Mestské kultúrne stredisko v Revúcej
ponúka kultúrne podujatia v najbližších týždňoch...
streda 23. septembra 2026 | 16.00 | galéria MsKS
VERNISÁŽ VÝSTAVY INSITNÉHO UMENIA
slovenských umelcov z Kovačice
Kovačické insitné umenie je svetovo známy fenomén naivného maliarstva, ktorý vytvára komunita slovenských krajanov v srbskom mestečku Kovačica. Tento jedinečný umelecký smer zachytáva život, zvyky, tradície a radosť zo života dolnozemských Slovákov. Amatérski výtvarníci, samoukovia, pôsobili v Kovačici od pol. 20. stor. do súčasnosti a patria k nim aj niekoľkí naivní maliari z blízkej obce Padina. Unikátne pozitívne výtvarné obrazy maľujú ľudia bez akademického vzdelania, zobrazujú dedinské prostredie a sú typické sýtymi farbami a detailmi. Na tejto predajnej výstave predstavia svojich 40 obrazov dvaja umelci z Kovačice: Ján Žolnaj (1953) a Jozef Havjar (1956).
Výstava potrvá do 13. októbra 2026.
viac: https://www.facebook.com/msksrevuca/
* * * * *
štvrtok 24. septembra 2026 | 18.30 | divadelná sála MsDK Revúca
DIVADLO ANDREJA BAGARA V NITRE – MENO
Brilantná francúzska konverzačná komédia s výborne napísanými dialógmi predstavuje priateľov patriacich k vyššej strednej vrstve Paríža, ktorých deklarované liberálne postoje predsa len narazia na spoločenské predsudky a stereotypy. A je otázne, či ostanú priateľmi aj po takejto spoločnej večeri...
Autori: Matthieu Delaporte, Alexandre de la Pateliére | Réžia: Matúš Bachynec | Kostýmy: Ján Husár | Dramaturgia: Lucia Mihálová, Magdaléna Žiaková | Scéna: Barbora Šajgalíková | Účinkujú: Martin Nahálka, Branislav Matuščin, Kristína Turjanová, Tomáš Stopa, Andrea Sabová.
Inscenácia obsahuje expresívne výrazy. V predstavení sa fajčí. Predstavenie je bez prestávky. Inscenácia je vhodná pre divákov od 15 rokov.
trailer: https://www.youtube.com/
* * * * *
utorok 29. septembra 2026 | 14.00 – 16.00 | záhrada Litterry, revúcky cintorín, Múzeum PSG
STOROČNICA BEZ BAŤUŠKU
Na konci septembra kalendár pripomína mimoriadne výročie spojené s výnimočným revúckym dejateľom, ktorého stopa v našom meste je veľmi výrazná, ba dokonca žijú medzi nami priami potomkovia tejto historickej osobnosti... Máme na mysli Júliusa Bottu, narodeného 24. júla 1848 v Rozložnej a zosnulého 29. septembra 1926 v Revúcej. Tento deň – po sto rokoch – bude vynikajúcou príležitosťou usporiadať dôstojnú spomienku na túto mimoriadnu osobnosť nášho mesta.
* * * * *
8. kolo: 3.10.2026 o 14.30: MFK Rožňava - MŠK Spartak Medzilaborce, FK Sobrance-Sobranecko - FK Geča73, FK Slovan Kendice - ŠK Záhradné. 4.10. o 10.30: MŠK Spišské Podhradie - FK Kechnec. o 14.30: PWG Sokol Ľubotice - FK Gerlachov, TJ Družstevník Čirč - TJ Dvorníky-Včeláre, FK Čaňa - OŠK Rudňany.
9. kolo - 3.10.2026 o 14.30: FK Krásnohorské Podhradie - MFK Dobšiná, 4.10. o 10.30: MFK Rožňava B - TJ Zlatý klas Dlhá Ves, o 14.30: TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka - TJ Baník Rožňavské Bystré, TJ Tatran Betliar - FK Hrhov, TJ Papiereň Slavošovce - FK Baník Drnava.FK Lipovník - TJ Baník Rakovnica. OFK Vyšná Slaná - VOĽNO.
8.kolo 3.10.2026 o 9.00: Slávia TU Košice - MŠK Moldava n/B, FK Košická Nová Ves - MFK Veľké Kapušany, FK Geča 73 - FA BENECOL Košice, FK Sobrance-Sobranecko - FK Junior Košice, FK Kechnec - TJ Družstevník Budimír, MFK Rožňava - VOĽNO.
