Od vrátenia pomníka Františky na pôvodné miesto v centre Rožňavy ubehlo 30 rokov
Napísal(a) S. Holečková
V strede historického štvorcového námestia v Rožňave bol 29. októbra 1905 odhalený secesný pomník Františky Andrássyovej, rod. Hablawetzovej, láskavej a dobročinnej ženy, milujúcej manželky grófa Dionýza Andrássyho. Pomník z bieleho mramoru s Františkinou bustou v životnej veľkosti dali postaviť z verejnej zbierky Rožňavčania ako prejav vďaky tejto výnimočnej žene, patrónke chudobných.
Deti z materskej školy v Jelšave hasili na Medzinárodný deň detí "horiaci hotel"
Napísal(a) G. Jakubecová
Z Jelšavy, nášho historického mestečka na strednom Gemeri, sa nám ozvala naša pravidelná prispievateľka na stránku Maj Gemer, pani Gabriela Jakubecová. Poslala nám síce krátky, ale zaujímavý príspevok aj s fotografiami, ktorý iste poteší našich najmenších. Veď išlo o Medzinárodný deň detí a ten si nedali ujsť ani v spomínanej Jelšave ani za nepriaznivého počasia. Tak si ho spolu prečítajme: "Pre nepriaznivé počasie bol zábavný deň pri príležitosti Medzinárodného dňa detí v našom meste preložený na deň 29. 06. 2023.
Bolo pripravených niekoľko stanovíšť na miestnom futbalovom ihrisku. Na jednom stanovišti mohli deti z Materskej školy a zo Základnej školy v Jelšave hasiť "horiaci hotel" pumpovaním z kropnice a pozrieť si hasičské auto IVECO DAILY.
Nevynechajte 29. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu
Napísal(a) K. Lendvorská
Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota – kultúrna inštitúcia Bansko-bystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Mestom Tisovec a Mestským kultúrnym strediskom v Tisovci usporiada 29. ročník regionálnej prehliadky dychových hudieb Gemera-Malohontu Festival Janka Plichtu.
Festival Janka Plichtu sa koná 1. júla 2023 v Tisovci so začiatkom od 11:00 hod.
Na prehliadke sa predstavia: Dychová hudba Hradovanka z Tisovca, Dychová hudba mesta Hnúšťa, Dychová hudba SMZ Magnezitár z Jelšavy, Dychová hudba RS 6 z Rimavskej Soboty. Hosťom tohtoročného festivalu je Dychová hudba Železiarne Podbrezová.
"Hviezdy nad Muráňom" – Pozorovanie nočnej oblohy v divokej prírode Muránskej planiny
Napísal(a) E. Žilková
Muránska planina, 14.6.2023 – Pozorovanie fascinujúcej nočnej oblohy priamo v divokej prírode Muránskej planiny. Podujatie “Hviezdy nad Muráňom” umožní záujemcom pozorovať nočnú oblohu a jej jedinečné úkazy – hviezdy, planéty, Mliečnu dráhu a iné zaujímavosti v 4 termínoch počas letnej sezóny.
Termíny podujatia sú nasledovné: 23. jún, 28. júl, 11. august a 25. august 2023 od 20:30 do polnoci. Každý z týchto termínov prinesie účastníkom jedinečný pohľad na nočnú oblohu s bohatými objektmi a úkazmi vesmíru. Pre všetkých účastníkov bude zabezpečená spoločná doprava z obce Muráň priamo na Veľkú lúku, kde sa odohrá pozorovanie s pracovníkmi hvezdárne v Rimavskej Sobote.
Zomrel významný človek, vedec a pedagóg profesor Ondrej Hronec, rodák z Gočova
Napísal(a) MG od
Prinášame vám smutnú informáciu. V stredu 13. júna 2023 v podvečerných hodinách zomrel v Košiciach vo veku 85 rokov významný človek, vedec a pedagóg, pochádzajúci z horného Gemera, profesor Ondrej Hronec. Významnou mierou zasiahol predovšetkým do tvorby a ekonomiky životného prostredia. Prejavil sa tiež ako popredný funkcionár pôsobiaci v Evanjelickej cirkvi a. v. v regióne Gemera.
Profesor Ondrej Hronec sa narodil 24. 2. 1938 v Gočove. Pôsobil ako pedagóg a vedec na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, na jej detašovanom pracovisku v Košiciach, neskôr na Univerzite veterinárneho lekárstva v Košiciach, Prešovskej univerzite v Prešove a pôsobil tiež na Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici.
