Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Štítnickí matičiari na výlete do Mlyna Kováčová pri Rožňave
Napísal(a) L. Vranová
V piatok 11. augusta 2023 MO MS Štítnik zorganizoval výlet do Mlyna Kováčová pri Rožňave. Zúčastnili sa ho matičiari a obyvatelia zo Štítnika, Honiec a Rožňavy. Počasie nám prialo a dobrý pocit a nálada boli sprievodným prvkom počas celej akcie. Cestou do Kováčovej sme obdivovali krásy okolitých vrchov a dediniek učupených pod nimi, ktoré akoby ani nepočuli o zhone veľkomiest a len pokojne driemali v rose. Niektorí z nás sa sem vybrali úplne po prvýkrát.
V meste Revúca pribudla v týchto dňoch nová atrakcia pre návštevníkov regiónu i domácich obyvateľov. Oblastná organizácia cestovného ruchu GEMER v spolupráci so skúseným autorským tímom vytvorila interaktívnu hru “Hviezdojed – cesta za čarodejníkom”. Nová mestská hra ponúka rodinám s deťmi zábavu a dobrodružstvo, ktoré ich prenesie do kúzelného sveta rozprávok. Autori sa inšpirovali známymi osobnosťami, ako je Pavol Dobšinský a Gustáv Reuss.
Hra sa odohráva v rôznych lokalitách mesta Revúca, kde sa deti pomocou mobilného telefónu ponoria do príbehu o Hviezdojedovi. K úspešnému zdolaniu všetkých úloh, ktoré na návštevníkov čakajú postačí nabitý telefón s prístupom na internet.
22. júla oslavujú na Slovensku všetky Magdalény a aj všetci Rakovničania, po našom Rekenci. Súvisí to s historickým kostolom sv. Márie Magdalény, ktorý sa stal v roku 1796 pútnickým miestom. V tomto termíne sa teda každoročne koná kresťanská púť, ktorá je zároveň spojená s oslavou – dňom obce Rakovnica, ktorej my Rekenci nepovieme inak ako Magdoléna. Ako Rekenšänka si Magdolénu pamätám už ako dieťa, neskôr ako tínedžerka, rodáčka a niekoľko rokov ju prežívam aj ako moderátorka. Hoci som už moderovala takéto oslavy v mnohých mestách, či obciach, prihovárať sa svojim rodákom vo svojej rodnej milovanej dedine má pre mňa úplne iný, veľmi osobný rozmer.
Tak ako po minulé roky, aj tohtoročná Magdoléna trvala dva dni. V sobotu 22.7. to bolo kultúrno-spoločenské podujatie a v nedeľu spomínaná púť so svätou omšou a popoludňajším futbalovým turnajom.
Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne
Napísal(a) G. Jakubecová
Mestské lesy, s. r. o. Jelšava, SMZ, a. s. Jelšava a Mesto Jelšava už štvrtýkrát zorganizovali v sobotu 29. júla 2023 Aktívny deň s Náučným chodníkom Hrádok v peknom rekreačnom prostredí neďaleko Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Propagačné plagáty, ktoré organizátori vopred pripravili, sľubovali jeho účastníkom zaujímavý program. Takými boli napríklad putovanie za odmenami náučného chodníka, vystúpenie sokoliarov, tvorivé dielne a aktivity, minizoo a jazda na koni, lesná pedagogika a iné zábavné hry a súťaže.
Na tento aktívny deň dostali opäť pozvanie aj jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorí počas popoludnia pripravili pumpovanie na horiaci hotel, jazdu na elektrických autíčkach, vyhliadku z „plošiny“. Záver mal patriť hasičskej pene, zaúradovalo však počasie. Stihli sme len raz pripraviť penu a prišla búrka. Škoda, že sme nevedeli dopriať deťom penu v plnej miere a nemohli sa do sýta vyšantiť, snáď nabudúce.
