Futbalový klub Krásnohorská Dlhá Lúka vyhral viackrát najvyššiu súťaž okresu Rožňava. Aj preto si náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vybral tento klub a napísal o ňom článok. Opisuje v ňom účinkovanie klubu v sezóne 2011 / 2012, kedy klub vyhral 1. triedu. Článok obsahuje káder mužstva, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, meno najlepšieho strelca a fotografiu mužstva.

Káder: Bacso, Skokan – Čižmár, Albert, Korintuš, Rigo, Gebe, Hegedüs, Ičo, Zsilla, Szaniszló, Kovács, Bodnár, Klárik, Jurínyi, Anna, Parditka, Gyenes, Danko.

Výsledky na jeseň:

OBYVATEĽSTVO 

Obec Rekeňa v roku 1900 mala 405 obyvateľov a 85 domov, patrila k malým obciam v Gemersko-malohontskej župe v rakúsko-uhorskej monarchii. I keď obyvatelia boli slovenskej národnosti, násilná maďarizácia silno ovplyvňovala obyvateľov. V školách sa učilo maďarsky, úradné listiny sa vyhotovovali v maďarskom jazyku. Obec žila chudobným, ale pokojným životom.
V roku 1910 mala obec 517 obyvateľov a 90 domov. Bremeno 1. svetovej vojny v roku 1914 ťažko doľahlo na chudobný ľud Rekene. Z obce odchádzali muži na front: Ján Fábian-Grajciarik, Ján Genči-Huco, Štefan Kravec-zo mlyna a ďalší. Ján Fábian-Grajciarik sa z vojny nevrátil a nie je známe jeho miesto pochovania. Manželky mužov a deti zostali bez akéhokoľvek zabezpečenia a boli odkázané len na obživu, ktorú si doma dopestovali, aj to niekedy im štát kdečo rekviroval pre vojnové účely. Po roku 1916 sa situácia zhoršila a v ostatných rokoch vojny dosiahla neznesiteľnú mieru.

Správa, ktorá prostredníctvom internetu prišla z mojej rodnej obce Rožňavské Bystré až do Bratislavy, ma veľmi zasiahla. Bola veľmi smutná i preto, že išlo o človeka, ktorého som veľmi dobre poznal, najmä z obdobia našich mladých čias. Na obecnej stránke sa objavil smútočný oznam, ktorý spoluobčanom stroho, ale až príliš jasne oznamoval, že zomrela pani Zuzana Tomková, ktorá sa dožila 77 rokov života a posledná rozlúčka s ňou sa uskutoční v Dome smútku 27. augusta 2021 o 14.00 hodine

Krátke vety, krátke slová za človekom, ktorý po poslednej rozlúčke s manželom Jánom v roku 2018 sa teraz lúči so svojimi najbližšími, s dvomi dcérami, zaťom, sestrou a jej rodinou a ďalšími blízkymi. I so všetkými, ktorí prichádzali do styku s ňou na poštovom úrade, kde pracovala od jeho otvorenia, až kým nedovŕšila dôchodcovský vek. Smúti za ňou nielen jej blízka i vzdialená rodina, ale aj tí, ktorí tvorili folklórnu skupinu, ktorej vedúcou bola niekoľko rokov. Bola to vlastne krásna práca, ktorú vykonávala s oduševnením. Vždy spomínala na bohatstvo folklóru, zvyky i obyčaje, ktoré zanechali naši predchodcovia.

Aj v našej blízkosti sú také miesta, o ktorých sa v žiadnych bedekroch nedočítame, pritom sa svojou mystikou a čarovnosťou vyrovnajú tým, ktoré chodíme obdivovať do šíreho sveta. Ľudia pred mnohými storočiami precítili a rozpoznali hodnotu takýchto miest a stavali na nich kaplnky a kostolíky... Tam, kde mohli byť v tichosti prírody bližšie k Tomu, ku ktorému sa v bázni a v modlitbách utiekali. Napríklad tak, ako tomu bolo v prípade baníkov, či uhliarov na „Magdolne“ nad Rakovnicou.
Rehoľné rády, utvárajúce sa v stredoveku, sa venovali kázaniu, zakladali náboženské bratstvá, liturgiu prispôsobovali ľuďom v takej forme, aby bola pre nich čo najviac vnímateľná. Veď ľudová zbožnosť bola oddávna prejavom viery, obohatenej kultúrnymi prejavmi toho-ktorého prostredia. Náboženské bratstvá stavali kaplnky, v ktorých slávili sviatky svojich patrónov a ku ktorým veriaci pravidelne putovali. Takto to s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v prípade kostola zasväteného sv. Márii Magdaléne.