Školstvo (581)
Prvé kolo atletickej štafety materských škôl Revúcej
Napísal(a) Spajky a Amosko
Máme tu jeseň a s ňou znovu atletickú štafetu našich materských škôl O pohár riaditeľa ZŠ. Dňa 9. októbra 2018 sa v telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej stretli atletické družstvá z našich troch materských škôl - MŠ Sladkovičova, Katolícka MŠ a MŠ Clementisova. Prvým kolom sa začal už 2. ročník atletickej štafety materských škôl nášho mesta. Každú materskú školu zastupovalo družstvo športovcov. Privítať ich prišiel aj maskot Slovenského atletického zväzu - SPAJKY a maskot domácej základnej školy AMOSKO. Darilo sa maskotom, ale hlavne darilo sa malým športovcom. Nakoniec po urputnom, zábavnom súťažení vyhralo družstvo Katolíckej MŠ.
V rámci Európskeho týždňa programovania sa piataci a šiestaci zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zúčastnili exkurzie v Technickej univerzite, vo Výskumnom a výučbovom laboratóriu robotiky, vo Zvolene. Exkurzia sa niesla v duchu workshopu, ktorý pre žiakov pripravila doc. Mgr. Elena Pivarčiová, PhD. Pani docentka oboznámila žiakov s robotickou stavebnicou, z ktorej mali zostrojiť podľa návodu vlastného robota a naučiť sa ho ovládať pomocou aplikácie v mobile. Žiaci pracovali v trojčlenných tímoch. Po oživení robotov prebehla súťaž o najrýchlejšieho robota. Úlohou tímu bolo zostaviť robota tak, aby ovládaním pomocou mobilu prešiel čo najrýchlejšie stanovenú dráhu. V súťaži sa najviac darilo tímu piatakov, ktorí získali sladkú odmenu.
„Syseľ je náš učiteľ“ - II. časť alebo „počasie nás neodradí“
Napísal(a) I. Š.
Aj keď nám počasie nedoprialo, nenechali sme sa znechutiť. Z času na čas to tak vyjde. Po pekných slnečných dňoch príde daždivý utorok. Pokračujeme aj napriek tomu a nedáme sa odradiť. 2.10. 2018: „Syseľ je náš učiteľ“ - druhá časť. S takmer 100-percentnou účasťou Zocháčov sme začali na Bielych vodách, kde sme mali krátku prednášku o netopierích búdkach, ktoré sú tu už osadené a pripravené, ale aj o tom, kto ich okrem netopierov obýva. Je to plch lesný, s ktorým sme sa v tento deň zoznámili a ochranári nám ukázali aj jeho nové obydlie. Škoda len, že sme nemohli pokračovať ďalej a ďalšia časť nášho programu bola zameraná na projektovú činnosť v škole. Cieľom bolo spracovať dokumentáciu o tom, čo Zocháči počas trvania projektu zažili a videli.
Horehronské hry aj cezpoľný beh v réžii športovcov ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
V minulých dňoch sa konali významné športové podujatia na úrovni banskobystrického kraja a nášho mesta Revúca. Už 58. ročník Horehronských hier priniesol športovcom Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej 4 zlaté, 2 strieborné, 3 bronzové medaily a tiež pár smoliarskych "zemiakových". Naši športovci si zmerali sily v atletike so žiakmi a žiačkami z celej horehronskej oblasti. Družstvo mladších žiačok sa umiestnilo na prvom mieste spolu so športovkyňami Športového gymnázia Banská Bystrica, na čo sme nesmierne hrdí. Celkovo reprezentanti našej školy skončili tretí z vyše 30 zúčastnených škôl.
