Seniori (269)
Závan minulosti * Stredoveký deň v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave
Napísal(a) T. Bachňáková
Gemer je známy historickými kultúrnymi pamiatkami, ktoré nesú pečať Európskeho kultúrneho dedičstva. Do zoznamu sa zapísalo osem kostolov v Malohonte a štyri na Gemeri. Prestížnu značku Európske dedičstvo udelila štyrom gotickým kostolíkom na Gemeri Európska komisia. Nominované kostolíky reprezentujú jedinečné európske hodnoty, ktoré sú dôležitým kritériom hodnotenia pri udeľovaní značky Európske dedičstvo.
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, pripravuje pre širokú verejnosť 19. júna 2024, v rámci podujatia Závan minulosti – Stredoveký deň v knižnici, rôzne aktivity. Podujatie sa bude konať s finančnou podporou Košického samosprávneho kraja.
Úspešní seniori z Revúckej Lehoty na XI. Okresných olympijských športových hrách seniorov v Revúcej
Napísal(a) M. Mladšia
Jedenáste Okresné olympijské športové hry seniorov sa uskutočnili 24. mája 2024 v Revúcej. Medzi 140 súťažiacimi bolo aj 9 športovcov zo ZO JDS Revúcka Lehota, ktorí boli veľmi úspešní, keď sa vrátili so 6 medailami. Určite by ich bolo ešte viac, keby sa bola uskutočnila aj ďalšia športová disciplína – stolný tenis.
Výsledky:
zlatá medaila: A. Nemogová – hod granátom na cieľ
O. Belica – hod granátom na cieľ
Akékoľvek úvahy o tom, či je náš ľudský život pekný, šťastný, krátky, dlhý, dôstojný, trpiaci a s celým radom jeho ďalších prívlastkov, sú úplne zbytočné a bezvýznamné. To je najmä preto, že nie je u každého jednotlivca rovnaký, ale aj úplne odlišný. Zhodu možno očakávať a konštatovať v tom, že zvyšovaním veku sa dajú predpokladať podobné, možno až rovnaké zmeny v psychickej, ale najmä fyzickej a zdravotnej oblasti nášho života.
U niekoho prevládajú chvíle radostné, u iného nežiadúco smutné. V živote človeka (ľudí) sú dni všedné a výnimočné. Všedné sa môžu opakovať. Výnimočné sa udejú len raz v živote = narodenie a smrť. Niekto hovorí, že život nemá zmysel, ale určite má svoju cenu. Viac je však život darovať, ako si ho zachovať. O živote ľudí si dovolím napísať tvrdenie, že život v priebehu jeho existencie je zložitý a samé prekvapenie,
Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali
Napísal(a) Jakobejová,Figúrová
Prešiel ďalší rok, zase sme o rok starší, bohatší o skúsenosti i spoločné zážitky. Členovia MO JDS v Čiernej Lehote bilancovali svoje činnosti v roku 2023. Bola to pomerne bohatá činnosť:
– oslavy – MDŽ, Deň matiek, MDD, Mesiac úcty k starším
– športové aktivity – športový deň v Čiernej Lehote, turistická akcia v Kobeliarove, účasť na športovej olympiáde seniorov v Rožňave
– pobyty v kúpeľoch
– výlety – letné kúpanie, jesenné nákupy.
Oslavy MDŽ 8.3.2024 boli už tradične spojené s výročnou členskou schôdzou. Okrem bilancovania aktivít, rozdania pozdravov ženám, občerstvenia, prítomných pozdravili aj milí hostia:
Programom obohatili stretnutie deti z Materskej školy Čierna Lehota a zábavným programom členky FSk Lehoťanka. Bolo to vydarené popoludnie, plné dobrej nálady, piesní a milých slov.
Seniori okresu Revúca sa prezentovali šikovnosťou výrobkov k Veľkej noci
Napísal(a) M. Mladšia
Okresná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Revúcej v spolupráci so ZO JDS v Muránskej Lehote zorganizovala 5.3.2024 „Tvorivé dielne k Veľkej noci“, na ktorých sa svojimi výrobkami prezentovali členovia jednotlivých ZO JDS revúckeho okresu. Samozrejme, že nechýbali ani členky ZO JDS v Revúckej Lehote, ktorých krásne výrobky oslovili mnohých prítomných. Boli to nádherné vajíčka, ušité sliepočky, kačičky, vyšité obrusy, ozdobené fľaše, práce z dreva, pri ktorých bola použitá rôzna technika. Ukázali aj recykláciu textilu na využitie ušitých tašiek, aby tak chránili životné prostredie od igelitiek.
ZO JDS v Revúckej Lehote prezentovali výrobky členiek:
A. Sitárová, I. Pavláková, E. Šeševičková, L. Gažúrová, M. Mladšia.
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote oslavovali "STRIEBORNÉ" výročie
Napísal(a) Margita Mladšia
Členovia ZO JDS v Revúckej Lehote oslavovali svoje 25. výročie založenia. 7. februára 2024 hrali v obecnom rozhlase pozdravnú reláciu, ktorá patrila ZO JDS v našej obci, keď si na slávnostnom stretnutí pripomenuli 25 rokov od jej založenia. V sále KD sa zišli jej terajší členovia, aby pospomínali a oslávili túto veľkolepú údalosť.
