"Mal rád život, mal rád smiech,
veril v dobro a miloval svet..."
Dňa 30. júla 2018 sa najblížšia rodina, kolegovia, priatelia a mnohí obyvatelia z okolitých obcí rozlúčili s dlhoročným lekárom pánom MUDr. Antonom Tokárom, ktorý náhle a nečakane zomrel 27. júla 2018 vo svojej obľúbenej ambulancii vo veku nedožitých 77 rokov.
Bol obvodným lekárom, ktorý svoj celý profesijný život zasvätil pomoci nemocným občanom z Lubeníka, Magnezitoviec, Chyžného, Revúckej Lehoty a Turčoka. Ako mladý lekár prišiel pracovať na obvod do Lubeníka, v ktorom pôsobil neuveriteľných 52 rokov.
Spomienkové zhromaždenie k 74. výročiu SNP v Rimavskej Sobote
Napísal(a) J. Pupala
Pri pamätníku vojakov Červenej armády v Rimavskej Sobote dňa 27.8.2018 si obyvatelia mesta a okolia položením vencov pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Po skončení kladenia vencov a slovenskej hymne predniesla ďakovnú báseň ako prejav vďaky padlým osloboditeľom a partizánom za našu slobodu Mgr. Rika Juhászová. Po nej mal slávnostný príhovor predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rimavskej Sobote a člen Ústrednej Rady SZPB Ing. Pavol Brndiar. Vo svojom podrobnom príhovore účastníkov pietneho zhromaždenia podrobne oboznámil s vývojom od Mnichovskej zrady a Viedenskej arbitráže, ktoré znamenali rozpad ČSR a okupáciu južného Slovenska a Podkarpatskej Ukrajiny fašistickým
Pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej si slávnostne pripomenuli udalosti a odkaz SNP
Napísal(a) J. G.
„Ožívaš, mýtus Jánošík,
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík.
Česť tvoju chválou objímam,
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán“
Tak privítal slovenské hrdinstvo v auguste 1944 najsymbolickejší revúcky účastník Povstania Ján Brocko. Preto sa jeho veršami začala 28. augusta 2018 aj mestská spomienková slávnosť k 74. výročiu Slovenského národného povstania pri pamätníku na Námestí slobody v Revúcej. Predseda miestnej Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Ján Kochan v príhovore
Aký je Chlieb každodenný partizánsky v básni Jána Brocku
Napísal(a) MG od
Výraznou osobnosťou Gemera v jeho novodobých dejinách, ale najmä v časoch oslodzovania našej vlasti spod jarma nemeckého faišizmu, je mladý povstalecký básnik Ján Brocko (1.3.1924 Revúca - 7.7.1946 Revúca).Práve v dňoch 74. výročia Slovenského národného povstania je jeho meno v našom regióne často spomínané. Istotne aj inde sa oceňuje jeho básnická tvorba, zrodená tesne pred touto udalosťou a recitujú sa verše napísané rukou mladého, sotva 20 ročného poeta. S ostrou zbraňou pera i vojenskej pušky sa postavil tam, kde ho volalo jeho presvedčenie i srdce. Ísť do hôr k partizánom. Pri zdôrazňovaní významu tejto osobnosti som si pripomenul vetu o Brockovi, napísanú autorom životopisnej novely Dušanom Mikolajom Stanem sa básnikom, ktorou nám približuje postavu básnika Ján Brocku: "Brocko je jeden z mála básnikov, ktorí sa vyjadrovali na povstaleckom území o najaktuálnejších udalostiach priamo, bezprostredne." Jednou z takých v
September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
September je mesiacom Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré oslávi aj Gemersko-malohontské múzeum, ako piate najstaršie múzeum na Slovensku, bohatou programovou ponukou. Počas septembra ponúkame návštevníkom Gemersko-malohontského múzea prehliadku výstav „ZOO – preťažená Noemova archa“ (do 15. septembra) a „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“ (do 16. septembra). 11. septembra odštartujeme vlnu nových výstav z oblasti mineralógie, náboženstva, archeológie i baníctva. 27. septembra, už po tretíkrát, oslávime Svetový deň cestovného ruchu. Počas celého septembra môžu návštevníci múzea vidieť fotografie zachytávajúce udalosti z augusta 1968 v Rimavskej Sobote a Tornali. Rovnako si môžu prečítať príbeh Márie Očovanovej (1925 – 1968), ktorá sa stala obeťou udalostí augusta 1968.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.