Aj Rožňavské Bystré má zlatú medailu z majstrovsiev Slovenska kadetiek U 17
Napísal(a) MG od
Pozornému oku športového fanúšika, zvlášť toho basketbalového, neušla ani informácia, ktorá sa objavila pred pár dňami aj na internete. Týkala sa mladých basketbalistiek Young Angels U17 Košice v kategórii kadetiek, ktoré sa stali tohtoročnými víťazkami Majstrovstiev Slovenska. Vo finále turnaja, ktoré sa hralo od 9. – 11. júna 2023 v Šaci, neďaleko Košíc, dokázali zvíťaziť nad svojím najväčším rivalom – kadetkami z Ružomberka v pomere 65:61. Obrovskú radosť z tohto skvelého výkonu majú, a to málokto vie, aj obdivovatelia tohto športu v malej gemerskej obci Rožňavské Bystré. Najmä rodina jednej z popredných košických kadetiek Alexandry Molčíkovej, ktorá práve z tejto obce na hornom Gemeri pochádza a kde žijú aj jej rodičia i starí rodičia. A že právom sú hrdí, súvisí predovšetkým s tým, že meno tejto mladej basketbalistky sa objavilo na záver turnaja aj medzi najlepšími hráčkami.
Na Medzinárodnom festivale zborového spevu v bulharskom Balčiku vystúpil aj QUIRIN z Revúcej
Napísal(a) J. Dorčáková
Počuli ste už niekedy o tom, aby organizátori Medzinárodného festivalu zborového spevu Čiernomorské zvuky (Chernomorski Zvutsi) v Bulharsku prejavili záujem, aby na ňom vystúpil aj spevácky súbor zo Slovenska? A stalo sa. Dozvedáme sa, že náš známy spevácky súbor QUIRIN, ktorý existuje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej, sa začiatkom tohto mesiaca dostal na prehliadku do bulharského Balčika, ktorý je jedným z najkrajších pobrežných miest v Bulharsku. Organizátori zorganizovali v Bielom meste už jedenásty ročník, na ktorom sa po prvýkrát predstavila aj formácia z Izraela. Okrem neho účastníkmi boli aj súbory z Holandska, Poľska, Slovenska a Bulharska. Prizvaní umelci svoje piesne na festivale predniesli na piatich rôznych pódiách a dvoch workshopoch. Priznám sa, že prvú informáciu o zaujímavom podujatí som sa dozvedel pred pár dňami z príspevku členky spomínaného revúckeho súboru Jany Dorčákovej, ktorá s veľkým vyznaním priblížila svoje pocity o festivale na sociálnej sieti.
V Muráni zriadili informačné stredisko Správy Národného parku Muránska planina
Napísal(a) Mg od
Správa Národného parku Muránska planina prostredníctvom svojho portálu Muranskaplanina.sk poskytla informáciu, že v obci Muráň zriadila od 1. júna 2023 prevádzku informačného strediska. Toto zariadenie sa nachádza neďaleko námestia v obci pri ceste na Červenú Skalu. Návštevníci strediska okrem potrebných infomácií o prírodných hodnotách Národného parku Muránska planina môžu si v stredisku zakúpiť rôzne suveníry a oboznámiť sa tiež so stálou expozíciou Národného parku, ktorá im takto pomôže lepšie poznať históriou i prírodné hodnoty tohto vzácneho územia. K dispozícii záujemcom sú tiež exponáty jednotlivých druhov živočíchov, ktoré žijú na Muránskej planine, ktoré sú tak vyhľadávané najmä mladými návštevníkmi.
Informačné stredisko je v Muráni otvorené v pondelok až piatok v časoch od 8.30 do 12.00 a popoludní od 13.00 hod do 17.30. Portál nás uisťuje, že stredisko je pripravené poskytnúť
Muránske hradné hry návštevníkov 10. júna ponúknu špeciálnymi novinkami
Napísal(a) MG od
Organizátori Muránskych hradných hier nás krátko pred ich začiatkom informovali, že návštevníkov na treťom najvyššie položenom hrade na Slovensku, kde sa toto podujatie bude odohrávať v sobotu 10. júna t. r., očakáva bohatý program. Aj tentokrát neodmysliteľnou súčasťou hradných hier budú tradičné ukážky historického šermu, či vystúpenie sokoliarov, pripravené je tiež bábkové divadlo a rôzne environmentálne hry. Špeciálnou novinkou bude remeselný trh, na ktorom sa predstavia výrobcovia regionálnych produktov. Podujatie v lone najkrajšej gemerskej prírody obohatia i jedlá, či víno, pripravené podľa rôznych stredovekých receptov.
Návštevníci Muránskych hradných hier, ktoré svoju novú históriu píšu od roku 2004, môžu na hrad prísť pešo po turistickej trase, alebo kyvadlovou dopravou. Tá bude z obce Muráň na Veľkú Lúku premávať od 9.00 do 11.00 h, v opačnom smere od 17.00 do 18.30 h.