Štítnická dolina sa predstavila po prvýkrát v obrazoch súťažnej výtvarnej výstavy
Napísal(a) L. Vranová
V pondelok dňa 24. júla 2023 Miestny odbor Matice slovenskej v Štítniku v úzkej spolupráci s Obecným úradom Štítnik otvorili prvý ročník súťažnej výtvarnej výstavy s názvom – Štítnická dolina v obrazoch. Na otvorení sa riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatici Halkovej i starostovi obce Ladislavovi Belányimu, ďalším hosťom, súťažiacim a všetkým prítomným prihovorila predsedníčka MO MS Lenka Vranová. Potom odovzdala slovo Zlatici Halkovej, ktorá povzbudivým a milým slovom podporila snahu MO MS Štítnik vniesť umenie medzi ľudí a podporiť výtvarnú tvorbu v spojení s propagáciou Gemera, prostredníctvom zachytenej krásy Štítnika a celej doliny na obrazoch. Podčiarkla význam práce ľudí angažujúcich sa v Matici slovenskej a tiež výnimočnú ústretovosť starostu obce. Súťaže sa mohli zúčastniť umelci starší ako pätnásť rokov v profesijne neohraničenom priestore na pôde zasadacej sály Obecného úradu v Štítniku. Okrem Štítničanov sa zapojili aj súťažiaci z Rožňavy.
V Muránskej Zdychave mali Stretnutie pod vŕškom už štvrtýkrát
Napísal(a) J. Dorčáková
Minulú sobotu, po krásnom dni v Muránskej Zdychave, som sa na chvíľu, už v tichu, trochu zamyslela. Čím som staršia, častejšie utekám do pokoja. Niekedy potrebujeme aj ticho, aby sme si usporiadali myšlienky, začali si vážiť viac to, čo máme a netúžili len po tom, čo nám dopriate nebolo. Život je krehká mozaika a rozsype sa v sekunde. Zvláštne časy... Ale ako si pamätám, moje úžasné starké nikdy nenadávali, keď bolo treba zabrať viac, pripreli sa. Dokázali dať aj posledné, v láske. Stále verím, že sa toto z nášho sveta nevytratilo. Človek je ale tvor spoločenský, k životu patrí mať okolo seba rodinu, priateľov, známych, stretávať sa, zabávať sa... To mi dokázal aj včerajší skvelý deň 22. júla 2023, keď sa v réžii obce Muránska Zdychava konal 4. ročník folklórneho podujatia STRETNUTIE POD VŔŠKOM. Znovu sa ukázalo, že ľudia potrebujú k tomu, aby sa cítili ako v raji málo (a predsa tak veľa): dobrých ľudí s veľkým
Jelšava oslávila 150. VÝROČIE ZALOŽENIA Dobrovoľného hasičského zboru
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 22. júla 2023 si Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) Jelšava pripomenul 150. výročie svojho založenia.
Po roku 1872, keď panovník František Jozef I. zrušil cechy, starostlivosť o protipožiarne opatrenia prešla úplne na mesto. V tomto období vznikla myšlienka organizovania dobrovoľnej požiarnej ochrany. Myšlienka dobrovoľného spolku však zvíťazila a v roku 1873 bol založený dobrovoľný hasičský zbor "Jolsvai önkéntes tűzoltóegyesület" - Jelšavský ohňo hasičský spolok. V roku 1883, presnejšie ôsmeho októbra zbor dostal zborovú zástavu s nápisom "Bohu sláva – blížnemu pomoc".
Oslava vzácneho výročia začala zrazom pred tržnicou, kde sa zhromaždili dobrovoľní hasiči z okolia so zástavami a s technikou. Sprievod sa pohol za pochodovej hudby, ktorú hrala dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava do rímsko-katolíckeho kostola sv. Petra a sv. Pavla.
Viac...
Zomrel plk. JUDr. Ján Klobušník, spoločensky aktívny občan z Vlachova
Napísal(a) Š. Bendík
Vo veku 77 rokov zomrel dňa 16. júla 2023 plk. JUDr. Ján Klobušník z Vlachova, aktívny občan v rôznych oblastiach kultúrnej činnosti na území obce, ale aj vo vyšších orgánoch spoločenského života mimo nej. Posledná rozlúčka so zosnulým bude 19. júla o 15. hodine vo vlachovskom Dome smútku.
Už od detstva sa zaujímal o hudbu. Ako hráč na trúbku a saxofón bol jedným zo zakladateľov hudobnej skupiny Mladosť v obci Vlachovo, neskôr bol členom hudobnej skupiny Fortuna.
Účinkoval aj v ochotníckom divadle vo Vlachove, kde vystúpil vo viacerých divadelných hrách.
