Využite pozvánky na aktuálne kultúrne podujatia v Revúcej
Napísal(a) MG jgCirkevné spevokoly Štítnickej doliny zaspievali v Slavošovciach kresťanské vianočné piesne
Napísal(a) M. Terrai
Krásne vianočné stretnutie spevokolov sa uskutočnilo v sobotu 16.12.2023, v chráme Božom v CZ ECAV Slavošovce, kde si spevokoly Štítnickej doliny v rámci Vianočných pastorálov zaspievali kresťanské vianočné piesne, skladby k Vianociam. Zamyslením otvorila podujatie a celým koncertom sprevádzala slovom zborová kaplánka Mgr. Kristína Halžová zo Slavošoviec. Vystúpili: cirkevný spevokol zo Štítnika, cirkevný spevokol zo Slavošoviec, FsK Lehoťanka z Čiernej Lehoty, cirkevný spevokol z Rochoviec, ZPOZ Slavošovce, skupina Radostná zvesť zo Slavošoviec. Každý mal prezentovať svoje dve skladby. Na záver bola spievaná spoločná najznámejšia vianočná pieseň – Tichá noc, svätá noc... Bolo to príjemné posedenie a počúvanie krásnych vianočných piesní. Ďakujem všetkým, že takto sme mohli spolu prežiť v chráme krásne vianočné pásmo a obohatiť naše duše spevom Pánovi. Po ukončení všetci boli pozvaní na občerstvenie, ktoré bolo pripravené v kultúrnom dome v Slavošovciach, ktoré pripravila starostka obce Slavošovce Ing. Angela Kolesárová so svojimi zamestnancami.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. Šimko
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
Revúcke vianočné trhy začali v tomto roku už v prvé decembrové dni. Atmosféru trhov umocnil i sniežik, ktorý iba nedávno stihol pokryť nielen okresné mesto, ale i takmer celý Gemer. Touto udalosťou začal zároveň aj Revúcky advent a ľudia sa začínajú tešiť na príchod najkrajších sviatkov roka - Vianoce. Mesto sa na spomínané udalosti dobre pripravilo, o čom svedčia i fotografie z námestia pred Kohútom, kde účastníkov trhov dopĺňal zaujímavý kultúrny program. Všetko začalo organizovane a postupne. V úvode mal o 10-ej prednosť primátorský vinš, pozvanie na punč a vyhlásenie súťaže o najlepšiu kapustnicu. A potom sa to akoby všetko rozbalilo a oči prítomných nevedeli, čo si skôr pozrieť alebo vypočuť. Či sa najprv popozerať po stánkoch s tovarom a dobrotami, alebo sledovať program revúckych školákov, či country Vianoce s Dušanom Repákom. Na pódiu sa predstavil Detský FS Lykovček, ale nechýbal ani program "Pre dobrú náladu spievame koledu", ktorú prezentoval SZ Qurin. Najmenší sa potešili príchodu Mikuláša, ktorý sa prišiel predstaviť so svojím sprievodom aj tohto roku.
Vianočné ozdoby z bývalých gemerských prevádzok zaujali aj teraz na retro výstave v Revúcej
Napísal(a) MG od
Ojedinelú výstavu vianočných ozdôb z rokov v minulom storočí, ktoré na Gemeri vyrábali v niektorých prevádzach Výrobného družstva invalidov v Sirku, otvorili 29. novembra 2023 vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Revúcej. Bolo to v tom čase jediné družstvo s prevádzkami v Lubeníku a Štítniku, kde takéto výrobky robili dobré meno tomuto družstvu z regiónu Východoslovenského kraja v bývalom Československu po celom svete. Takto ručne maľované výrobky mali síce vyššiu hodnotu ako konkurenčné z Ďalekého východu, ale zahraniční odberatelia si cenili prácu z Gemera viac, než strojovú od konkurencie. Na vernisáži výstavy privítali aj troch pamätníkov slávnej éry výroby vianočných ozdôb z lubeníckej prevádzky. Prítomní ocenili vtedajšiu zručnosť i spomienky na minulosť pani Kekeňákovej, Nemogovej a pána Trombitáša.
Vianočnou témou v aktuálnej výstave organizátori chceli vniesť trochu svetla do obdivouhodnej šikovnej práce ľudí z nášho regionu v minulom storočí. Lebo Gemerčania boli vždy šikovní. Ich práca bývala už tradične jemná, precízna, presná a vytvárala zakaždým obdivuhodnú krehkú krásu.
PÄŤDESIATROČNÝ REVÚCKY JUBILANT V KROJI * Folklórny súbor Lykovec 1973 – 2023
Napísal(a) J. Genčanský
Presne pred polstoročím sa prvýkrát predstavili mladí folkloristi z Revúcej na veľkom verejnom vystúpení, a to hneď v hlavnom meste!
V bratislavskom „Pekáči“ sa nový revúcky folklórny súbor pod názvom Lykovec predstavil s veľkým samostatným programom. A potom ešte Gemerčania aj s Blavákmi tancovali celú noc tak, ako im hrala Ľudová hudba Sirkoväna Jána Jasenku. Možno si túto udalosť už len málokto pamätá, my však máme túto vzácnu pamätnú informáciu z prvej ruky – od vtedajšieho umeleckého vedúceho súboru Júliusa Homolu. Prvýkrát zverejňujeme mimoriadne dokumenty, ktoré sú svedectvom doby spred 50 rokov. Tak sa začalo krásne obdobie v živote veľkej časti mládeže malého gemerského mestečka, veď v tom období bolo zmysluplné naplnenie voľného času dôležité pre všetkých – pre spoločnosť, pre rodičov, ale tiež pre mladých.
