Stolný tenis (36)
Predstavujeme mužstvá 5. ligy Gemer v stolnom tenise
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
Stolný tenis patrí medzi šport v okrese Rožňava o ktorom sa píše menej. Preto si túto tému vybral náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik. Predstavil nám kluby pôsobiace v 5. lige Gemer a doplnil aj dve fotografie. Zaujímavosťou je, že pri pohľade na súpisky nájdeme aj predsedu MFK Dobšiná Jaroslava Hutníka, niektorých futbalistov (napr. Šimon, Ďurán, Mišina, Kurčák, Drenko, Bobrík..), či predsedu ObFZ Rožňava Jána Džubáka.
Na 6. ročníku stolnotenisového turnaja O putovný pohár starostu obce v Muránskej Dlhej Lúke štartovalo 73 súťažiacich
Napísal(a) M. Nosko
V sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke sa v sobotu 25. februára 2017 uskutočnil 6. ročník stolnotenisového turnaja o putovný pohár starostu obce. Predpoludním súťažili na zelených stoloch žiaci do 15 rokov, ženy v 2 kategóriách a muži v 3 vekových kategóriách. Popoludní od 16. hodiny sa predstavili registrovaní muži. Ako nás informoval starosta obce Marek Nosko, na turnaji štartovalo 73 súťažiacich, v siedmich spomínaných kategóriách. Hlavné kategórie boli ocenené
Alexander Valuch v jubilejnom ročníku stolnotenisového turnaja v Gemerskej Polome obhájil vlaňajšie prvenstvo
Napísal(a) MG od
Víťazom jubilejného 25. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce sa 6. januára 2017 v Gemerskej Polome stal slovenský reprezentant Alexander Valuch (TB/ASV REGENSTAUF). Na najvyššom stupni víťazov si prevzal pohár od starostu Gemerskej Polomy Ing. Miroslava Michalku po finálovom zápase s Erikom Illášom (HONTIANSKE TRSŤANY-DUDINCE), nad ktorým zvíťazil tesne 3:2 (6, -8, 7, -8, 9).
Piatok šiesteho januára bude patriť 25. ročníku stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce Gemerská Poloma
Napísal(a) JG
Dvadsiaty piaty ročník stolnotenisového turnaja O pohár starostu pripravuje na piatok 6. januára 2017 Obec Gemerská Poloma a Stolnotenisový klub. Tradičného turnaja, ktorý je prvým každoročne organizovaným na začiatku januára sa v tejto hornogemerskej obci zúčastnia kluby z extraligy, ako napríklad Hontianské Trsťany, Vranov n/T, Geológ Rožňava, STK Košice a ďalšie. Z hráčov sa prihlásil aj slovenský reprezentant a vlaňajší víťaz
Majstra Revúckej Lehoty v stolnom tenise si vybojoval MUDr. Ján Králik z Košíc
Napísal(a) Mgr. Ondrej Belica
Obecný úrad v Revúckej Lehote zorganizoval v dňoch 26. a 27. febr. 2016 tradičný 21. ročník
Stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Honce v novom roku v réžii Ferenca Ambrusa
Napísal(a) Rudolf Repiský st.
STK Honce usporiadal dňa 9.1.2016 Novoročný stolnotenisový turnaj O pohár starostky obce Honce. Turnaja sa zúčastnili hráči z Čiernej Lehoty, Gemerskej Polomy a domáceho klubu. Po príhovore a otvorení turnaja starostkou obce pani Monikou Paličkovou, bolo 16 hráčov rozdelených do 4 základných skupín, kde po odohraní
Alexander Valuch sa stal víťazom 24. ročníka stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce v Gemerskej Polome
Napísal(a) od
V dvadsiatom štvrtom ročníku stolnotenisového turnaja O pohár starostu obce v Gemerskej Polome vo dvojhre mužov, ktorý sa uskutočnil 10. januára 2016, zvíťazil Alexander Valuch, hráč TB/ASV Regensburg. Vo finále hladko zdolal Tomáša Šeredu z STK Ivanka pri Dunaji 3:0 (8,9,3). Tradične prvého
Stolnotenisový turnaj O pohár starostu obce Gemerská Poloma 10. januára si zapíše 24 ročník
Napísal(a) od
Prvým stolnotenisovým turnajom v roku na Slovensku vo dvojhre mužov už tradične býva v Gemerskej Polome na hornom Gemeri turnaj O pohár starostu obce, ktorý si už 24. ročník pripíše 10. januára 2016. Pohár prisľúbil obhajovať aj jeho ostatný víťaz Peter Šereda. Podľa propozícií, ktoré nám poslal hlavný rozhodca turnaja Juraj Galajda, usporiadatelia - Obec Gemerská Poloma a miestny Stolnotenisový klub, turnaj sa uskutoční v telocvični základnej školy so začiatkom o 9.30 hod.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-