Školstvo (581)
Deň rodiny a školy sa Zocháčom aj tentoraz vydaril
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Družná a priateľská atmosféra plná stretnutí, detských i dospelých usmiatych tvárí – tak by sa jednou vetou dal zhodnotiť Deň rodiny a školy, ktorý sa 19.10. 2019 uskutočnil v priestoroch ZŠ I. B. Zocha v Revúcej. Brány školy sa v sobotu dopoludnia otvorili pre všetkých žiakov, rodičov, súrodencov, starých rodičov a širokej verejnosti, aby sa stali súčasťou tradičného podujatia a užili si bohatý program v rámci Dňa rodiny a školy. V úvode akcie boli slávnostne pasovaní prváci, ktorí sa predstavili krátkym programom a ako darček každý z nich dostal tričko s logom školy a svojím menom. Potom už na scénu nastúpil známy zabávač – ujo Ľubo, ktorý svojím programom strhol nielen deti, ale aj ich rodičov. Areál školy sa zmenil na veselú párty a všetkým vykúzlil úsmev na tvári.
Žiaci druhého stupňa Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa dňa 2.10.2019 zúčastnili – v rámci prepojenia výučby s praxou – exkurzie v Banskej Bystrici. Najskôr navštívili Štátnu vedeckú knižnicu. Výstava Veda v hračkách je venovaná jednoduchým hračkám, experimentom a hlavolamom. Vedeckú podstatu exponátov približujú prehľadné manuály. Deti sa nielen zahrali, ale pochopili aj fyzikálnu podstatu daných hračiek. V poobedňajších hodinách navštívili Stredoslovenské múzeum. Pútavá prednáška im priblížila prácu archeológa a nálezy v okolí Banskej Bystrice. Žiaci mali možnosť vyskúšať si skladanie nádob z črepín a vlastnoručné vytvorenie hlinených nádob. Odniesli si nielen vyrobené mištičky, ale hlavne veľa nových dojmov a poznatkov.
Hneď ráno 26. 9. 2019 v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej smerovali kroky prvostupniarov do knižnice, kde im naši malí herci zahrali anglické divadielko A Present for Miss Jones, s ktorým nás úspešne reprezentovali na krajskom finálovom kole Jazykového kvetu v Banskej Bystrici. S pani učiteľkou Joachimovou si spoločne zaspievali pesničku v rôznych svetových jazykoch. Piataci, šiestaci a siedmaci sa zahrali na jazykových detektívov a počas prestávok hľadali po chodbách školy poukrývané texty v 10 cudzích jazykoch, ktoré mali zároveň identifikovať. Ani oni neboli ochudobnení o umelecký zážitok v podaní divadelného predstavenia našich hereckých nádejí z 8. a 9. ročníka, ktorí nás tiež úspešne reprezentovali na banskobystrickom krajskom finálovom kole Jazykového kvetu.
Témou ročníka ETM 2019 bola bezpečná chôdza a cyklistika so sloganom „PREJDIME SA SPOLU!“
Aj tento rok sme prijali výzvu zapojiť sa do kampane. Stále sme škola, ktorá sa nevyhýba športu, a toto je výborná príležitosť, ako podporiť pohyb u všetkých vekových skupín obyvateľstva. Žiakom, ktorí dávajú prednosť ekologickejším dopravným prostriedkom sa snažíme vychádzať v ústrety. Pre Zocháčov sme v rámci ETM pripravili podujatie, v súlade s vyhlásenou témou ročníka Bezpečná chôdza a cyklistika, ktorá je prezentovaná mottom kampane „Prejdime sa spolu!“. Cieľom je povzbudiť žiakov, aby si vybrali aktívne spôsoby dopravy do školy.