Mgr. M. Mladšia, terajšia predsedkyňa, privítala prítomných seniorov, osobitne hostí, a to Mgr. Z. Nosáľovú, prednostku OÚ Revúca, Ing. M. Brdárskeho, predsedu OO JDS Revúca, E. Igriciovú, tajomníčku OO JDS Revúca, L. Benediktyovú, starostku obce a R. Hrivnáka, zástupcu starostky obce.
Spolupatričnosť k Vianociam každoročne preukazujú aj seniori z Revúckej Lehoty
Napísal(a) M. Mladšia
Vianočná atmosféra v Revúckej Lehote, v obci na strednom Gemeri sa začala už v sobotu 9.12.2023, keď sa rozsvietil vianočný stromček ako i celá vianočná dekorácia a prítomní si pochutnali na výbornej kapustnici i sladkostiach, posedeli pri vianočnom punči a pobavili sa pri vystupení súboru z Revúčky.
Spolupatričnosť, ktorá patrí k Vianociam, však každý rok preukazujú aj seniori zo ZO JDS, ktorí sa každoročne stretávaju pri vianočnom stromčeku, aby pospomínali na svoje Vianoce z detstva, podebatovali a prežili jedno krásne popoludnie. Bolo tomu tak aj t. r., a to v utorok popoludní 12.12. vo veľkej sále Kultúrneho domu.
Prichádzajucich vítali vianočné melódie, vyzdobená sála, rozsvietený stromček, bohaté občerstvenia i balíčky. Po slávnostnom príhovore predsedníčky ZO a pozdravení pani starostky si všetci spoločne zaspievali najkrajšiu vianočnú piesen, Tichá noc.
Ako ten čas rýchlo letí, už dávno nie sme malé deti – v Mesiaci úcty k starším to zaznelo aj v Rožňavskom Bystrom
Napísal(a) J. Gajdošová
Dňa 27. októbra 2023 sa v našej obci Rožňavské Bystré uskutočnila akcia "Mesiac úcty k starším", ktorú organizoval Obecný úrad v spolupráci so ZO JDS v Rožňavskom Bystrom. Zúčastnilo sa jej 80 dôchodcov z obce. Bolo pre nich pripravené posilnenie tela aj ducha, t. j. slávnostná večera, ktorú pripravili kuchárky školskej jedálne a motlitba pána farára Mgr. Petra Hlavatého, ktorý v obci pôsobí. Dôchodcom sa prihovoril aj predseda ZO JDS v obci pán František Gelda. Okrem iného pripomenul, že ZO JDS bola založená v obci 10.12.2012, teda pred 11 rokmi a žiaľ, veľa zakladajúcich členov už nie je medzi nami. Toho času má ZO JDS 50 členov a je stále aktívna.
Program pripravili deti z MŠ pod patronátom pani riaditeľky Bc. Ildikó Barbierikovej a pani učiteľky Gabiky Gallovej. Seniori ich odmenili potleskom a so slzami radosti.
Malých vystriedala FSk Bystränky pod vedením Mgr. Dominiky Ďurskej, DiS art. a Tatiany Tomkovej.
Priateľské stretnutie seniorov Revúckej Lehoty venované Mesiacu úcty k starším
Napísal(a) M. Mladšia
Slniečko akoby vedelo, že v stredu popoludní, 18.októbra 2023 majú seniori ZO JDS v Revúckej Lehote priateľské stretnutie vo veľkej sále KD. Po predchádzajúcich pochmúrnych dňoch vyšlo spoza mrakov, a tak spríjemnilo celkovú atmosféru tohto dňa.
V úvode si spomenuli na tých, ktorí naše rady v posledných mesiacoch opustili. Slávnostný príhovor mala Margita Mladšia, predsedníčka základnej organizácie JDS. K prítomným sa prihovorila aj pani Lucia Benediktyová, starostka obce, ktorá okrem pozdravenia informovala aj o tom, čo sa v obci v poslednom období urobilo a čo sa plánuje v najbližšom čase urobiť. Nechýbalo ani pozdravenie jubilantov, ktoré je v organizácii peknou tradíciou, a potom si spoločne zaspievali piesne podľa ich želania. Veľmi milé bolo pozdravenie detí a žiakov, ktorí svojím vystúpením prispeli k slávnostnej atmosfére tohto popoludnia, za čo im ďakujeme.