8.kolo 3.10.2026 o 11.15: Slávia TU Košice - MŠK Moldava n/B, FK Košická Nová Ves - MFK Veľké Kapušany, o 12.15: FK Geča 73 - FA BENECOL Košice, FK Sobrance-Sobranecko - FK Junior Košice, 4.10. o 11.15: FK Kechnec - TJ Družstevník Budimír. MFK Rožňava - VOĽNO.
6. kolo 3.10.2026 o 14.00: TJ Družstevník Malá Ida - TJ Péder, OFK Slovan Poproč - FK Krásna, MFK Ťahanovce - TJ Mladosť Sady n/T časť Byster. 4.10. o 10.00: MFK Spartak Medzev - FK Tatra Sokoľany, TJ Dvorníky-Včeláre - ŠK Polom Gemerská Poloma.
8. kolo 2.10.2026 o 17.30: OFK-SIM Raslavice PWG Sokol Ľubotice. 3.10. o 10.00: Janočko Academy - FK Široké, MŠK Moldava n/B - 1. MFK Kežmarok, 1.FK Svidník - FK GALAKTIK. 4.10. o 9.00: FK Pokrok SEZ Krompachy - MFK Slovan Sabinov, FAMT Prešov - Stará Ľubovňa, MFK Rožňava - FK 05 Leovoča.
8. kolo 2.10.2026 o 19.15: OFK-SIM Raslavice PWG Sokol Ľubotice. 3.10. o 11.45: Janočko Academy - FK Široké, MŠK Moldava n/B - 1. MFK Kežmarok, 1.FK Svidník - FK GALAKTIK. 4.10. o 10.45: FK Pokrok SEZ Krompachy - MFK Slovan Sabinov, FAMT Prešov - Stará Ľubovňa, MFK Rožňava - FK 05 Leovoča.
4. kolo 3.10. 2026 o 10.30: TJ Baník Rožňavské Bystré - TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka, ŠK Polom Gemerská Poloma B - TJ Zlatý klas Dlhá Ves, FK Hrhov - VOĽNO.
Musím říct, že mě aktuální trendy ve světě online hazardu celkem fascinovaly. Všiml jsem si,…
Written by bonus spinmama
on %PM, %20 %549 %2026 %14:%júl
V Jelšave sprístupnili výstavu Plastiky z dreva - Landart, ktorej autormi sú otec a syn Dušan a Ivan Hutkovci
(Výstavy)
Patrik Mičinský je kľúčový slovenský amatérsky futbalista, ktorý dlhodobo pôsobí ako útočník a dominantný strelec…
Written by AI
on %PM, %19 %638 %2026 %16:%júl
Dvanásť rokov v FK Zlatý Klas Dlhá Ves
(Futbal)
dobrý deń, pán Rozložník, vynikajúci článok, nie sú nejaké veci aj k histórii obce a…
Written by Jozef Smrek
on %PM, %31 %690 %2026 %17:%máj
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
(Dobšinská Ľadová Jaskyňa)
Som na tej fotke tiež,no žiaľ, veľa z nás už nežije.I keď nám to vtedy…
Written by Gabriel
on %AM, %05 %394 %2026 %10:%máj
Keď som na 1. mája v Rožňave zvolal: "Apo, pozri, moro!"
(Moja rodina)
Úplná pravda.boli sme silná trojka.vedenie si neuvedomili čo robí keď pustili grendela a cernegu a…
Written by Jaroslav kamensky
on %PM, %14 %766 %2026 %18:%jan
O vypadnutí Slovmagu Jelšava z 2. futbalovej ligy – sezóna 1998/1999
(Futbal)
Zo záznamov z cirkevných zápisníc (Protocolon Rimanovianum) vieme, že Revúca mala už pred rokom 1596 richtára a radu. Chod Revúcej ovplyvnil Tomáš Séči, pán hradu Muráň, keď jej v roku 1612 udelil povolenie na slobodný predaj piva a vína. O štyri roky neskôr potvrdil staré výsady jeho syn Juraj, ktorý dal Revúcej ďalšiu výsadu – právo jarmokov. V tejto listine sa Revúca po prvýkrát uvádza ako mesto. V 16. a 17. storočí sa Revúca rozvíjala hlavne zásluhou železiarstva a remesiel. V roku 1871 sa Revúca stala mestom so zriadeným magistrátom. Mestská správa sa riadila zákonným článkom č. XXII z roku 1886. Mesto malo vybudovanú administratívu na úrovni okresu a mešťanosta bol podriadený priamo hlavnému županovi. Od 1. januára 1920 mesto zmenilo svoj názov z Veľkej Revúcej na Revúcu. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Rowche, Rewcze, Welka-Rewucza, Nagyrőcze.