Gymnazisti Martina Kukučína z Revúcej reprezentovali vo Francúzsku
Napísal(a) Mgr. Katarína Hviščová
Prázdninový týždeň od 12.7 do 19.7 2019 sa vo francúzskom mestečku Marmoutier niesol v duchu priateľstva. Konalo sa tam už 23. stretnutie mladých ľudí vrámci medzinárodného projektu „Svet priateľov“. Naše Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej sa ho zúčastňuje už 9 rokov. Reprezentujeme v ňom našu školu, mesto Revúca a Slovensko. Tento rok sa projektu s témou „Európa bez hraníc“ zúčastnili študenti z Francúzska, Nemecka, Česka, Poľska, Litvy, Talianska a Slovenska. Našu školu reprezentovali žiaci Vanesa Ďuráková, Romana Poprocká, Martin Danko, Dominik Hutka a Filip Vavrek, ktorých sprevádzali učiteľky Mgr. Katarína Hviščová a Mgr. Anna Hricovínyová. Bol pre nich pripravený veľmi bohatý a zaujímavý program. Neplytvalo sa ani minútou. Navštívili mestá ako Štrasburg, Metz, Schengen a Trier.
Každý rok sa pred odchodom na letné dovolenky stretávajú zamestnanci revúckych škôl a školských zariadení, aby sa spoločne pobavili a neformálne uzavreli obdobie vyučovania v školskom roku. Tentoraz pripadla funkcia hostiteľov na Základnú školu Ivana Branislava Zocha Revúca. Krátko pred deviatou sa začal zapĺňať areál školy zamestnancami všetkých revúckych škôl – tohto roku sa ich zišlo veru neúrekom – prišlo 170 účastníkov. Po oficiálnom privítaní riaditeľkou školy RNDr. Evou Holéczy Vidovou čakali na prítomných prvé prekvapenia a novinky. Aj keď prichádzali ako školské výpravy, hneď v úvode boli všetci účastníci rozdelení do ôsmich družstiev na základe náhodného výberu. Veď jedným z cieľov týchto stretnutí v závere školského roka je spoznať sa navzájom.
Dvere školy zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Dvere ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej zostali pre deti otvorené aj počas prázdnin. Od 1.7. 2019 do 4.7.2019 u nás prebiehal Denný letný tábor ZOCHÁČIK s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Pre deti bol pripravený pestrý program. V prvý deň ich privítala Lea z TŠ Happy Dance a naučila ich pár tanečných krokov. Cha-chu a iné tance si s radosťou zatancovali dievčatá aj chlapci. V tanečnom súboji predviedli svoje vlastné tanečné zostavy. Ďalšia disciplína nebola len o vedomostiach. Najskôr si deti spoločne zopakovali dopravné značky, aby ich potom pri jazde zručnosti na kolobežkách vedeli správne dodržiavať. Zábavnou formou a súťažením v skupinách si preverili vedomosti z anglického jazyka.
V areáli Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej za prítomnosti pani prednostky MsÚ v Revúcej Ing. Evy Kučerákovej, vedúceho referátu školstva pána Ing. Igora Kvetka, PhD., riaditeľov miestnych škôl a hostí otvorili unikát – dažďovú záhradu.
V rámci programu „Klíma nás spája“, ktorý zastrešuje občianske združenie Živica – centrum environmentálnej a etickej výchovy, sa už niekoľko rokov realizuje projekt budovania dažďových záhrad v školách po celom Slovensku. V tomto školskom roku 2018-2019 sa to podarilo Základnej škole J. A. Komenského, jednej z desiatich, podporených sumou 1 000 € od donora tejto aktivity – dm drogerie markt.
Už takmer mesiac môžete v priestoroch ZŠ J. A. Komenského v Revúcej stretnúť drobné, usmievavé žieňa, ktoré by ste si mohli spokojne, nebyť jej exotického vzhľadu, pomýliť s našou žiačkou. Po druhýkrát v tomto školskom roku sme sa zapojili do projektu medzinárodnej organizácie AISEC, v rámci ktorého sme na našej škole privítali stážistku, študentku elementárnej pedagogiky, z ďalekého Honkongu. Ting Ting Song, alebo pre nás, Západoeurópanov, Iris, navštevuje prevažne vyučovacie hodiny na 1. stupni, ale veľa času trávi aj s našimi malými deťúrencami a ich pani učiteľkami v družine pri rôznych hrách a zábavných aktivitách. Okrem angličtiny sprostredkúva našim žiakom úplne odlišnú kultúru, reč a fascinujúce čínske písmo.