Hneď po nástupe na vojenskú službu, ako príslušník pohraničnej stráže, založil hudobnú skupinu, s ktorou vystupoval na rôznych podujatiach v rámci vojenskej posádky. Po vojenčine krátko pracoval ako vodič nákladného vozidla v rožňavskom závode ČSAD, odkiaľ nastúpil do služieb železničnej polície v Košiciach.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. Rožai
Pán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.
(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Od vrátenia pomníka Františky na pôvodné miesto v centre Rožňavy ubehlo 30 rokov
Napísal(a) S. Holečková
V strede historického štvorcového námestia v Rožňave bol 29. októbra 1905 odhalený secesný pomník Františky Andrássyovej, rod. Hablawetzovej, láskavej a dobročinnej ženy, milujúcej manželky grófa Dionýza Andrássyho. Pomník z bieleho mramoru s Františkinou bustou v životnej veľkosti dali postaviť z verejnej zbierky Rožňavčania ako prejav vďaky tejto výnimočnej žene, patrónke chudobných.
V J Ú N I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Peter Glocko - 80. výročie narodenia
2. jún - Peter Glocko (2.6.1946 Muráň – 26.6.2019 Bratislava) – rozhlasový a televízny scenárista, redaktor a autor literatúry pre deti a mládež.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Gustáv Lojko – 155. výročie úmrtia
2. jún - Gustáv Lojko (Hostivít Tisovský) (4.12.1843 Tisovec - 2.6.1871 Tisovec) - pedagog, spisovateľ, básnik, filológ. Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci.
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Július Gustáv Reuss – 210. výročie narodenia

7. jún - Július Gustáv Reuss (7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca) – národopisec, inžinier.
Ľudovú školu navštevoval v Revúcej, študoval na lýceu v Bratislave. Po štúdiách zamestnanec železiarskej spoločnostoi Muránskej únie. Ako inžinier vypracoval projekt na prízemnú novšiu budovu prvého slovenského gymnázia (nerealizované) a stavbu mestského hostinca v Revúcej. S otcom a bratmi sa zúčastňoval na zbieraní a upravovaní ľudových rozprávok. Prispel do zbierky rozprávok Pavla Dobšinskeho Prostonárodné slovenské povesti, do zbierky Augusta Horislava Škultétyho Slovenské povesti i do zbierky Codex revúcky. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie, spolu s bratom Ľudovítom vydal Základné pravidlá súzvuku, v ktorej aplikovali matematické zákony na hudbu a
harmóniu. Ďalšie jeho dielo o tanečných formách ostalo v rukopise. Osvetovú činnosť vyvíjal v rámci Vzájomnej pomocnice a Potravného spolku v Revúcej, kde zastával viacero funkcií. - MM-
Gustáv Eisele - 165. výročie narodenia
9. jún - Gustáv Eisele (9.6.1861 Banská Štiavnica – 13.12.1911 Ózd, MR) – banský inžinier.
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Ján Kalinčiak – 155. výročie úmrtia
16. jún - Ján Kalinčiak (10.8.1822 Horné Záturčie – 16.6.1871 Martin) – spisovateľ, literárny kritik, pedagóg.
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
revolučno-romantických básní, neskôr písal predovšetkým romantickú historickú prózu (Bozkovci, Milkov hrob, Púť lásky..., Bratova ruka). - MM-
Ján Vansa – 180. výročie narodenia
21. jún - Ján Vansa (21.6.1846 Rimavská Píla – 22.6.1922 Banská Bystrica) – ev. farár, ľudovýchovný pracovník, básnik, náboženský spisovateľ, publicista.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
František Hajný – 125. výročie narodenia
25. jún - František Hajný (25.6.1901 Rataje, ČR – 29.1.1972 Revúca) – zoológ-entomológ, úradník.
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Pavol Jozef Šafárik – 165. výročie úmrtia
26. jún - Pavol Jozef Šafárik (13.5.1795 Kobeliarovo – 26.6.1861 Praha) – historik, etnograf, spisovateľ, slavista, univerzitný profesor.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
Matúš Dula – 180. výročie narodenia – 100. výročie úmrtia
28. jún - Matúš Dula (28.6.1846 Blatnica – 13.6.1926 Ružomberok) – advokát, politik, publicista.
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
František Szarka – 90. výročie narodenia
31. jún - František Szarka (31.6.1936 v Rožňave – 30.11.2023 Šivetice) – speleológ, keramikár.
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-