Revúca pripravila výstavu vianočných ozdôb, revúcke vianočné trhy i divadelnú komédiu
Napísal(a) J. Genčanský
Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca pozývajú v týždni od 29. XI. - 3. XII. 2023 na:
* * * * *
RETRO VIANOCE
vernisáž výstavy vianočných ozdôb vo výstavnej sále MsKS v stredu 29. novembra 2023 o 17. hodine v MsKS
Výrobné družstvo Gemer v Štítniku a Lubeníku boli jediné strediská na výrobu vianočných ozdôb pre Východoslovenský kraj v bývalom Československu. Takmer 90 percent produkcie sa expedovalo do zahraničia. Aktuálna retro výstavka predstaví takéto vianočné ozdoby zo zbierok Revúčanov a priblíži aj genézu a fungovanie týchto zaujímavých socialistických prevádzok v našom okolí v minulom storočí.
Smutná spomienka Čiernopotočanov na vyčíňanie fašistov 50 dní pred oslobodením
Napísal(a) J. Pupala
Členovia Základnej organizácie SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v obci Čierny Potok na Gemeri si každoročne od svojho založenia v roku 2005 pripomínajú deň, keď 4.11.1944, päťdesiat dní pred oslobodením obce (v tom čase časť obce Hodejov) soldateska horthyovských fašistov odvliekla z okolitých osád Úsvit, Durenda, Hodoš, a z Gemerčeka a Gortvy-Hajnáčky 15 Slovákov do koncentračného tábora v Dachau. Z nich trinásť fašisti popravili v marci 1945 v nemeckom koncentračnom tábore Flossenbürg. Po oslobodení jeden z nich po návrate o dva týždne zomrel a jediný, ktorý prežil bol E. Matušiak, ktorý robil tlmočníka a pomocníka v sklade.
Teraz sa opäť konalo spomienkové stretnutie, presne po 79 rokoch od tejto smutnej udalosti, ktorú si pripomenuli kladením kvetov a vencov k pamätníku týchto obetí.
Pohľad do krajčírskej dielne v Rejdovej cez televíznu obrazovku
Napísal(a) MG od
Pozerať televízne programy len tak, z dlhej chvíle, nemá pre mňa význam. Keď sa však objaví z nášho Gemera niečo zaujímavé, nepohnem okom, ako sa vraví, a sledujem potom do konca. Tak tomu bolo aj v nedeľu 5. novembra predpoludním, keď som na Jednotke RTVS sledoval zaujímavú reláciu Slovensko v obrazoch. Hneď tretí príspevok, ktorý pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková, ma mimoriadne oslovil. Najmä preto, že sa týkal činnosti, ktorú vykonávajú v obci Rejdová so svojimi občanmi. Povedal som si, že nebude na škodu, keď sa i takto s ich prácou zoznámia aj návštevníci stránky Maj Gemer. A keďže sa v reportáži hovorí i rejdovskym nárečím, pozval som si na jeho úpravu i pravých Rejdovčanov.
Už začiatok relácie začínal zaujímavým úvodným komentárom redaktora, keď povedal: „Sociálne podniky sú skvelým spôsobom ako pomôcť rozvoju obce a zvýšiť zamestnanosť. Často ide o stavebné alebo výrobné prevádzky. V Rejdovej sa pustili do niečoho úplne iného. Založili tam krajčírsku dielňu, kde šijú kroje. Nemalý podiel má na tom aj pani Zuzana Dovalovská, ktorej celoživotnou láskou je ľudový odev.“
Viac...
Naša krásna a ľubozvučná slovenčina bola od svojho vzniku a aj dnes je obohacovaná o nové slová a pomenovania, ktoré majú pôvod v inom, cudzom jazyku. Príčinu tejto skutočnosti možno pripísať sčasti rozvoju a výsledkom v zavedení vedy a techniky v rôznych oblastiach ľudskej činnosti.
Príchodom odborníkov, technikov, ale aj samotných robotníkov sa to v značnej miere prejavilo napríklad (pred desiatkami rokov) v oblasti vzniku a rozvoja baníctva. Bola to najmä nemčina a maďarčina.
Po vzniku prvej Československej republiky a následne prijatom Zákone o povinnom absolvovaní základnej vojenskej služby, sa tak dialo v niektorých prípadoch aj v tejto oblasti. Objavilo sa slovo “asentírka“, ktoré pochádzalo z nemčiny a v zastaralej hovorovej reči znamenalo vojenský odvod (odprevádzať k vojsku brancov). Podobne aj slovo “regrút“ v hovorovej reči vo francúzštine znamenalo “branec“.
V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie
Napísal(a) S. Holečková
Kálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.
Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.
V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.
V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola jednoduchá a ľahká
Napísal(a) M. Tureková, E. Jergová
Cesta výstavby budovy Okresného súdu v Rožňave nebola vôbec jednoduchá a ľahká. Trvala viac ako desať rokov a podieľali sa na nej československá a maďarská vláda. Okresný súd sídlil v prenajatých priestoroch mesta, ktoré boli malé a nevyhovujúce.
Vedenie okresného súdu a finančného úradu sa už v roku 1926 obrátili na zastupiteľský zbor mesta Rožňava s požiadavkou postaviť novú spoločnú budovu pre tieto úrady. Okresný výbor v Rožňave vydal vo februári 1927 konečné rozhodnutie o postavení spoločnej budovy týchto úradov na vlastnom pozemku. K tomu bolo potrebné vybrať pôžičku za podmienky, že štát by sa zaviazal na riadne splácanie anuity úveru a znášal by náklady spojené s udržovaním budovy. Prezídiu súdnej tabule v Košiciach sa predostretý návrh na novostavbu okresného súdu v Rožňave javil pre štát ako nevýhodný.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-