V nemocniciach na Gemeri sa vlani narodilo vyše 1730 detí
Napísal(a) Jana Fedáková
V Nemocnici Svet zdravia Rimavská Sobota sa vlani uskutočnilo 1112 pôrodov. Počet chlapcov a dievčat bol takmer rovnaký a desať mamičiek priviedlo na svet aj dvojičky. Medzi najčastejšie dievčenské mená, aké rodičia dávali svojim novorodencom, patrili Sofia, Ema a Viktória. U chlapcov zase dominovali mená Tomáš, Matej a Sebastián. Dievčat v rimavskosobotskej nemocnici prišlo na svet 562, chlapcov len o dvoch menej - 560. Zatiaľ čo v roku 2016 sa v nemocnici uskutočnilo 1130 pôrodov, v roku 2017 ich bolo 1215 a vlani 1112. Po Spišskej Novej Vsi a Galante má nemocnica v Rimavskej Sobote tretí najvyšší počet pôrodov spomedzi všetkých nemocníc siete Svet zdravia.
Vyšiel najnovší ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia vydalo Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v uplynulom roku 2018 už 14. ročník zborníka GEMER-MALOHONT, ktorý pravidelne vychádza od roku 2005. Publikácia prináša najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov, s tematickým zameraním na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemer - Malohont. Najnovší 14. ročník zborníka obsahuje 15 odborných príspevkov, rozdelených do celkov podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia. Odbor prírodné vedy zastupuje príspevok biologičky GMM Moniky Gálffyovej, ktorá sa venuje vtáčím spoločenstvám vodnej nádrže vo Včelinciach. Štúdia je výsledkom desaťročného výskumu na tejto lokalite a prispieva k poznaniu vtáctva Rimavskej kotliny.
Žiaci v planetáriu skúsili na vlastnej koži, aké to je ocitnúť sa priamo vo vesmíre
Napísal(a) I.Šavlíková, G.Simanová a I.Pipasík
Učivo vo štvrtom ročníku ZŠ je venované hviezdam, tak sme sa v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej rozhodli navštíviť hvezdáreň v Žiari nad Hronom. Planetárium, akoby ste mohli túto hvezdáreň nájsť, má svoje veľké čaro. Ponúkla nám zážitok, kedy sme mohli skúsiť na vlastnej koži, aké to je ocitnúť sa priamo vo vesmíre. Takúto možnosť má jedna z miestností - Hviezdna sála, v ktorej akoby zastal čas a my sme sa na chvíľku ocitli rovno na každej jednej planéte našej slnečnej sústavy. Planetárium ponúka nielen zážitkovú formu astronómie, ale slúži aj ako edukatívny nástroj, ktorý nás vtiahol do svojich tajov orientácie na oblohe, ale aj do zákonitostí priebehu zmien dňa a noci.
6. voj. Juraj GUNÁR
Narodil sa 17. decembra 1874 v Veľkej Polome, otec Georgius Gunár, matka Barbara Lányi, ECAV, príslušník 11. roty, HIR 16, Banská Bystrica. Bojoval na ruskom fronte v Haliči, kde bol zranený. V manželstve sa narodil syn Elemír (29. 11. 1914). Podľa obecnej kroniky – nezvestný.
Aj napriek tomu, že naša generácia seniorov na Gemeri žije aktívnym životom, nebude na škodu, keď sa pozrieme do susedov, ktorí tiež nezaháľajú. Predseda OO JDS v Rožňave pán Ladislav Fabián nás prostredníctvom príspevku pani Heleny Olejárovej zaviedol do okresu Trebišov. Okresná organizácia JDS v Trebišove pracuje šiesty rok, no môže sa pochváliť bohatou a pestrou činnosťou. V rámci okresu už majú pravidelné miesto pre akcie z oblasti športu, kultúrnej a spoločenskej činnosti. Jednou z nich je aj Vianočné pastorále, ktorého ústredným mottom je „Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“. V predvianočnom čase vo veľkom predstihu počuť z každej strany hlučnú hudbu, lesk a ostatné komerčné črty Vianoc. Je povinnosťou nás seniorov pripomenúť čaro a krásu Vianoc cez adventné zamyslenie, lásku, krásu adventnej piesne, koledy či vinše tak, ako si ich pamätáme my, či generácie pred nami.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.