dve samostatné obce Veľká Poloma a Malá Poloma (ich názvy predpokladáme vychádzajú z počtov obyvateľstva a množstva obydlí). Faktom je, že Gemerská Poloma vznikla v 20. storočí zlúčením týchto dvoch pôvodných samostatných obcí.
Čo ste, milí čitatelia, možno o tomto zlúčení/sobáši nevedeli, sú skutočnosti zachytené v archívnych dokumentoch, ktoré sa nachádzajú v úschove rožňavského pracoviska Štátneho archívu v Košiciach. V krátkosti Vám priblížime tento úradný proces, ktorý ani zďaleka nebol takou jednoznačnou záležitosťou, nakoľko záujmy jednotlivých obcí v priebehu rokov neboli vždy súhlasné.
Jeden z prvých dokumentov k danej téme nájdených v archíve, je písomná komunikácia medzi Okresným úradom v Rožňave a Prezídiom krajinského úradu v Bratislave z roku 1933.
Vítam vás v našej obecnej knižnici v mene svojom i v mene knihovníckom a v mene matičiarskom
Napísal(a) dc
„Dobrý deň, vítam vás v našej obecnej knižnici v mene svojom i v mene knihovníckom a v mene matičiarskom“ - tieto úvodné slová zazneli na májovom stretnutí milovníkov kníh, medzi ktorými nájdete dieťa, žiaka i študenta, mladú mamičku, babku, či dedka, ale i viac zaneprázdnených zamestnaných a taktiež zástupcov čitateľov v dôchodkovom veku. Kniha, srdce matičiara a hudba idú ruka v ruke, a tak naše stretnutie pri knihe sme okrem slova básnika, či úryvkov z kníh okorenili spevom nášho pána Jána Šafára, ku ktorému neodmysliteľne patrí jeho známa heligónka. Ženy nevydržali, aj si zaspievali, aj si vybrali tú svoju. Pán Šafár nám všetkým pridal peknú pieseň, ktorú venoval všetkým prítomným mamičkám.
V Gemerskej Polome si pripomenuli 290. výročie narodenia svojho rodáka Petra Madáča
Napísal(a) Antalová, Červenáková
„Medzi svojimi ľuďmi využil svoje vedomosti z odboru Medicíny a vždy bol ochotný pomáhať, pri čom nešetril ani času ani námahy. A tak dobrý občan svojej vlasti, neslúžil Krajine, kde nadobudol vedomosti a hodnosti, ale svoje povolanie vykonával doma – vo vlasti, ktorá nemala účasť na kvalifikácii, ktorú dosiahol v cidzine.“
Z knihy: S P O M I E N K A NA PETRA MADÁCSA DOKTORA MEDICÍNY, SLÁVNEHO ODBORNÍKA FYZIKY MALOHONTSKÉHO KRAJA. NECH SA NEZABUDNE NA TOHO, KTORÉMU PATRÍ VEČNOSŤ. BUDÚCIM GENERÁCIÁM VENUJE VERNÝ CTITEĽ ZOSNULÉHO JÁN FEJEŠ 1807.
❧
Obec GEMERSKÁ POLOMA je zaujímavá ako rodisko slávnych národovcov, ale i uznávaných odborníkov.
Dvadsiaty tretí ročník Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova
Napísal(a) Ondrej Doboš
Dosiahnuť a zažiť úspech a uznanie patrí v ľudskom konaní k tým najvyšším métam a najsilnejším motívom. O úspech sa snaží predovšetkým každý ambiciózny človek. Organizátorov 23. ročníka recitačnej súťaže Kellnerova Poloma veľmi potešilo, že sa na súťaži stretli s veľkou ambíciou mladých ľudí predviesť výsledky svojho snaženia a talentu tak, aby boli zavŕšené zodpovedajúcim úspechom a uznaním. Do Základnej školy v Gemerskej Polome 1. marca 2019 zavítali všetci, ktorí majú radi umelecký prednes, prišli nádejní recitátori, možno budúci spisovatelia či herci...
