Školstvo (581)
Predvianočná kapustnica v dlholúckej škole
Napísal(a) Monika Podolinská
Už si ani nepamätám, kedy sa naša Predvianočná kapustnica konala prvýkrát. S malými obmenami má už slušnú tradíciu. A pritom vôbec nejde len o samotnú kapustnicu. Oveľa dôležitejšie sú sprievodné aktivity, naši hostia a, samozrejme, všetky naše deti.
Termín tohtoročnej akcie bol známy už niekoľko týždňov vopred – 6. december 2019. Od prvej vyučovacej hodiny začala po celej škole rozvoniavať kapustnica. Túto časť zastrešovali naši prváci. Sú to veľmi spoľahliví kuchári, veď už majú za sebou niekoľko vynikajúcich jedál. Nasledovala výroba domácich klobás. Štyri súťažné tímy mali pred sebou neľahkú úlohu – rozmiešať pomleté mäso, pripraviť pochutiny podľa tradičného a rokmi odskúšaného receptu,
Zocháči si opäť pripínali červené stužky
Napísal(a) Mgr. M. Pirochová
Červená stužka je medzinárodným symbolom solidarity s ľuďmi žijúcimi s HIV. Je značkou pre upevňovanie povedomia o HIV a AIDS medzi ľuďmi. Počas celého roka ju majú nosiť ľudia, aby vyjadrili svoju podporu tým, ktorí žijú s HIV a aby si uctili pamiatku tých, ktorí v dôsledku tohto ochorenia zomreli. Pripínajú si ju vždy 1. decembra, kedy je Medzinárodný deň HIV.
Žiaci ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa aj v školskom roku 2019/2020 zúčastnili a aktívne podieľali na trinástom ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky, kampane boja proti AIDS.
Skvelí pretekári zo ZŠ J. A. Komenského získali na krajskej súťaži bronz
Napísal(a) ZŠ
Blahoželáme našim pretekárom zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej, ktorí 30.11. 2019 v Banskej Bystrici získali bronzové medaily na krajskej súťaži v Detskej atletike.
Tretie miesto je o to cennejšie, že pretekov sa zúčastnilo až 25 družstiev z celého Banskobystrického kraja. Ďakujeme všetkým za vynikajúcu reprezentáciu a trénerom za prípravu.
Radi medzi nami privítame aj ďalších, príďte a športujte s nami.
Zocháči spúšťajú Obrátený adventný kalendár
Napísal(a) Andrea Repáková
Prečo obrátený? Tento kalendár totiž nie je o prijímaní, ale o rozdávaní. O rozdávaní malých adventných darčekov tým, ktorí na ne často márne čakajú... rovesníkom z detských domovov.
Prispejte aj vy na dobrú vec a pomôžte Zocháčom potešiť detské očká tých, ktorým nebolo dopriate prežiť sviatky Vianoc v kruhu svojej rodiny. Všetky potrebné informácie nájdete nižšie alebo na priloženom letáčiku.
KTO MÔŽE PRISPIEŤ?
každý ☺
Všetko sa to začalo v piatok 15.11.2019 o 18,00 hod. Všetci tí, ktorí mali chuť prežiť noc v škole si priniesli spacáky, karimatky, nafukovačky a dobrú náladu. Najprv si žiaci so svojimi učiteľmi upravili triedy a premenili ich na „spálne“, potom nasledovala poriadna večera a hybaj na súťaže. Tento ročník pripravili súťaže členovia Žiackej školskej rady a naozaj sa im vydarili. Všetci sa na nich poriadne vybláznili. V nočnej škole sa žiaci rozutekali po tmavých chodbách a premiestňovali sa z triedy do triedy za bodmi z týchto stanovíšť: „Jazda na rideri“, „Skús ma rozosmiať“, „Navigácia“, „Odčítanie z pier“, „Kapacita pľúc“, „Grilovanie“, „Hádaj povolanie“, „Ochutnávka na slepo“.
