Seniori (266)
Spevácky súbor Modré fialky z Rudnej rozdával radosť, priateľstvo, zábavu a dobrú náladu
Napísal(a) MG od
Región horného Gemera je známy bohatstvom folklóru, zvykov i ďalších ľudových prejavov a činností. Jedným z kolektívov, ktorý čerpal z takejto studnice predovšetkým zo svojho prostredia, bol počtom členov nie veľký aj spevácky súbor Modre fialky z obce Rudná. Na sociálnej sieti som sa v týchto dňoch dozvedel, že ešte koncom roku 2022 po niekoľkých úspešných rokoch prestal napĺňať svoju činnosť a prakticky zanikol. Pri založení súboru stála pani Mária Kohuláková, ktorá 39 rokov predtým pracovala ako učiteľka materskej školy v obci. Okrem spevu sa tiež venuje maľovaniu obrazov, čo využíva aj na vyrábanie rôznych darčekov. Keďže podobných súborov v našom regióne nie je dostatok, poprosil som Máriu Kohulákovú o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Pani Kohuláková, mohli by ste aj našim čitateľom priblížiť a pripomenúť kedy a za akých okolností súbor Modré fialky v Rudnej vznikol?
V Betliari si merali sily seniori Košického samosprávneho kraja
Napísal(a) MG od
Na jednej zo sociálnych sieti sa objavila v týchto dňoch informácia, ktorá iste zaujme aj návštevníkov našej stránky. Rôznorodé aktivity seniorov podporovala stránka Maj Gemer aj v nedávnej minulosti a preto nebude na škodu, keď túto informáciu z oblasti športu využije na propagáciu organizácie Jednoty dôchodocov v tomto regióne aj teraz. V príspevku sa uvádza, že Krajská organizácia Jednoty dôchodcov Slovenska, Košického samosprávneho kraja pod vedením jej predsedu Jana Butalu, zorganizovala pre všetkých pohybovo zdatných dôchodcov celokrajské športové hry seniorov, ktoré sa konali 19.6.2023 v prekrásnom prostredí obce Betliar v okrese Rožňava. Celý organizačný tím, na čele s predsedom okresnej organizácie JDS Rožňava Ladislavom Fabiánom, starostkou obce Betliar Helenou Kúkelovou a úžasnými občanmi tejto obce sa zaslúžili o to, že celá akcia mala bezproblémový priebeh. Počasie po predchádzajúcich chladných a daždivých dňoch naozaj prialo a vyšlo na jednotku.
Tak, ako každý rok, aj v tomto roku, práve dnes (21.10.2022) sme si spoločne uctili našich starších, skôr narodených spoluobčanov. Vedenie KD a JDS Slovenska v Čiernej Lehote, starostka obce Ing. Iveta Potočná a Obecné zastupiteľstvo v Čiernej Lehote, svojich spoluobčanov, ktorých si veľmi vážime a ctíme, pozvali na príjemné, milé posedenie, pri dobrej kávičke, koláčiku, občerstvení a dobrej nálade, ktorú im pripravili vnúčatá a pravnúčatá navštevujúce MŠ Čierna Lehota so svojimi pani učiteľkami, a tiež FS Lehoťanka. So svojimi vystúpeniami pripomenula zvyky a obyčaje, ako to bolo kedysi v Čiernej Lehote. Nakoľko FS Lehoťanka v tomto roku oslavuje svoje okrúhle 30. výročie, preto pri tejto udalosti urobili aj pásmo výročitých vystúpení. Do programu zapojili spoločne aj deti z MŠ Čierna Lehota. Išlo im to spoločne veľmi dobre. A takto sa buduje aj nábor do folklóru. Pri tejto oslavnej príležitosti jubilujúce folkloristky pozdravili aj priatelia – vedúca FSk Genšenky pani Mária Lukáčová a Peter Glassa z Honiec, tiež pani riaditeľka DMS Rožňava Ing. Zlatica Halková, pracovníčka DMS pani Tatiana Tomková a tiež z Obce Pača pán JUDr. Juraj Bernár, a odovzdali im pekné pamätné darčeky a kvetinové dary.
Tak môj, ako aj vek nás všetkých seniorov, nám dáva nielen možnosť, ale aj morálne právo na to, aby sme si mohli pripomenúť svoje detstvo, mladosť a svoj prežitý život až po dnešok. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že podľa odbornej literatúry, rozdeľujeme náš život na 12 vývinových období. U každého z nás (jednotlivca) začína rovnako, jeho narodením, tzv. novorodeneckým obdobím. Predposledné nad 70 rokov sa uvádza, žiaľ, ako staroba. Obidve nad 75 rokov, ešte väčší žiaľ – ako vysoká staroba. Posledné menované sa vzťahujú, či chceme alebo nie, práve na nás seniorov, kedy začíname pociťovať ubúdanie našich telesných i duševných síl. Tiež oslabenie činnosti našich orgánov, čo spôsobuje vznik rôznych onemocnení a potrebu medicínskej pomoci, s užívaním rôznych potrebných liekov.