Majáles v Rožňavskom Bystrom toho roku vyšiel na "rusadelnú sobotu"
Napísal(a) D. Ďurská
Sobota, 27. mája 2023, bola výnimočná. Od minulého roka sa začalo s tradíciou usporiadať v máji tradičnú zábavu spojenú s kultúrnym programom. Tento rok to vyšlo na „rusadelnú sobotu“. Členovia Folklórnej skupiny Bystränky pripravili pre obyvateľov Rožňavského Bystrého, ale aj širokého okolia, sobotu plnú tradícií. Nová vedúca folklórnej skupiny Dominika Ďurská si to vzala pod svoje krídla a pripravila zaujímavý program. Po úvodných slovách a privítaní sa prihovoril domáci brat námestný farár Peter Hlavatý. Priblížil tento sviatok z cirkevného pohľadu. Nositeľka tradícií Mária Molnárová ho zase dopodrobna rozobrala z pohľadu tradícií a zvykov.
Viac...
Gemerská Poloma je obec na hornom Gemeri, neďaleko okresného mesta Rožňava, pri rieke Slaná. Žije v nej okolo 1900 obyvateľov a patrí medzi stredne obývané obce v regióne.
Jednou zo skutočností, ktoré túto obec pozitívne prezentujú sú aj obecné noviny, ktoré už 27 rokov vychádzajú pod názvom Polomské noviny. Obsahovo sú veľmi bohaté, pretože do rúk svojich čitateľov prinášajú rôzne informácie na 22 stranách. Ich poslaním je prinášať čitateľom informácie zo života obce, informácie o aktivitách obecnej samosprávy, o činnosti občianskych združení, organizácií, záujmových spolkov, novinky z kultúrneho života, zo života cirkví, školy, z oblasti športu, zaujímavosti z histórie obce a i.
Pani Hanka Kotzmanová z Muráňa oslávila stojeden rokov
Napísal(a) R. Svoreňová
Pani ANNA KOTZMANOVÁ z Muráňa sa narodila 19. marca 1922 a vdovou sa stala pred 10 rokmi. Jej manžel pán EDUARD KOTZMAN zomrel ako 92 ročný (1921-2013), avšak ešte skôr sa títo skvelí rodičia troch detí museli navždy rozlúčiť so synom MILANOM (1949-2011). Jeho rodinu i rodiny syna EDUARDA a dcéry MAGDÁLENY si vždy vážili, snažili sa o vzájomné porozumenie. Všetkým trom deťom vychádzali v ústrety pri dosahovaní ich životných cieľov a predsavzatí, tešili sa z ich úspechov a šťastia. Pani Hanka aj o ich potomkoch vždy hovorí s láskou a rovnako s nadšením prijíma všetky správičky o ich napredovaní.
Tejto jari vstúpila do svojho nového – v našej obci ojedinelého – už 11. desaťročia.
Každé z jej desaťročí či ľudovo povedané "krížikov“ má svoju pečať. Všetky ich má vo svojom vedomí: školské roky, časy mladosti, život v dospelosti i starobu. Dni svojej dlhovekosti trávi u svojej dcéry MAGDUŠKY KISSOVEJ, no jej spomienky sú späté najmä s Novou ulicou v Muráni, kde si s manželom postavili dom.
Vydavateľstvo Ikar, ktoré už viac ako 30 rokov patrí k najlepším vydavateľstvám našej i svetovej literatúry, každý rok pod názvom Ikariáda oceňuje svojich najúspešnejších autorov. Zlaté a platinové knihy i zlaté perá už majú čerstvých majiteľov. Tento rok sa Ikariáda konala 25. apríla 2023 v bratislavskom hoteli Carlton, na ktorej sa zišla veľká kultúrna obec a celý večer sa niesol v znamení kníh, čítania, spisovateľov… Uvádzal moderátor Roman Juraško a slávnostnú atmosféru oceňovania dopĺňala skladateľka, dirigentka a hudobníčka Ľubica Čekovská so svojím ansámblom. Nás opäť potešilo ocenenie pre spisovateľku Ivonu Ďuričovú, rodáčku z Rožňavského Bystrého, ktorá za knihu básničiek pre deti Písmenká z abecedy získala ocenenie Zlatá kniha za predaj viac ako 15 000 kníh. Vďaka pekným a vtipným básničkám v tejto krásne ilustrovanej knižke sa môžu deti zoznámiť s abecedou a vo veršoch dopĺňať slová podľa utešených obrázkov. Knihu ilustroval Adrián Macho.
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































