Miroslav Ďurinda (10)
V týchto dňoch vyšla ďalšia, už ôsma básnická zbierka ratkovského rodáka, teraz už dlhoročného Košičana Miroslava Ďurindu. Pod názvom Na linke s múzou ju vydalo vydavateľstvo Multiprint v Košiciach. Obsahuje vyše 50 lyricko-reflexívnych básní, citlivých veršov s trochu zahalenou atmosférou hľadania akejsi neznámej cesty, vnímanej v symbióze prírodných dejov a vnútorného sveta. Verše sú plné hlbokých myšlienok a emócií, plné symbolov, obrazov a metafor, kde sa v plynutí času
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
utorok, 17 december 2013 18:06
Nad novou básnickou zbierkou Miroslava Ďurindu Z prítomna a nenávratna
Napísal(a) Marta Mikitová
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
štvrtok, 01 marec 2012 10:50
O skutočnosti - realitách, ktoré nás obklopujú a o dotieravej reflexii
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
sobota, 17 december 2011 09:40
V predvianočnej chvíli s troškou ľúbostnej lyriky
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
piatok, 21 október 2011 19:17
Gemer - náš rodný, prekrásny, historický, ale i súčasný milý a biedny
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
štvrtok, 13 október 2011 15:17
Miroslav Ďurinda: Z poetickej jesennej palety
Napísal(a) Miroslav Ďurinda
Zverejnené v
Miroslav Ďurinda
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-