Neodvrátiteľná skutočnosť nám umožňuje pripomenúť si, aj keď len vo veľmi skrátenej podobe, prežité cesty nášho života. Každý do takej miery, ako mu to napovie jeho pamäť a obnovené spomienky. U nikoho z nás však nebudú rovnaké, čiže totožné, ale úplne odlišné. Tie svoje sa pokúsim priblížiť v nasledujúcom texte.
V stredu 5. októbra 2022 v Kultúrnom dome v Rimavskom Brezove sa uskutočnila prehliadka záujmovej tvorivosti seniorov a tanečná tvorivá dielňa Na strieborných vlnách. Zúčastnili sa jej Kluby dôchodcov, Kluby záujmovej tvorivosti seniorov a členovia Jednoty dôchodcov z Rimavskej Soboty, Čerenčian, Rimavského Brezova, Tisovca, Klenovca a Hnúšte. Zástupcovia jednotlivých organizácií predviedli činnosti, ktorým sa venujú vo svojom voľnom čase – spievali, recitovali, hrali scénky. V druhej polovici stretnutia prebehla hudobno-tanečná tvorivá dielňa. Do tanca i pre zábavu hrali členovia hudobného zoskupenia RS 6.
MESIAC ÚCTY K STARŠÍM SI MESTO POLTÁR PRIPOMENIE SÉRIOU PODUJATÍ
Napísal(a) J. Očenášová
Mesiac október je pre nás všetkých pripomienkou, že si máme vážiť a ctiť šediny a múdrosť starých otcov a mám, dávať im najavo svoju náklonnosť, rešpekt a lásku. „Staroba je prirodzenou súčasťou nášho života, nedá sa pred ňou ujsť. Aj tí, ktorí sú dnes seniormi, boli kedysi mladí a plní síl. Hoci rokmi na ich tvárach pribudli vrásky a síl ubudlo, s prežitými rokmi a pribúdajúcimi šedinami prišla múdrosť, ktorú nám seniori odovzdávajú,“ povedala primátorka mesta Poltár Martina Brisudová a doplnila, že práve preto každý rok mesto usporadúva podujatia venované seniorom.
Sériu tohtoročných podujatí otvorí udalosť s názvom „Najlepší dedko, najlepšia babka“, ktorá sa uskutoční dňa 09.10.2022 o 15.00 hodine v Kultúrnom dome v Poltári. Výtvarnú a literárnu súťaž pre deti MŠ a žiakov ZŠ, ktorej cieľom bolo rozvíjať pozitívny vzťah k svojim starým rodičom, vyhlásilo mesto pri príležitosti Svetového dňa solidarity a spolupráce medzi generáciami a už túto nedeľu ocení najlepšie práce detí, zobrazujúce ich milovaných starých rodičov.
Najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity
Napísal(a) Ing. L. Synak
Som hlboko presvedčený, že najväčšou hrozbou pre ľudskú spoločnosť, pre vzťahy medzi štátmi, ako aj vo vnútri jednotlivých štátov, je nedostatok solidarity. Význam slova solidarita je všeobecne známy a pričleňujeme ho k mnohým životným skutočnostiam. Tak sme ho pričlenili aj k dôchodkovému systému.
Chcem zdôrazniť, že solidarita nie je obyčajné prázdne slovo. Jeho pričlenenie k dôchodkovému systému musí mať konkrétnu podobu a potom všetky projekty a zmeny budú úspešné a správne.
Položil som si otázku, či náš dôchodkový systém za posledných 30 rokov, ktorý vychádzal zo zákonov 100/1989 a teraz platného zákona 461/2003 bol a teraz je solidárny? Máme nejaký dôchodkový systém?
Aj keď sa skončí plač a odznie nápev
a radosť našu zavrie strieška zeme,
náš smútok, ťažký ako tvoja rakev,
čo priniesli sme, domov ponesieme.
Tak ako v žití sme ťa v sebe mali,
i po smrti tam budeš v našom žiali.
Mrú srdcia, ale srdce vraví k srdcu,
k nám preniká i z hlbokého rovu,
ty mŕtvy prejdeš v srdcia, ktoré tlčú
a budeš v nich žiť ako živý znovu,
kým bude v tomto svete pocit straty
a človek, ktorý lásku láskou platí.
Jesenné dni prerieďujú v revúckej hore živých. Kamaráti bratia po jednom sa tratia... So smútkom a pokorou prijali sme správu, že 20. októbra 2021 odišiel zo sveta živých pán Mgr. Rudolf Repák – pedagóg, redaktor, publicista, Revúčan.
Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej
Napísal(a) Ondrej Doboš
Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.
Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.
