Voľný čas (95)
Podradené kategórie
Slovenským gulášom vládne kráľ Močing a princezná Kližka
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
S prichádzajúcim letným počasím sa zintenzívňuje nielen sila slnečných lúčov, ale aj naša chuť stráviť príjemné chvíle v lone prírody, a to ideálne v dobrej spoločnosti a pri dobrom jedle. A tak mnohí z nás berú svoje gulášové kotlíky, kotle a kotliská a vyrážajú za gastronomickým zážitkom na lúku alebo aspoň na svoju záhradu. Ak by sme sa pozreli na to, aké mäso sa najčastejšie objavuje v našich gulášoch, bude to hovädzí močing. Viete ale prečo? A aký vlastne je močing? Rekordér v počte rôznych názvov. Aj to je jedna z typických charakteristík hovädzieho močingu. Pod akými rôznymi názvami teda tento diel mäsa poznáme? Portálu masodomov.sk sa ich podarilo zozbierať až pätnásť: lýtko, nožina, kliška, kližka, kližina, glejovka, močing, môčing, lapsár, predkolenie, predlaktie, spod kolena, hnátek,
Desať dôvodov, prečo by bravčová masť nemala chýbať vo vašej kuchyni
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Pri slovnom spojení bravčová masť sa väčšine z nás vynoria také pojmy ako kôrnatenie ciev, cholesterol alebo infarkt. Túto rovnicu máme v sebe zakorenenú tak hlboko, že ju nedokázali vyvrátiť ani stále častejšie sa objavujúce vedecké poznatky, ktoré vyvracajú toto lživé tvrdenie. Kde sa vlastne vzal tento nezmysel? Asi to bude znieť neuveriteľne, ale môže za to masívna reklamná kampaň firmy Proctor& Gamble z roku 1911. Čo sa vtedy vlastne stalo? Táto spoločnosť vlastnila rozsiahle bavlníkové plantáže, ktoré produkovali bavlníkový olej na výrobu mydla a sviečok. Lenže začiatok 20. storočia priniesol rozsiahlu elektrifikáciu Ameriky a s tým aj prudký prepad predaja sviečok.
Na stretnutie po vojenčine sa kamaráti hľadali päťdesiatdva rokov
Napísal(a) Ondrej Doboš
Mnohí si zaiste ešte pamätáte na reláciu Katky Brychtovej z programu RTVS v minulých rokoch, ktorá s poštárom Janom pripravili nie jednu zaujímavú príhodu a jej rozuzlenie naživo na pôde Slovenskej televízie. Táto rodinná relácia v tých rokoch zaujala množstvo divákov nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Žiaľ, na Slovensku sa akosi predčasne prestalo s vysielaním tohto programu, ale v Čechách mala relácia dlhšie pokračovanie. Mnohé príhody boli veľmi poučné a ľudsky príťažlivé pre každého z pozerajúcich.
O niečom podobnom som sníval aj ja. Išlo o príhody z vojenčiny. Povinná vojenská služba u nás už síce neexistuje, ale určite nie som sám, kto si na túto etapu zo svojho života často spomína.
Keramikárka Danka Bakšová ako jediná hrnčiarka v regióne Gemer – Malohont tvorí v tradičnej hrnčiarskej lokalite. Svoje úžitkové a umelecké dielka vytáča na hrnčiarskom kruhu, dekoruje ich a vypaľuje v elektrickej peci. Autorka žije vo vidieckom prostredí v obci Hrnčiarske Zalužany, nadväzuje na tradičné hrnčiarstvo, ktoré pramení aj v hrnčiarstve regiónu.
Spoznávajte hovädzie držky – nečakanú vitamínovú bombu
Napísal(a) Ing. Boris Halaj
Chcete byť zdravší, schudnúť alebo dokonca omladnúť? Vyskúšajte držky.
Niektorí ich milujú, iným sa obracia žalúdok už iba pri pohľade na ne. Niekomu pripadajú veľké biele “fláty” na tanieri nechutné, druhý si zase pochutná, iba keď sú držky poriadne hrubé. Pre niekoho jedlo chudobných a pre iných gurmánska delikatesa. Málokto však vie, že držky sú vitamínová a minerálna bomba, z ktorej sa navyše nepriberá.
Zaujímavá výstava exotických motýľov a chrobákov na Dňoch mesta Rožňava
Napísal(a) Ing. M. Kupčo
V rámci tohtoročných Dní mesta Rožňava, ako sprievodné podujatie sa konala aj výstava exotických motýľov a chrobákov v priestoroch Centra voľného času. Výstavu pripravil náš rodák z Rožňavy Štefan Szabó, žijúci v Slavci. Od malička má rád prírodu a asi 4 roky sa konkrétne venuje motýľom a chrobákom. Uvedené exponáty sám nepreparuje, ale ich kupuje prostredníctvom internetu na rôznych burzách. Ako sám pán Szabó uviedol, jeho koníček nie je ale lacný, keďže cena jedného takéhoto exempláru sa pohybuje od 20.- do 300.- €.