Festival štyroch živlov v Bratislave aj s účasťou revúckej ZŠ J. A. Komenského
Napísal(a) ZŠ
V piatok 7. 6. 2019 sa mladé vedkyne zo 6. B triedy Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej – Saška Hamarová, Petra Jankóšíková a Diana Vaššová zúčastnili v Bratislave Festivalu štyroch živlov. Tento festival organizuje Amavet v priestoroch centra vedy – Aurélium. Festival je prehliadkou vedátorských projektov žiakov základných škôl, ktorí prezentujú svoj projekt pomocou panelovej prezentácie. Princípom je prostredníctvom tvorby projektov podnietiť v žiakoch záujem o bádanie vo všetkých oblastiach života. Naučiť ich, aby otázkou PREČO prebudili v sebe prirodzenú túžbu mladých ľudí po poznávaní a hľadaní odpovedí na otázku AKO. Nosnou témou hravej vedátorskej súťaže sú základné prírodné živly Oheň – Voda – Vzduch – Zem.
Viac...
Zocháči z Revúcej smerovali do školy v prírode pod Belianskymi Tatrami
Napísal(a) Mgr. M. Motyčková
V pondelok 3. júna 2019 cestovali z Revúcej žiaci ZŠ I. B. Zocha do školy v prírode. Začal sa totiž týždeň, kedy jedna veľká školská rodina povedie svoje kroky za poznávaním prírody, histórie či miestnej architektúry. Cieľ cesty – Monkova dolina, Ždiar. Nakrátko sa ich domovom stal Hotel Magura, odkiaľ podnikali výpravy do blízkeho okolia. Počasie im prialo, a tak toho mohli vidieť veľmi veľa. Samozrejme nevynechali návštevu múzea Ždiarsky dom – s prehliadkou stálej expozície s veľmi príjemným a zaujímavým výkladom.
Najmladší revúcki športovci zo ZŠ J. A. Komenského na Majstrovstvách kraja
Napísal(a) ZŠ
Krásne slnečné počasie privítalo najmladšie a mladšie žiactvo na Majstrovstvách kraja v Michalovciach. Výprava ZŠ J. A. Komenského v Revúcej v horúčave statočne bojovala a deťom sa podarilo získať až desať medailových umiestnení. Najviac sa darilo Sofii Simanovej, ktorá získala zlato v hode kriketovou loptičkou a aj vo vrhu guľou. Alexandra Štempelová bola zlatá v chôdzi na 2000 m a strieborná vo vrhu guľou. Ivanka Simanová sa blysla zlatou medailou v skoku do diaľky, striebrom v kriketke a piatym miestom v behu na 60 m. Dominik Šuhaj si vybehal bronz v behu na 1000 m a získal tretie miesto vo vrhu guľou. Hanka Bottová sa v behu na 1000 m po zlepšení o takmer 20 sekúnd ocitla na bronzovom stupienku.
Pätnásty ročník Detskej divadelnej hry v rodine Zocháčov bol výnimočný
Napísal(a) Mgr. Z. Jakubejová
Nie je deň ako deň, a ten piatkový v Revúcej bol pre Zocháčov opäť niečím výnimočný. Naši žiaci sú pre nás nesmierne dôležití, veď pre nich a kvôli nim sme tu. Preto sme sa rozhodli piatok 31. mája 2019 venovať deťom, ich sviatku a tomu, čo s takou láskou a radosťou robia – detským divadielkam. V tomto roku sa nám predstavilo až 12 detských divadelných súborov, čo bolo v histórii Detskej divadelnej hry ZŠ I. B. Zocha najviac. Malí i väčší herci opäť dokázali, že svoju lásku k divadlu dokážu pretaviť do podoby scénok s vysokou ľudskou i umeleckou hodnotou.
Cestovateľský krúžok zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa rozhodol navštíviť Pustý hrad, stojaci na čiastočne zalesnenom vrchu pohoria Javorie pri Zvolene na strednom Slovensku.
Náučný chodník malých cestovateľov doviedol ku jednej k najrozsiahlejších hradných zrúcanín nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Výhľady stáli naozaj za to, a hoci sme sa trochu obávali, že naďabíme na zakliateho mnícha, ktorý podľa známej povesti stráži tunajšie poklady a má vraj namiesto jednej nohy kopyto, nakoniec všetko dobre dopadlo a my

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-