Nemocnice Svet zdravia volajú seniorov na očkovanie: Pre ľudí 70+ majú aktuálne mnoho voľných termínov
Napísal(a) J. Fedáková
Nemocnice Svet zdravia očkujú iba vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNtech a aktuálne je prostredníctvom národnej online čakárne otvorené prihlasovanie pre osoby staršie ako 70 rokov (platí aj pre osoby zo zoznamu špeciálnych skupín). Tieto skupiny sa môžu do čakárne zaregistrovať na národnom webe https://vakcinacia.nczisk.sk/registracia. Vzhľadom na nízky počet prihlásených záujemcov dostanú zaregistrované osoby termín vo veľmi blízkom čase.
Aktuálne majú množstvo voľných termínov pre osoby 70+ nemocnice siete Svet zdravia v Trebišove, Svidníku, Spišskej Novej Vsi, Vranove nad Topľou, Žiari nad Hronom, Rožňave, Michalovciach, Partizánskom, Humennom a v Železničnej nemocnici Košice.
V poliklinikách pre osoby 70+ vakcína Moderna
Viac...
Všetci vieme, že uplynulých 30 rokov v novom spoločenskom systéme každá nová vláda a ministri práce a sociálnych vecí na začiatku vládnutia vo svojich vyhláseniach ubezpečujú nás dôchodcov, že budú zvyšovať našu životnú úroveň. Taktiež vieme, že sľuby a predsavzatia sa neplnia. Dokonca v dôchodkovom systéme likvidujú i dobré zákonné opatrenia predchádzajúcich vlád.
Skoro 15 rokov sa výška starobných dôchodkov určovala podľa socialistických zákonných noriem. Dôchodkový systém bol vysoko solidárny. Z rôznych dôvodov tu nebola snaha vypracovať nový dôchodkový systém, ktorý by zodpovedal novým politickým i ekonomickým zmenám života i dôchodcov. O tom svedčia i niektoré skutočnosti.
V prvých rokoch reálna hodnota starobných dôchodkov bola nižšia o 30% ako v roku 1989. V roku 2004 ešte o 20% a dokonca ešte o 10 rokov neskoršie v roku 2014 bola reálna hodnota starobných dôchodkov nižšia o 1% ako v roku 1989.
Janka Vranová: Roztiahni krídla k telu pritisnuté, duša moja
Napísal(a) Janka Vranová
Ešte vlani v takomto čase sme ani veľmi nechceli tušiť, ako sa náš život a najmä život našich seniorov v dôsledku vyčíňania koronavírusu Covid 19 rapídne zmení, že prerastie v boj o život. K prvým obetiam tohto nebezpečného vírusu postupne začínali denne pribúdať desiatky, neskoršie viac ako stovka mŕtvych.
Žiaľ, prím si držia stále starší ľudia pokročilého veku, čiže naši seniori. Dnes už hádam každá desiata rodina na Slovensku je poznačená týmto nešťastím. Ľudia však stále hľadajú spôsob ako uniknúť tomuto nebezpečnému súčasníkovi. Nezaháľajú pri tom ani najviac poznačení – ľudia seniorského veku.
Jednou z takých je aj pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá v dôchodkovom veku hľadá, jej vlastným spôsobom, ako uniknúť aspoň myšlienkami z tohto nezvyčajného nebezpečenstva. Začala písať vo voľnom čase básne.
Tak ako končí leto a začína jeseň, prichádza staroba nenápadne a pomaly. Nedá sa jej vyhnúť. Staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví.
Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Veľký význam má fyzická sebestačnosť. Ide o schopnosť zvládať základné činnosti. Práve odkázanosť na druhých a závislosť spôsobujú psychické traumy starnúcim ľuďom. Starší človek sa nechce hýbať, predovšetkým v dôsledku rôznych bolestí a chorôb a tak potreba pohybu klesá. Kvalitu života v tomto období výrazne ovplyvňujú aj kontakty s ľuďmi a sociálne prostredie. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť a zatrpknutosť. Stáva sa to v dôsledku odchodu zo zamestnania a pocit, že už nie je v spoločnosti potrebný.
Kto spočíta množstvo telefonátov a mailových správ, ktoré sa od začiatku septembra rozbehli medzi členmi predsedníctva JDS v podstate s rovnakou témou: „Budeme môcť ísť do Rožňavy? Bude 21. ročník alebo nie? Za akých podmienok?...“ Každý z predsedov v ôsmich KO JDS a rovnako aj členovia ústredia JDS totiž veľmi dobre vedia, koľko príprav, námahy, osobného nasadenia mnohých členov aj funkcionárov JDS obnáša príprava celoslovenských podujatí. A práve v Rožňave, teda aj v KO JDS Košice, sa už viacero mesiacov intenzívne pripravovala tradičná Celoslovenská prehliadka speváckych súborov seniorov. Podľa stupňujúcich sa karanténnych opatrení sa neustále upravoval jej scenár aj organizačné podmienky, lebo s nákazou COVID 19 naozaj nemožno žartovať.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-