Dievčatá zo ZŠ J. A. Komenského si vybojovali titul Majsteriek VsAZ
Napísal(a) ZŠ
A je to tu! Sen dievčat zo Základnej školy Jana Amosa Komenského v Revúcej sa stal skutočnosťou. Po štyroch náročných kolách, ktorých sa naše revúcke atlétky zúčastnili, si vybojovali veľmi vzácny titul Majsteriek VsAZ. V jednotlivých kolách sa im darilo, priniesli celý rad medailí. Ako to všetko prebiehalo, ukazujú výsledky medailových umiestnení v jednotlivých kolách:
Zaujímavý september v Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej
Napísal(a) K. Hviščová
Vždy, keď sa nám ozvú s príspevkom naši mladí návštevníci stránky, vždy nás to aj veľmi poteší. Máme potom akýsi lepší pocit z toho, že sa takýmto spôsobom mladá generácia chce nielen podeliť so svojimi názormi na to, čo sa v ich kolektíve deje, ale aktívne sa aj chce podieľať na tvorbe stránky Maj Gemer. Tentoraz sa naostro pokúsili o to študenti z Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej a oslovili nás prostredníctvom Katky Hviščovej s prosbou o uverejnenie niekoľkých článkov. Nezabudla pripojiť niekoľko fotografií, aby texty k nim boli zaujímavejšie. Pridáte sa k takémuto počinu aj vy? Potešíte nielen nás.
Európsky deň jazykov sme si tento rok v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej pripomenuli naozaj netradične a vo veľkom štýle. Vestibul školy sa premenil na pestrofarebnú zmes stánkov, poskytujúcich zaujímavé fakty a informácie o 6 jazykoch, ktoré sa vyučujú na našej škole a ktorými hovoria naši priatelia z partnerských európskych škôl. V úvodnej scénke žiaci 6. B triedy poukázali na príbuznosť a niektoré odlišnosti slovenčiny a češtiny. Každý stánok zároveň prezentoval kultúru a kulinárske špeciality tej-ktorej krajiny, ako aj slávne osobnosti, ktoré formovali jej dejiny. A tak mohli žiaci našej školy ochutnať v slovenskom stánku pirohy, bryndzové halušky či syrové korbáčiky, v stánku s nemeckým jazykom sa im zbiehali slinky na Sacherovu tortu,
Týždeň mobility – týždeň v pohybe v ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
Týždeň mobility v dňoch od 16. do 22. septembra 2018 sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej niesol v pohybe – atletika, florbal, futbal... Začal 1. kolom FLORBALL SK LIGY v športovom areáli základnej školy – projektom podporovaným Nadáciou TV JOJ. Turnaja sa zúčastnili družstvá chlapcov a dievčat všetkých troch miestnych základných škôl a Gymnázia M. Kukučína. Turnaj vyhrali chlapci a dievčatá z hosťujúcej ZŠ J. A. Komenského. Pred postupom do krajských kôl nás čaká 2. kolo v novembri v gymnáziu. Pokračoval 1. ročníkom Jesenného florbalového turnaja ZŠ, ktorého sa zúčastnili športuchtiví chlapci a dievčatá prvého aj druhého stupňa ZŠ. Nebolo dôležité, kto vyhral, bolo dôležité, že chceli počas krásneho jesenného dňa športovať a súťažiť. Otvorili sme tak športovú sezónu v tomto školskom roku.
Existujú doslova stovky rôznych činností, ktorým sa môžete venovať - Zocháči začali atrakciu pri Muráni
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Existujú doslova stovky rôznych činností, ktorým sa môžete venovať – môžete hrať divadlo, chodiť von so psami z útulku, sadiť stromy, pomáhať v nemocnici alebo sociálnom zariadení... Určite sa nájde niečo aj pre vás. My, Zocháči, sme našli a začali 19.9.2018 atrakciou pri Muráni a zároveň aj naším projektom „Syseľ je náš učiteľ“. Počasie vyšlo na jednotku a tiež všetky práce, ktoré nám ochranári pripravili. Zocháči strihali a odnášali zostrihané kríky na vopred určené miesto. Dostali zaujímavú prednášku od pána Hapla, prečo to robia a ako tým pomáhajú sysľom. Pochválili našich Zocháčov za ukážkové správanie a super tímovú prácu, ktorá prináša motiváciu nielen pre skupinu, ale ak sa k tomu pridá aj individuálne ocenenie, tak je to čerešnička na torte.