Prečo sa pokrmy studenej kuchyne Alenky Greškovej stali obľúbené a žiadané
Napísal(a) Danka Červenáková
V poslednom čase sa pokrmy zo studenej kuchyne stali obľúbené a žiadané. Ich úprava si však vyžaduje dokonalú znalosť teplej kuchyne, pretože časť týchto pokrmov sa najskôr musí vopred spracovať tepelne. Len znalosť úpravy mís, šalátov a obložených chlebíkov je len malou časťou vedomostí potrebných pre zvládnutie studenej kuchyne v celej šírke správnej prípravy pokrmov v studenej kuchyni. Pani Danka Červenáková si tentokrát k téme studená kuchyňa vybrala rodáčku z Gemerskej Polomy pani Alenku Greškovú,
Už každoročne sme neoddeliteľnou súčasťou vystúpení na Dňoch mesta Revúca. Aj tento rok 16.06.2017 sme sa postarali o zážitok z tanečného vystúpenia. Napriek upršanému dňu neodradilo deti vystupovať. S plným elánom a nasadením sa tešili na ich veľké vystúpenie. Pod vedením trénerov Júliusa Schvarcza a Dalmy Bekeovej sa menšie deti predstavili v štýle disko, ale aj v latinsko-ameriských tancoch Cha-cha, Jive. Staršie páry predvádzali ladné a dynamické pohyby v štýle latino, čo publikum ocenilo veľkým potleskom.
Čerešňový deň v Jelšave, podujatie, ktoré vzišlo zo založenia Čerešníckeho spolku - prvého na Gemeri a jedného z prvých v Uhorsku v 18. storočí
Napísal(a) Mgr. Adam Slovák
„Mestské múzeum Jelšava v minulých dňoch pozývalo širokú verejnosť na podujatie Čerešňový deň, ktoré sa uskutočnilo v piatok 23.6.2017 so začiatkom o 16.00 hod. Toto kultúrno-spoločenské podujatie vzniklo už v roku 2012 ako propagácia bohatej histórie Jelšavy. Vychádza zo založenia Čerešníckeho spolku - prvého na Gemeri a jedného z prvých v Uhorsku v 18. storočí. V rámci tohto podujatia si pripomíname a tým aj propagujeme významné výročia organizácii, ktorých činnosť súvisí s ovocinárskou problematikou.
Previerky pripravenosti DHZ/DHZO okresu Rožňava pre rok 2017 a 90. výročie založenia DHZ Čierna Lehota
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Krásne sobotné ráno 10.06.2017. Na pripravenom ihrisku v Čiernej Lehote sme zahájili súťaž a zároveň Previerky pripravenosti DHZ/DHZO okresu Rožňava pre rok 2017, kde podľa vopred dohodnutých organizačných pokynov, sa zisťovalapripravenosť, a to vytiahnutím vody priamo z vodného zdroja - potoka. Každé súťažné hasičské družstvo si toto vyskúšalo a z uvedeného bolo vidieť, že v prípade potreby nemajú žiadne obavy, resp. problémy pri čerpaní vody, aj pre prípad zásahu na ostro.
Viac...
Pripomenuli si 90. výročie vzniku ZO Slovenského zväzu včelárov v Jelšave
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Včela je spoločenský hmyz, ktorý je dôležitou súčasťou životného prostredia. Včelárstvo je odvetvím poľnohospodárstva, ktorého hlavnými funkciami je udržiavanie ekologickej rovnováhy prostredníctvom opeľovania kultúrnych a voľne rastúcich rastlín, produkcia medu a ďalších včelích produktov.
Prvú zmienku o včelárení na našom území zaznamenal grécky filozof Pricus v roku 448.
Za históriou Gemera s krúžkom mladých hasičov Plameň z Jelšavy
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Uvedomujúc si humánny odkaz dobrovoľného hasičstva na Slovensku sú dobrovoľní hasiči pripravení poskytnúť dobrovoľnú pomoc širokej verejnosti v nešťastí, núdzi a ohrození života, zdravia a majetku pred požiarmi, živelnými pohromami a inými mimoriadnymi udalosťami. Jedným z cieľov dobrovoľných hasičov je výchova obyvateľstva k ochrane pred požiarmi, osobitne vo vzťahu k deťom a mládeži.
Happy Dance Revúca a projekt „Nech sa nám netúlajú“
Napísal(a) Bc. I. Sviežená
Vo februári 2016 sme využili šancu a napísali sme projekt pre naše tanečné štúdio Happy Dance Revúca, ktorý bol vyhlásený COOP Jednotou Slovensko, spotrebným družstvom pod názvom „Nech sa nám netúlajú“. Hlavným cieľom projektu bolo poskytnúť deťom alternatívu trávenia voľného času. Finančný grant nadácie sa zameral na podporu pohybových aktivít v zdravom prostredí hlavne u detí a mládeže. Spomedzi 2 716 projektov, z ktorých bolo ocenených 287 projektov, sme sa stali i my oceneným projektom
Lukovišťský kalíščok má svojho šampióna. Je ňou slivovica od Jána Šimona z Vyšnej Pokoradze
Napísal(a) Miroslava Vargová
Viac ako 260 vzoriek z 30 páleníc z Banskobystrického kraja a okolia hodnotilo 44 degustátorov. To je len niekoľko čísel z degustácie ovocných destilátov, ktorá sa konala v piatok 12. mája 2017 v Lukovištiach v rámci súťaže Lukovišťský kalíščok. Degustátori pod odborných dohľadom členov Slovenského Rádu rytierov destilátov anonymne hodnotili vzhľad, čistotu a intenzitu vône a chuti, ako aj vzájomnú vyváženosť chuti a vône páleniek. Spomedzi 6 súťažných kategórií - slivka, hruška, jablko, čerešňa/višňa, záhradná zmes a iné






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.