Voľný čas (95)
Podradené kategórie
Na návšteve u miestneho cukrára Ľuboša Garčára
Napísal(a) Dana Červenáková
Poznáte to, pozvú vás na svadbu, otecko – mamka má okrúhle výročie, vnučka prvý rôčik a vy stále v práci... Okrem darčeka, chcete prekvapiť aj sladkou tortou, či zákuskami. A čas tak letí... príbeh z dnešného života ako práve ten váš. Lomcujú nami emócie i zodpovednosť a navyše život je príliš krátky na to, aby sme si odopierali to, čo ho robí krajším a sladším.
Jarné prázdniny s hlinou a priadzou ponúka Dom tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) Anežka Kleinová
Gemerské osvetové stredisko opäť prichádza s ponukou, ktorou hravo, ale aj poučne vyplní voľné chvíle prázdninujúcich detí a ich rodinných príslušníkov. Zúčastniť sa môže každý vo veku od 9 – 99 rokov. Tvorivé dielne sa v Dome tradičnej kultúry Gemera sa tešia veľkému úspechu a záujmu.
„V priebehu roka ponúkame program školským zariadeniam, no teraz sme si povedali, že sa zameriame aj na rodiny, ktoré sa chcú zabaviť, ale aj niečo užitočné naučiť.
Súťaž a ochutnávka ovocných destilátov opäť v Lukovištiach
Napísal(a) Miroslava Vargová
Chcete poznať kvalitu vášho ovocného destilátu? Nechajte si ju posúdiť degustátormi s medzinárodnými skúsenosťami. Prihláste svoje vzorky do súťaže Lukovišťský kalíščok najneskôr do 30. apríla 2017 a počas koštovky v júli sa dozviete výsledky.
„Po úspešnom 1. ročníku podujatia, ktoré sa konalo v roku 2014 pri príležitosti 80. výročia otvorenia obecnej pálenice v Lukovištiach, sa obec rozhodla pokračovať
Vysoko zlatý muflón pochádzal z Plešivskej planiny. V tom čase štvrtá najsilnejšia trofej na svete a prvá na Slovensku
Napísal(a) Ján Gallo
Čitateľ tohto príbehu ho nájde v knižke Vojtecha Richtera "Zlaté trofeje Slovenska". Bol ulovený v roku 1973 na Plešivskej planine, v chotári obce Slavec.
Eči, ako ho všetci priatelia familiárne volali, sa ubytoval s ďalšími poľovníkmi na Slaveckej chate Plešivskej planiny. Mali tu pobudnúť 2 – 3 dni. Prístupová cesta na chatu sa dá bez zveličovania nazvať "krkolomná". Z osady Vidová vedie príkro do vrchu nad gombaseckou vápenkou "Kalcit".
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky sa stanú krásnym symbolom Vianoc
Napísal(a) A. Kleinová
Vôňa čerstvo upečených perníkov i jabĺčok zabalených do bielej čipky, vytvorených šikovnosťou ženských rúk, sa stanú krásnym symbolom Vianoc v Dome tradičnej kultúry Gemera. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravilo kurz vianočného zdobenia perníkov a jabĺčok. V piatok 9.12.2016 o 17.00 hodine sa účastníčky kurzu pod vedením lektorky naučia zdobiť perníky i jabĺčka
"Fjällräven Polar" je to, po čom sníva Janka Ďurková, rodáčka z Muránskej Dlhej Lúky
Napísal(a) Janka ĎurkováAgátovicu z Gemera Rád rytierov destilátov v Komárne ocenil 2. miestom
Napísal(a) JK
Destilátom pochádzajúcim z gemerských páleníc sme sa ešte na stránke Maj Gemer nevenovali, hoci ich v regióne máme neúrekom. O mnohých veru nevieme, ale známa je napríklad pestovateľská pálenica FEBORA v Gemerskej Hôrke. Počuli sme o nej, že získala za svoje kvalitné produkty viacero domácich i medzinárodných ocenení.