O lokalite Biele Vody pri Muráni už počul azda každý z nás. V poslednom období sa táto oblasť stala veľmi vyhľadávanou turistami nielen zo Slovenska, ale aj zahraničia. V roku 2000 tu bola opätovne založená kolónia sysľa pasienkového, ktorý tu v minulosti vyhynul. Pre udržanie dobrého stavu dnes početnej kolónie potrebuje biotop neustálu starostlivosť - pasenie, kosenie a čistenie od náletových drevín. Pri poslednej návšteve sysľoviska sme si my, Zocháči, všetko vyskúšali a parádne zvládli. Následne oslovili združenie Živá planina a opýtali sa na možnosť aktívnejšej spolupráce. Združenie „Živá planina“ nám vyšlo v ústrety a požiadalo Nadáciu SPP o poskytnutie peňažného príspevku na projekt „Syseľ je náš učiteľ“, ktorý bol úspešne schválený.
Viac...
Zábava v Základnej škole J. A. Komenského pokračuje aj po začiatku školského roku a môžu za to aj pedál káry. Sú na nožný pohon, s kvalitnou konštrukciou a prevodmi a sú veľmi ľahko ovládateľné. Do Základnej školy J. A. Komenského sa dostali vďaka projektu podporeného Nadáciou Volkswagen, podporujúceho dopravnú výchovu. Káry sú určené pre všetky vekové kategórie, pre malých aj veľkých. Je možné ich prispôsobovať deťom podľa toho ako rastú. Aj vďaka nim sa dopravná výchova v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej stala veľmi zábavnou a populárnou. Školské dopravné ihrisko prešlo počas prázdnin rozsiahlou renováciou. Pribudli nové nátery, nové dopravné značenie, dopravné značky aj semafory.
Zocháči dostali požehnanie od biskupa
Napísal(a) Mgr. Miroslava Hrivnáková, Mgr. Katarína Krištofová
Začiatok školského roka sa nám spája s kvetmi pre pani učiteľky, prváčikmi slávnostne nachystanými a plnými očakávania. Všetci sú po prázdninách oddýchnutí a rozžiarení. No radosť pozerať! Nový školský rok vyžaduje od žiakov a učiteľov aj veľa energie. Aby sme to dobre zvládli, u Zocháčov sme tento rok začali aj trochu inak. Keďže „nielen z chleba žije človek“, žiaci Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej navštevujúci náboženskú výchovu sa v stredu 5.9.2018 spolu s malými kamarátmi z Katolíckej materskej školy Svätej Rodiny zúčastnili na svätej omši, ktorá bola celebrovaná biskupom rožňavskej diecézy Mons. Stanislavom Stolárikom. V kázni nám otec biskup pomocou rozprávky pripomenul, aké dôležité sú správne vzory,
Vážení priatelia a priaznivci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, zahlasujte prosím za náš projekt, ktorý sa dostal do verejného hlasovania a pomôžte nám získať financie na rekonštrukciu rozbežiska na skok do diaľky.
Využívať ho bude viac ako 440 detí a tiež verejnosť. Aj mnohí z Vás náš školský areál využívajú v poobedňajších hodinách. Podporte nás, prosím. Nech Vás nemýli uvedené mesto Poprad. Banka Raiffeisen nemá v našom meste pobočku, preto patríme pod najbližšiu - popradskú.
Nadácia Orange vyhlasuje 5. ročník programu e-Školy pre budúcnosť
Napísal(a) B. Oberučová
Bratislava, 6. 9. 2018 – Nadácia Orange otvára grantový program e-Školy pre budúcnosť a aj po piaty rok ostáva jeho hlavnou témou správne a bezpečné využívanie digitálnych technológií, ktoré sú čoraz väčšou súčasťou našich životov. Príležitosť majú pedagógovia a mimovládne organizácie, ktoré majú dobrý nápad, ako zmysluplne zaradiť zodpovedné používanie digitálnych médií do vyučovacieho procesu. Nadácia Orange prerozdelí na jednotlivé projekty až 50 000 eur.
Notebooky, smartfóny, tablety – dnešné deti sú obklopené digitálnymi technológiami a často s nimi dokážu narábať lepšie ako dospelí. Nadácia Orange svojím grantovým programom reaguje na tieto aktuálne trendy v oblasti digitálnych médií. Pre deti či mladých ľudí sú už prakticky bežnou súčasťou životov, napriek tomu, že len pár rokov dozadu bol internet a vlastný počítač stále len víziou budúcnosti.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.