Bowling prilákal na okresnú súťaž aj revúckolehotských seniorov
Napísal(a) I. Pavláková
Seniori obce Revúcka Lehota opäť reprezentovali svoju obec. Napísala nám o tejto peknej skutočnosti pani I. Pavláková a s textom poslala i fotografie pani Nemogovej. V informácii sa uvádza, že v Revúcej sa 27. októbra 2023 uskutočnila okresná súťaž v bowlingu. Do súťaže sa prihlásilo 12 dvojčlenných družstiev mužov a 12 dvojčlenných družstiev žien. Zakladnú organizáciu Jednoty dôchodcov na Slovensku Revúcka Lehota reprezentovali 3 dvojčlenné družstvá: 1. družstvo nastúpilo v zložení Oliver Žiak, Ing. Dušan Stanko, 2. družstvo tvorili: Mgr. Elena Belicová, Ing. Iveta Pavláková a 3. družstvo hralo v tejto zostave: Anna Nemogová, Alena Stanková.
Súťaž pre revúckolehotských seniorov skončila úspešne, keď tretie miesto v okresnej súťaži získala ich dvojica – Mg. Elena Belicová a Ing. Iveta Pavláková.
Ďakujeme za reprezentáciu.
Viac...
Seniorov Čiernej Lehoty pozdravil v Mesiaci úcty k starším aj predseda KSK pán Rastislav Trnka
Napísal(a) M. Terrai
Na spoločné posedenie v rámci mesiaca október, ktorý je Mesiacom úcty k starším, pozvala starostka obce Ing. Iveta Potočná a poslanci Obecného zastupiteľstva v Čiernej Lehote do sály Kultúrneho domu seniorov a členov ZO JDS v Čiernej Lehote.
V úvode stretnutia všetkých privítala a programom sprevádzala predsedníčka ZO JDS V Čiernej Lehote i Klubu dôchodcov v Čiernej Lehote pani Mária Jakobejová. Po jej úvodných slovách sa predstavili so svojím programom žiaci MŠ z Čiernej Lehoty v sprievode so svojimi pani učiteľkami. Deti boli veľmi milé, s krásnym programom, v ktorom pozdravili svojich starých rodičov a v závere im odovzdali ručne vyrobené darčeky.
Po ich vystúpení sa prítomným a hosťom prihovorila starostka obce Ing. Iveta Potočná. Pri tomto spoločnom posedení boli pozdravení aj oslávenci, ktorí si v tomto roku pripomínajú 65, 70, 75, 80, 85, 90 rokov. Boli im odovzdané darčeky od obce a všetci urobili zápis do pamätnej knihy. Všetkým gratulujeme.
Banícke múzeum pripravilo poznávací zájazd po Gotickej ceste pre seniorov
Napísal(a) A. Terezková
Ani Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, nezabúda na starších ľudí a v partnerstve s občianskym združením Gotická cesta pre nich pripravilo obľúbený poznávací zájazd po Gotickej ceste.
Počas celého novembra budú mať možnosť spoznávať štyri kostoly štítnického okruhu Gotickej cesty Gemera. Prehliadnu si kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a následne aj evanjelické kostoly v Koceľovciach, Štítniku a Ochtinej. Súčasťou zájazdu bude aj výroba vlastných pamätných magnetiek s výjavmi gotických nástenných malieb navštívených kostolov.
Podujatie sa koná pri príležitosti Roku nástennej maľby v Banskobystrickom a Košickom kraji. Rok nástennej maľby 2023 bol vyhlásený pri príležitosti získania Značky Európske dedičstvo. Túto značku získalo ako súhrnná lokalita 12 kostolov v regióne Gemer a Malohont. Získanie Značky Európske dedičstvo nás zároveň zaväzuje k šíreniu informácií o tom, čo táto značka vlastne znamená, aké hodnoty reprezentuje.
Betliarski dôchodcovia žijú zaujímavým a pútavým životom
Napísal(a) O. Ďurán
Betliar patrí k najnavštevovanejším obciam v rámci Slovenska, vďaka národnej kultúrnej pamiatke, kaštieľu Andrášiovcov, okolo ktorého sa rozprestiera park so vzácnymi druhmi stromov. Život v našej obci je veľmi aktívny a rôznorodý, na ktorom má podiel najmä pani starostka Ing. Helena Kúkelová. Zo spoločenských organizácii dosahujú pekné výsledky športový klub, hasičský zbor, počtom členov a aktivitou aj Základná organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska.
Dňa 19. júla 2023 za krásneho slnečného počasia sa časť členov ZO JDS z Revúckej Lehoty vybralo autami na opekačku na Hrádok. Spojili tak pekné s užitočným, aby poznali aj túto časť nášho neďalekého okolia a trošku zrelaxovali po prácach vo svojich záhradkách.
Tí zdatnejší prešli aj Náučný chodník Hrádok, ktorého trasa dlhá 3,7 km ponúka nenáročnú pešiu turistiku a na jeho 12 zastávkach si mohli prečítať zaujímavé informácie, týkajúce sa blízkeho okolia. Dalšia skupinka relaxovala v bazéne, no a niektorí pripravovali zatiaľ oheň na opekačku.
Vedúci prevádzky hotela Hrádok, p. Július Piater, nám pripravil ohnisko a ochotne umožnil aj využiť priestor na posedenie v altánku.
"... náš výlet sa vydaril" konštatovali spokojní účastníci.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).