Vo štvrtok očakávame v remeselníckych dielňach Domu tradičnej kultúry rodiny s deťmi
Napísal(a) Kleinová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, ktoré je kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, organizuje v spolupráci s mestom Rožňava, v dňoch 14. až 19. novembra 2016 už 22. ročník folklórneho festivalu zvykov a obyčají ROK NA GEMERI. Súčasťou bohatej programovej štruktúry tohoto viacdňového podujatia budú pre rodiny s deťmi tvorivé dielne.
Vitajte v kvetinárstve u pani Edity Bodnárovej v Gemerskej Polome
Napísal(a) D. Červenáková
Nežné púčiky kvetov, mnoho zelenej farby, prekrásna vôňa, sviežosť prírody, mnohofarebnosť, jednoducho lúka v predajni. K tomu si predstavte umenie aranžovať kvety a ženu, ktorá k povolaniu zdravotnej sestry svoj život zasvätila aj čaru nežnej rastliny, ktorá tak ako človek, pokiaľ nedostane starostlivosť a cit uvädne. Vitajte v kvetinárstve u pani Edity Bodnárovej v Gemerskej Polome.
FOTOROMA je medzinárodný, slovensko-nórsky projekt pre talentovanú rómsku mládež
Napísal(a) Monika Podolinská
Fotiť vie každý. Nie je to nič zložité. Najnovšie mobily to zvládnu bez problémov. Fotíme všetko, čo sa deje v našej tesnej blízkosti. Fotíme svoju prácu, záľuby, svoje lásky, deti, seba samých. Ako sme oblečení, čo práve robíme. Zavesíme to na Facebook či Instagram. Fotky si navzájom zdieľame, lajkujeme.
Viac...
Týždeň dobrovoľníctva so ZO Únie žien Slovenska v Rožňave
Napísal(a) Oľga Benediktyová
V rámci týždňa dobrovoľníctva dňa 20.9.2016 navštívili členky ZO Únie žien Slovenska v Rožňave neverejné zariadenie podporovaného bývania a domov sociálnych služieb BARBORKA n. o. v Rožňave. Zariadenie bolo v roku 2008 zriadené Nemocnicou sv. Barbory a. s. v Rožňave v priestoroch bývalého detského oddelenia
Výstava gobelínov - ukážka šikovných rúk a veľkej trpezlivosti rožňavských žien
Napísal(a) Oľga Benediktyová
Denné centrum - Klub dôchodcov v Rožňave a ZO Únie žien Slovenska v Rožňave usporiadali v rámci Dní mesta Rožňava (15.9.2016 - 17.9.2016) sprievodné podujatie. Išlo o zaujímavú výstavu gobelínov, a to nielen obrazov, ale i násteniek, vankúšov, obrusov a pod., vytvorených gobelínovou technikou. Touto sa v minulosti
Prichádzajú Perzeidy - môžeme sa tešiť na pravidelný nebeský ohňostroj
Napísal(a) Mgr. Juraj Lörinčík
Okolo Slnka krúži množstvo komét, ale len jedna z nich, kométa 109P/Swift–Tuttle, svojím postupným rozpadom dopĺňa meteorický roj augustových Perzeíd. Pretože v čase jeho vrcholenia pripadajúceho na prvú tretinu augusta sú školské prázdniny v plnom prúde, je čas letných dovoleniek a noci sú ešte dostatočne teplé,
Hviezdna misia 2016 pokračuje na rožňavskej hvezdárni
Napísal(a) Lorinčík
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave počas letných prázdnin pripravilo dva turnusy 24-hodinového detského tábora na hvezdárni. Ako po iné roky, tábor aj teraz je zážitkový a astronomický, na pozadí prvkov hnutia skautingu. Určený je pre deti a mládež vo veku 6 – 15 rokov. V mesiaci júl sa tábor uskutočnil z utorka na stredu































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.