Cestovatelia zo Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa tentokrát vybrali do krásnej, historickej Banskej Štiavnice. Počasie ich milo prekvapilo: chladnejšie, ale slnečno. A tak sa mohli potúlať po námestí, stručne sa zoznámiť s históriou tohto starobylého banského mesta. Posilnili sa v pizzérii a hor sa do najstaršej technickej vysokej školy na svete. V súčasnosti sa tam nachádza Stredná priemyselná škola S. Mikovíniho. Tu si pozreli školu, ktorá pripomínala školu Harryho Pottera. Zaujali ich učebne zaujímavých odborov, z ktorých viaceré sa dajú študovať len tu – konzervátorstvo a reštaurátorstvo papiera a kníh, konzervátorstvo a reštaurátorstvo omietky a štukovej výzdoby,
... a pridali sa k stovkám dobrovoľníkov, aby potešili starých ľudí. Seniorom začínajú Vianoce prvým pozdravom na stolčeku. Je to pre nich ozajstný dar – rukou písané prianie, symbol toho, že na nich niekto myslí.
„Spravme Vianoce neznámym seniorom v domovoch dôchodcov“ – aj takto znie heslo už tretieho ročníka vianočnej pošty. A hoci mnohí v domovoch ešte nie sú úplne sami, ešte „niekoho majú“, veľmi im chýba vianočná pošta – jeden z ich tradičných symbolov Vianoc, ktorý dnes už akosi vyšiel z módy.
Žiaci našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa rozhodli vyčariť úsmev na tvárach pokrytých vráskami a v týchto dňoch tvoria pozdravy, určené zatiaľ neznámym adresátom.
V chladné novembrové ráno sa v rámci poznávania slovenskej literatúry vydali žiaci 9. ročníka Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej po stopách Sládkovičovej Maríny, do srdca baníckeho mesta Banskej Štiavnice. Keď sme dorazili do Banskej Štiavnice išli sme navštíviť Banku Lásky. Vo vnútri nám ukázali veľký Láskomer, ktorý meria našu lásku, a to konkrétnym veršom zo Sládkovičovej Maríny. Po pol hodine sme sa premiestnili do ďalšej miestnosti, kde nám pustili krátke video o Andrejovi Sládkovičovi a Maríne. Taktiež sme sa tu zamýšľali nad významom lásky. Po videu sme vošli do izby, v ktorej Marína rada hrávala na klavíri.
Motýle tak ako ďalšie živočíšne druhy závratným tempom vymierajú. Tam, kde sme ich kedysi mohli vidieť, dnes sotva nájdeme jedného. V rámci projektu ,,Motýlia archa" podporeného Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia prostredníctvom Zeleného vzdelávacieho fondu sme oslovili odborníčku Mgr. Gabrielu Benčuríkovú zo spoločnosti Včelí kRaj z Liešnice (Kokava nad Rimavicou), čo je prvá vzdelávacia včelnica na Slovensku, aby nám priblížila život motýľov, ich význam v prírode, ale aj ich ochranu. Žiaci našej Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej sa od nej dozvedeli, že naše okolie na strednom Gemeri je jedno z mála miest na Slovensku, kde ešte môžeme reálne pozorovať motýle.
Grantový program e-Školy pre budúcnosť prijal rekordný počet projektov. Nadácia Orange im prerozdelila 50 000 eur
Napísal(a) Barbora Oberučová
Šiesty ročník grantového programu Nadácie Orange e-Školy pre budúcnosť oslovil opäť väčšie množstvo aktívnych pedagógov základných a stredných škôl i mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti vzdelávania. Tí chceli predložením projektu získať grant pre svoje výnimočné edukačné aktivity zamerané na podporu mediálnej výchovy, programovania či kritickej práce s mediálnym obsahom. Nadácia Orange na ne aj tento rok prerozdelila celkovú sumu 50 000 eur.
Nadácia Orange týmto grantovým programom reaguje na aktuálne trendy v rozvoji digitálnych technológií, ktoré ovplyvňujú psychický vývoj a správanie detí a mladých ľudí. Cieľom je žiakom zabezpečiť možnosti, ako získať potrebné zručnosti a skúsenosti nevyhnutné pre vyvíjajúce sa spoločenské a pracovné prostredie 21. storočia.
