V Gemeri vyhlásili ďalší ročník literárnej sci-fi súťaže
Napísal(a) J. Genčanský
REVÚCA | 24. marca 2024 – Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK, vyhlasujú celoslovenskú literárnu súťaž v písaní sci-fi a fantasy
poviedok. Súťaží sa v dvoch kategóriách: prvá – od 15 do 25 rokov a druhá – od 25 rokov. Uzávierka súťaže bude 31. mája 2024.
Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Littera, n. o., kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja. Gustáv Maurícius Reuss bol rodák z Revúcej, ktorý napísal prvé sci-fi dielo na našom území „Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava“, ktoré popisuje cestu balónom z Revúcej až na Mesiac. Kuriozitou je, že tento rukopis vznikol o sedem rokov skôr, ako vôbec prvý román svetovo najznámejšieho spisovateľa tohto žánru Julesa Verna. Práve preto vznikla v srdci Gemera súťaž Cena Gustáva Reussa.
V Rakovnici odhalili pamätnú tabuľu svojmu slávnemu rodákovi prof. Jánovi Fabiánovi a otvorili Dom baníckych tradícií
Napísal(a) MG od
Najfrekventovanejším menom v sobotu 16. marca 2024 v gemerskej obci Rakovnica bolo meno profesora Jána Fabiána. Svojmu rodákovi totiž v tejto obci na jeho počesť slávnostne otvorili Dom baníckych tradícií, v ktorom časť venovali aj jemu ako uznávanému svetoznámemu banskému odborníkovi, ktorého poznali v takmer 50 krajinách sveta. Na jeho zrekonštruovanom rodnom dome odhalili Pamätnú tabuľu. Pri tejto príležitosti na pozvanie obecného úradu prišli na toto podujatie aj poprední funkcionári Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach, zástupcovia okolitých baníckych spolkov, jeho bývalí študenti i občania zo susedných baníckych obcí Rožňavské Bystré, Rožňava a Rudná. Tejto jedinečnej udalosti na území rodnej obce profesora Fabiána sa zúčastnili aj jeho potomkovia, z ktorých syn Ján pokračuje v otcových šľapajách.
Pripomeňme si, že profesor Ján Fabián sa narodil v Rakovnici 16. 9. 1935 v baníckej rodine, ktorá si túto tradíciu držala po tri generácie. Zomrel 2. februára 2018 ako 83-ročný v rožňavskej nemocnici. Baníctvu sa venoval od svojho 17-teho roku života. Odborne sa vzdelával na Vysokej škole technickej v Košiciach, ktorej absolventom jej Baníckej fakulty sa stal v roku 1959, ktorú ukončil červeným diplomom. Po niekoľkých rokoch praxe na rôznych banských prevádzkach regiónu sa vrátil do svojej Alma Mater a ako 38-ročný sa stal aj jej najmladším docentom.
TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)
Napísal(a) Ľ. J. Šomšák
Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.
Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.
V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.
Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Napísal(a) R. Šimko
Pri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.
Storočnica revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka
Napísal(a) MKS Revúca
Ján Brocko -
meno pre mnohých, najmä mladých je málo známe. Neučí sa o ňom ani v dejepise, ani v literatúre, no predsa patrí k našej pokrokovej histórii. Jeho hrob je na revúckom cintoríne a sú na ňom vytesané dva medzníky 1.3.1924 - 7.7.1946.
Podvečer 6.3.2024 sme spomínali na talentovaného Revúčana, ktorý odišiel zo sveta živých veľmi mladý... Hovoríme o povstaleckom básnikovi, spoluredaktorovi povstaleckých novín "Naše správy" prispievateľovi do týždenníka "Naša cesta" partizánovi Jánovi Brockovi, našom rodákovi, ktorý sa narodil, žil a zomrel v Revúcej a je pochovaný na našom cintoríne
Dostihli ho hrôzy vojny, a potom – paradoxne už v čase mieru, keď všetci oslavovali koniec vojny – on trpel zožieraný zvnútra pľúcnou chorobou.
Pripomíname si storočnicu narodenia básnika Jána Brocka
Napísal(a) J. Genčanský
JÁN BROCKO, básnik, publicista, prekladateľ a účastník protifašistického odboja sa narodil v našom meste Revúca pred sto rokmi – 1. marca 1924.
POZÝVAME na spomienku, aby sa nezabudlo na obetavý život mladého muža.
Začíname na mieste posledného odpočinku básnika na revúcom cintoríne v stredu 6. marca 2024 o 17.00 hodine.
Po pietnom akte bude program pokračovať v podkroví Múzea PSG.