Deň organizovania 23. ročníka Kellnerovej Polomy bol opäť sviatkom reči a umeleckého slova, prišli ho osláviť malí i veľkí,
Lillian Bronďošová prvýkrát ako žena zvolená za starostku obce Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Doboš
Medzi obcami nášho horného Gemera po prvýkrát v histórii Gemerskej Polomy bola v komunálnych voľbách 10. novembra 2018 zvolená za starostku obce žena. Touto starostkou sa stala pani Lillian Bronďošová. Už pred štyrmi rokmi sme konštatovali, že ako poslankyňa vo vtedajších voľbách dostala od voličov obce viac hlasov ako vtedy zvolený starosta. To poukazovalo na to, že má medzi spoluobčanmi veľkú dôveru. Po štyroch rokoch sa to potvrdilo, a preto niet sa čomu čudovať, že si ju jej spoluobčania tohto roku zvolili za starostku. V sobotu 8. decembra 2018 na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva zložila sľub a od zastupujúcej starostky Ivany Antalovej prevzala funkciu starostky obce Gemerská Poloma. Prevzala tým aj zodpovednosť za riadenie obce, ktorá počtom obyvateľov patrí na hornom Gemeri medzi tie početnejšie.
V Gemerskej Polome ukončili stavbu kanalizácie a čistiarne odpadových vôd
Napísal(a) D. Červenáková
Dňa 10. septembra 2016 sa uskutočnilo odovzdanie novovybudovanej kanalizácie a ČOV v obci Gemerská Poloma, na ktorom si slávnostne odovzdali symbolický kľúč od diela Ing. Miroslav Michalka – starosta obce a pán Martin Scherer, zástupca Švajčiarskej konfederácie a vedúci Kancelárie Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
Štvrťstoročné jubileum evanjelického zborového spevokolu v Gemerskej Polome
Napísal(a) Členovia jubilujúceho spevokolu
V nedeľu, 17.apríla 2016, sa konali v našom chráme Božom slávnostné služby Božie, počas ktorých sa pripomenulo jubilejné 25.výročie založenia cirkevného spevokolu. Z histórie a spomienok vyberáme: „Spevokol bol založený 16. marca 1991 pod vedením kantora pána Jána Červenáka s 29 členmi. Počas tých 25-tich rokov sme prezentovali duchovné, ale aj národné piesne na rôznych miestach Slovenska a pri všetkých cirkevných sviatkoch a slávnostiach v našom chráme Božom. Naše piesne zneli na svadbách, pohreboch, inštaláciách zborových farárov, ale aj pri slávnostiach v našej obci Gemerská Poloma.
Vianoce maľované pieskom v Gemerskej Polome
Napísal(a) Mgr. Janka Maťová
V adventnom čase (9.12.2015) sme v Gemerskej Polome prežili krásne chvíle na vystúpení s názvom „Vianoce maľované pieskom“. Mnohí tam šli s očakávaním, čo to vlastne bude, keďže doteraz nevideli maľovanie pieskom. Umelkyňa z Ruska Eva Aibaz nám svojim umením spríjemnila predvianočný čas a uprostred zhonu sme mohli prísť na iné myšlienky. Jej obrazy, ktoré sa pred nami vytvárali a vzápätí menili na čosi nové, nás zohriali pri srdci. Vystúpenie bolo pripravené dopoludnia pre žiakov a učiteľov našej základnej školy a tiež materskej školy. Večerné predstavenie bolo pre verejnosť. Na záver večerného predstavenia vystúpil spevokol z Chyžného.
Na želanie Štefana Chochola sa rodná Gemerská Poloma stala miestom jeho večného odpočinku
Napísal(a) Ondrej Doboš
Prostredníctvom obecných Polomských novín sme sa dozvedeli smutnú skutočnosť, že v Bratislave na sklonku leta zomrel ich rodák Prof. Ing. Štefan Chochol, Csc. Zomrel vo veku 92 rokov v pokoji, tichosti, bez bolesti, doma. Mal rád piesne rodného kraja a rád spomínal na prežité časy. Ako mladý začal pracovať na dopravných stavbách, prešiel ich viacero – ako robotník, kancelárska pomocná sila, technik, vysokoškolský učiteľ. Na štúdium si v mladosti musel zarábať, aby mohol študovať. Špecializoval sa na cestné inžinierstvo, projektovanie a stavbu ciest a diaľnic – získal vedeckú hodnosť kandidáta technických vied, bol menovaný za docenta a získal titul vysokoškolského profesora.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.