Viac...
Zapojili sa do projektu Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať
Napísal(a) Mgr. Ľ. Garláthyová
Zocháči a učitalia našej školy sa aj tento rok zapojili už do 10. ročníka česko - slovenského projektu pre základné školy a osemročné gymnáziá pod názvom „Záložka do knihy spája školy: List za listom - baví ma čítať“. Jeho cieľom bolo predovšetkým podporiť čítanie najznámejších rozprávok, bájok, povestí a príbehov, vytvorenie nových priateľstiev medzi žiakmi, ako aj vytvorenie vlastných príbehov a básní. Žiaci 1. a 2. stupňa našej školy sa na hodinách výtvarnej výchovy snažili využitím rôznych techník vymyslieť a vytvoriť záložku do knihy, ktorá by potešila alebo inšpirovala k čítaniu žiakov našej partnerskej školy. Tou bola v tomto ročníku Základná škola vo Veľkej Polome v Českej republike. Celkovo sme si vzájomne vymenili 40 veľmi pekných záložiek, a teda každý žiak za svoje vynaložené úsilie získal od svojho nového kamaráta zaujímavý darček.
Otvorili 3. ročník atletickej štafety MŠ ročník 2019/2020 prvým kolom
Napísal(a) ZŠ
V telocvični Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej sa stretli 24. 10. 2019 predškoláci, aby otvorili už 3. ročník atletickej štafety MŠ, ale hlavne zasúťažili si v atletických disciplínach pre najmenších z nášho mesta. Ako každoročne sa do štafety zapojili družstvá zo všetkých materských škôl v meste Revúca – MŠ Clementisova, MŠ Sládkovičova, MŠ katolícka. V prvom kole štafety zvíťazilo druhé družstvo MŠ Sládkovičova. Druhé miesto si vybojovali družstvá – MŠ Katolícka a druhé družstvo MŠ Clementisova. Tretie miesto získali družstvá – prvé družstvo z MŠ Clementisova a prvé družstvo z MŠ Sládkovičova.
V podvečer 29. októbra 2019 sa život na Základnej škole Pavla Dobšinského v Rimavskej Sobote preniesol do minulosti. Žiaci sa hravou a názornou formou zoznamovali ako žili naši predkovia: čím sa živili, ako sa obliekali, čo jedli a ako trávili svoj voľný čas. Celý večer zastrešili odborníci na ľudovú kultúru, remeslá a zvykoslovie. V tvorivých dielňach hrnčiarka Danka Bakšová ukázala prácu na hrnčiarskom kruhu, včelár Jácint Majoros priblížil prácu so včelami, košikár Jarko Zvara ukázal tajomstvo pletenia košíkov a Magdaléna Kantorová zasvätila detičky do tzv. falošnej modrotlače. Folkloristka Jarka Lajgútová upútala deti rozprávaním o jesenných a zimných zvykoch a tradíciách v Gemeri-Malohonte a Stanka Zvarová si s detičkami od srdca zatancovala a zaspievala.
Tretí ročník Večerného čítania sa uskutočnil aj tento rok v našej Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej. Večer sa začal klavírnym vystúpením, ktoré si pripravil náš žiak zo 4. A triedy Tomáško Alex Gombár. Ďalej nás na čítanie naladili Natálka a Emka vtipnými citátmi o knihách. Do témy kníh nás namotivovala scénka z knihy od Roalda Dahla Matylda v podaní našich mladých herečiek.
Nasledovalo čítanie našich kníh pod lampou. Čítali sa tu knihy s vojnovou tematikou, so záujmom sa čítali aj knihy o zvieratách, či knihy poučné z oblasti histórie. Do čítania sa zapojil aj pán riaditeľ, ktorý nás svojím čítaním veľmi potešil. Najviac sa nám páčilo kreslenie v tme. Na naše umelecké diela tak skoro nezabudneme.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-