Prvá písomná zmienka z roku 1243 dokazuje existenciu hradu Jelšavy. Jelšava zastávala významné miesto na Gemeri. Bola strediskom gemerského baníctva aj centrom správy panstva. Mestské výsady získala v prvej polovici 14. storočia. Obyvatelia mesta pracovali v baniach, hutách a hámroch. Jelšavská mestská kniha z rokov 1566 – 1710 je písaná prevažne v slovenskom jazyku, len s niekoľkými latinskými, nemeckými a maďarskými zápismi. Mestskú správu tvorila šesťčlenná mestská rada na čele s richtárom. V roku 1648 popri richtárovi sa ustanovila funkcia staršieho richtára alebo podrichtára a popri šesťčlennej mestskej rade sa vytvoril samosprávny orgán – rada starších. V 18. a 19. storočí správu mestečka viedol richtár a 12 prísažných. Zákonom č. 210 z 22. marca 1920 boli mestá so zriadeným magistrátom vyhlásené za veľké obce.
Historické názvy mesta: Illswa, Elswa, Josuach, Jelssawa.
Zásadnou zmenou vo futbalových súťažiach riadených ObFZ Rožňava bol rok 2011, kedy došlo k väčším pohybom medzi účastníkmi jednotlivých súťaží v kategórii dospelých. Príčinou bola reorganizácia súťaží VsFZ, keď vzniklo päť piatych líg. Do V. ligy Košicko – Gemerskej skupiny postúpili okrem víťaza (Lipovník) aj Dobšiná a Gemerská Poloma. Tým sa uvoľnilo viac miest pre postup z 2. triedy aj z iného ako prvého miesta. Napokon priamo postúpili do 1. triedy prvé štyri mužstvá a hral sa aj barážový zápas Hrhov – Plešivec, víťazom bol Hrhov.
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku opisuje obdobie od roku 2011 po súčasnosť v súťažiach riadených ObFZ Rožňava. Článok obsahuje viaceré fotografie futbalových klubov, prehľad víťazov v jednotlivých súťažiach, prehľad najlepších strelcov v jednotlivých súťažiach, prehľad odhlásenia FK, prehľad nových FK, prehľad fúzií a aj vylúčenie FK zo súťaže.
Fotografie niektorých futbalových klubov:
Prvú písomnú zmienku o Dobšinej nájdeme v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243, v ktorej daroval časť územia Gemera Filipovi a Ditrichovi, synom Mateja, ktorý bol zakladateľom rodu Bebekovcov. Územie Dobšinej pripadlo do majetku štítnickej vetvy Bebekovcov a pod právomoc štítnického hradu. Už v roku 1327 uhorský kráľ povolil zemepánom a majiteľom banských polí kutaciu a banskú činnosť. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepanského poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Až v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné banské mesto. Historické názvy mesta: Dobschina, Topschau, Dobschau, Dobsina.
Štefan Kapec z obce Čierny Potok sa dožil 25. januára 2021 krásnych 90 rokov. Narodil sa v osade Hodoš ako prvé dieťa rodičom Štefanovi Kapcovi a Marte, rodenej Sabíňovej. Dnes spomínaná osada patrí do obce Čierny Potok v okrese Rimavská Sobota.
Aj nášmu jubilantovi sa v pamäti z času na čas pripomínajú zážitky z mladších čias, keď územie rodnej osady pripadlo horthyovskému Maďarsku. V škole sa vtedy nesmelo hovoriť po slovensky ani cez prestávky. Starších spolužiakov s potešením „úr tanitó“ Kovács zapriahal aj do pluhov, aby orali jeho záhradu a rodičov takto „zotročovaných“ chlapcov, ktorí sa pánovi učiteľovi núkali, že mu prídu zorať záhradu koňmo, taktiež fyzicky napádal a vyhnal ich preč, s poznámkou, ak sa vám nepáči, zapriahnem aj vás – „buta tótok“. Ťažko znášal malý Štefan aj iné príkoria, ktoré sa mu v tom čase nielen v škole dostávalo.
V O K T Ó B R I 2026
SI PRIPOMÍNAME
20. október - František Ulrich (11.9.1899 Boharyně – 20.10.1941 Praha) – geológ, univerzitný profesor.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. - MM-
24. október - Július Celder (pseudonym Gemerský) (24.10.1896 Rákoš – 27.4.1967 Rimavská Sobota) – pedagóg.