V Revúcej to nezačalo gymnáziom, ale knižnicou!
Napísal(a) K. Killiková, J. Genčanský
Z revúckej histórie sa najčastejšie spomína obdobie založenia a fungovania prvého slovenského evanjelického gymnázia, avšak práve to svedčí o tom, že zdravé kultúrne podhubie tu muselo byť už predtým...
Osvietený knihovník
Pozitívny duch poznávania, vzdelávania a kultivovania spoločnosti vnášala do mestského života už v prvej polovici 19. storočia evanjelická vetva vzdelancov. Výtečníkom medzi nimi bol kňaz a osvietený učiteľ Samuel Reuss, ktorý inicioval myšlienku založenia prvej knižnice v Revúcej. Inšpiráciou mu mohlo byť členstvo v Učenej spoločnosti malohontskej, kde krátky čas pôsobil ako knihovník. Malohontskú knižnicu využívala prevažne inteligencia, no chýbala orientácia na širšiu verejnosť. Práve to sa stalo Reussovým zámerom – vytvoriť knižnicu, ktorou by mohol prispievať k vzdelávaniu širšieho okruhu ľudí. Vyžadovalo si to jazykovú zrozumiteľnosť kníh, čo sa darilo, keďže knižnica sa od počiatku uvádza ako slovenská.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetky prázdninujúce deti do múzea. Priamo v Zážitkovom centre Sentinel na nich čaká celotýždňový program pod názvom Jarné prázdniny s Meterciou. Každý deň prázdnin sa deti, ale aj tí starší, naučia o Rožňavskej Metercii množstvo zaujímavostí. Dozvedia sa, v ktorom období našich dejín vznikla, ako vyzeralo v čase jej vzniku okolie Rožňavy a či vôbec poznáme jej autora. Múzejníci podrobne záujemcom vysvetlia, čo všetko môžu na tejto vzácnej tabuľovej maľbe vidieť a prečo je tak významná pre banskú históriu.
Na základe iniciatívy zákonných zástupcov a rodičov mentálne postihnutých detí a dospelých regiónu Rožňava vzniklo v novembri 2002 Občianske združenie REHAMENTA. Názov pracovnej iniciatívy vznikol spojením REHAbilitácia a MENTÁlne postihnutý. Poslaním a cieľom OZ REHAMENTA je: chrániť a presadzovať záujmy a práva zdravotne postihnutých občanov (ZOP) v meste Rožňava a jej okolí a tiež pre DSS Jasanima organizačnej súčasti DSS AMALIA, poskytovať kultúrno-spoločenské a športové činnosti počas víkendov (väčšina PSS sú členmi OZ), pozitívnejšie a aktívnejšie zmierňovať ich postihnutie rôznymi spôsobmi sociálnej adaptácie a spoločenskej integrácie a poskytnutím pocitu vlastnej existencie a spoločenskej potreby. Ďalšou úlohou je zlepšovať kvalitu života zdravotne postihnutých občanov, získať pocit uspokojenia vlastnej identity, sebarealizácie a integrácie formou rôznych terapií, jednoduchej pracovnej činnosti a iných podnecujúcich aktivít. Účelom využitia iniciatívy je poskytnúť alternatívnu formu pomoci pre ZPO, ktorí by inak boli a sú odkázaní na podporu štátu počas celého života alebo na doživotnú pomoc svojich rodinných príslušníkov.
Pútavý program v Dome tradičnej kultúry Gemera pre malých aj veľkých. Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka atraktívne trávenie voľného času v remeselných dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. Nebudú však chýbať ani veľmi obľúbené animované rozprávky priamo z vesmíru. Remeselné dielne ponúkajú tvorivý relax pod vedením šikovných lektorov z Remeselníckeho inkubátora v kožiarskej, textilnej, keramickej, či drotárskej dielni. Termín: 26. – 28.2.2024 od 9.00, 11.00 a 13.00 hod. Účastnícky poplatok: 2 € za osobu.
Prázdninové planetárium ponúka mimoriadnu projekciu dobrodružných animovaných rozprávok s astronomickou tematikou v mobilnom digitálnom planetáriu vo formáte fulldome.
Viac...
V priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Revúcej sme sa stretli na našej v poradí 6. fašiangovej veselici, kde sme si naplno užili čas fašiangový, plný veselosti a radosti. Starosti všedných dní sme nechali za dverami s výdatnou pomocou skvelého sprievodu ľudovej hudby Filipa Žigu, ktorá nám rezko vyhrávala do spevu aj do tanca až do skorých ranných hodín. Takisto sme boli potešení, že nás poctili svojou návštevou vzácni hostia – hudobná skladateľka Ľubica Čekovská, kultúrna manažérka Silvia Hroncová, riaditeľka zvolenského súkromného konzervatória Ingrid Pinková, fujarista Stanislav Bartko a organizátor podujatia Andrej Štafura s manželkou. To všetko boli protagonisti novoročného koncertu festivalu vážnej hudby RAK, v ktorom účinkovala Štátna filharmónia Košice a zaznela na ňom aj premiéra orchestrálneho diela Ľubice Čekovskej, inšpirovaného témou prvej nahrávky fujary na svete, ktorú zaznamenal Béla Bartók v Ratkovskom Bystrom v roku 1906.
Gemerské osvetové stredisko otvára brány tvorivosti a hľadá skryté talenty
Napísal(a) R. Šimko
Aj tento rok je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravené privítať nadšencov umeleckej tvorby na jedinečných súťažiach AMFO, Cineama, Výtvarné spektrum a Vidiečanova Habovka, kde amatéri z celého Slovenska predvedú svoj talent a vášeň pre umenie.
AMFO: Očarujúca ríša amatérskej fotografie
AMFO, je celoštátna súťaž amatérskej fotografickej tvorby na Slovensku, prinesie do popredia ohromujúce vizuálne umenie, ktoré očarí každého návštevníka. Fotografi majú príležitosť podeliť sa o svoje diela a ukázať, že umenie nie je len v štúdiách profesionálov, ale aj v srdciach nadšených amatérov.
Cineama: Rozprávajme príbehy prostredníctvom filmu
Súťaž Cineama otvára dvere svetu amatérskej filmovej tvorby, kde deti, mládež a dospelí autori odhaľujú svoj jedinečný pohľad na svet. V kategóriách: dokumentárny film, hraný film, animovaný film, experiment a videoklip sa diváci môžu tešiť na emocionálne a vizuálne zážitky, ktoré ich nenechajú chladnými.
Výstava amatérskych fotografov z Revúcej je otvorená pre všetky zvedavé oči, prístupné srdcia a otvorené hlavy
Napísal(a) J. Genčanský
„Najdôležitejšia vec na fotoaparáte sa nachádza 30 centimetrov za ním.“ – autorom tejto myšlienky je americký fotograf Ansel Easton Adams, jeden z najvýznamnejších autorov krajinnej fotografie 20. storočia. Svoj prvý fotoalbum vydal už v roku 1928.
Aj mesto Revúca je rodiskom mnohých šikovných fotografov, ktorí sa tomuto krásnemu koníčku venujú premyslene a s citom. Niektorí sa dokonca prepracovali k takej profesionalite, že ich fotografovanie uživí... A čo môže byť lepšia pracovná kariéra, než robiť to, čo vás baví a ešte za to dostávať peniaze!
Vo výstavnej sále Mestského kultúrneho strediska v Revúcej sme 18. januára 2024 otvorili pravidelnú tradičnú výstavu amatérskych fotografov z nášho mesta je otvorená pre všetky zvedavé oči, prístupné srdcia a otvorené hlavy.
Obecná knižnica v Gemerskej Polome a miestny odbor Matice slovenskej objavujú svet knihy
Napísal(a) MO MS
Naše spoločné stretnutia, u nás v Obecnej knižnici v Gemerskej Polome, iniciuje naša knihovníčka. Každý rok nakúpi nové knihy, ktoré získa z finančných prostriedkov Fondu na podporu umenia. Stretli sa malí i veľkí čitatelia už niekoľkokrát, aby poodhalili tajomstvá ukryté v knižných novinkách. Poniektoré členky z Matice už stihli niektoré z nových kníh prečítať, tak ostatných nenapínali a podelili sa o svoje dojmy. Naša knihovníčka, ako vždy, pripravila aj iné nové knihy a zaujímavo ich predstavila. Veď prítomní z besedy odchádzali nabalení knihami. Milým prekvapením boli mladí čitatelia, ktorí rozprávali o knihách a svojím pútavým prednesom ukázali nám starším, že i dnes sú deti, ktoré knihám rozumejú a svoj voľný čas venujú aj vzdelávaniu, či relaxu s knihou v ruke. Pekným dôkazom bol zhotovený projekt mladým žiakom, ktorý vytvoril z novej knihy. I starší sa niečomu priučili. Naša knihovníčka čitateľom pripravuje rôzne súťaže. Jednou z nich je súťaž, v ktorej deti môžu prezentovať svoje zručnosti napísaním textu, či nakreslením ilustrácie.


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-