Základnú školu navštevoval v Ratkovej, učiteľský ústav absolvoval v Prešove. Pôsobil ako učiteľ v Pači, Sirku, Teplom Vrchu, od 1928 v Rimavskej Sobote. Autor učebníc prírodopisu a slovenského jazyka, odborných článkov o pedagogických otázkach. V Rimavskej Sobote redigoval učiteľský časopis Snahy. Bol predseda Zemského učiteľského spolku v Gemeri, pedagogický referent Zemského učiteľského spolku na Slovensku, tajomník Slovenskej ligy v Rimavskej Sobote, viedol ľudovýchovné kurzy, divadelné predstavenia a rôzne osvetové podujatia. - MM-
25. október - Vladimír Mináč (10. 8.1922 v Klenovec – 25. 10.1996 Bratislava) – prozaik, redaktor, literárny kritik, publicista, esejista, kultúrny a politický činiteľ.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990. Známe sú jeho romány Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň, Nikdy nie si sama, kniha esejí Dúchanie do pahrieb a ďalšie. Na rodnom dome v Klenovci má od r. 1997 pamätnú tabuľu, jeho menom je pomenovaná Základná škola v Klenovci. - MM-
27. október - Eduard Kojnok (14.8.1933 Veľká Suchá – 27.10.2011 Rožňava) – rožňavský diecézny biskup.
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy Cesta k trvalému šťastiu. - MM-
27. október - Eugen (Jenő) Mátrai-Makovits (27.10.1896 Rimavská Sobota – 26. 9.1967 Budapešť) – maliar, krajinár.
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. Po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote a bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta. Bol členom múzejného spolku a správcom umeleckých zbierok múzea, usporadúval výstavy, režíroval divadelné predstavenia, vytváral kulisy, pôsobil v oblasti športu a iné. V r. 1945 sa presťahoval do Budapešti. Maľoval najmä portréty, krajiny a ľudové žánrové maľby, napr. Krajina pri Rimavskej Sobote, Rimavská dolina, Kaplnka, Portrét muža v čiapke, Portrét Mikuláša Holéczyho. Venoval sa aj sochárskej tvorbe. Je autorom pamätníka padlým hrdinom v prvej svetovej vojne na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote a sochy básnika Michala Tompu v Chanave. Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vlastní 105 kusov predmetov z jeho pozostalosti. - MM-
28. október - Štefan Prukner (28.10.1931 Stratená – 24.5.2011 Banská Bystrica ) – akad. maliar, pedagóg.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov Šamanské piesne a tance, Rímske modelky, séria Totalitní inkvizítori a Parížska škola. Jeho obrazy sa dnes nachádzajú na všetkých kontinentoch a umelecká kritika ich vysoko hodnotí. - MM-
28. október - Ján Chalupka (28.10.1791 Horná Mičiná – 14.7.1871 Brezno) – dramatik, ev. farár.
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdie z dejín generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku. - MM-
29. október - Michal Jakabčic (14.9.1930 Klenovec – 29. 10. 2001 Bratislava) – maliar.
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia Michal Jakabčic, ktorá predstavuje prierez umelcovou tvorbou a približuje diela, za ktoré získal medzinárodné uznania. - MM-
29. október - Vladimír Cirbes (21. 9. 1926 Rybník, okr. Revúca – 29. 10. 2006) – filozof, sociológ, pedagóg.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami. - MM-
31. október - Jozef Gode (17.10.1743 Bratislava – 31.10.1806 Rožňava) – neskorobarokovo-klasicistický sochár a rezbár.
Syn významného sochára Ľudovíta Godeho, vyučil sa v otcovej dielni v Bratislave, od roku 1763 študoval na AVU vo Viedni. V 70. rokoch 18. storočia pracoval v Rožňave, kde vytvoril vlastnú dielňu. Pre Rožňavu renovoval gotický farský kostol, vytvoril pre kostol nový hlavný oltár, kazateľnicu s reliéfnou výzdobou a lavice, pre františkánsky kostol bočný baldachýnový oltár a pre evanjelický kostol monumentálny stĺpový oltár z umelého mramoru a štuky s obrovskými vázami v duchu nastupujúceho klasicizmu. Vytvoril tiež hlavný oltár kaplnky na Krásnej Hôrke. Dva reliéfy sv. Františka a sv. Terézie z patinovaného olova sa nachádzajú v drevenom vyrezávanom ráme v SNG v Bratislave. - MM-