Zvernica Teplý Vrch sa rozprestiera na juhovýchodnom výbežku úpätia Slovenského rudohoria na ploche s výmerou 956,50 ha medzi obcami Teplý Vrch a Veľký Blh. V minulosti bola zvernica s rozsiahlymi majetkami v okolí hradu Blh vo vlastníctve šľachtického rodu Koháryovcov a Coburgovcov. História tejto najstaršej zvernice na Slovensku a jednej z najstarších v Európe siaha až do 17. storočia a do čias jej majiteľa Filipa Coburga v 19. storočí, danielia zver bola do tejto lokality dovezená v roku 1870 zo Stredomoria a juhozápadnej Ázie. Súčasťou pôvodnej zvernice bolo aj malé šľachtické sídlo, ktoré bolo pomenované po manželke Filipa Coburga Lujze. Šľachtické sídlo už neexistuje, ostali tu na pamiatku už len Lujza park a súčasná lesnícka chata Lujza. V dnešnom rozsahu bola zvernica obnovená v rokoch 1966 -1968 a 1972.
Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (22)
Napísal(a) M. Slavkay
Doslov V tomto mojom príbehu som si nič nevymyslel, iba som opísal skutočnosť, ako som prežil svoj vojenský život. Možno, že moje správanie na vojenčine veľa ľudí odsúdi a budú ma považovať za drzého „chuligána“. Moje drzé správanie vyvolala nespravodlivosť voči nám obyčajným chlapcom, z ktorých vtedajšie vojenské predpisy chceli urobiť poslušných robotov s vygumovaným mozgom. Boli to dozvuky, vyžadované od najvyššieho veliteľa armády, Alexeja Čepičku. Ten vojaka považoval za „kus“. Dobrý humor však v autorote bol stále prítomný. Keď sme prichádzali z jazdy na izbu, každý zobral z hlavy čiapku lodičku a zavesil ju na vešiak pri dverách so slovami: „Čepičku pověsíme a uděláme si v autorote pořádek.“ Stále to v našich radoch vyvolávalo smiech.
- ŠTK schvaľuje výsledky 2. kola 6. ligy dospelých http://obfz-roznava.futbalnet.sk/sutaz/2500/
- ŠTK schvaľuje po vzájomnej dohode klubov odohrať dohrávku zápasu 1. kola 6. ligy dospelí V. Slaná - Dobšiná 29. 08. 2018 o 16:00.
- ŠTK schvaľuje klubu ŠK Baník Štítnik hraciu plochu, ktorá po kontrole spĺňa všetky podmienky pre súťaž 6. liga ročník 2018/2019 OBFZ Rožňava.
- ŠTK žiada všetkých delegátov, aby všetky závady a nedostatky na futbalových štadiónoch počas stretnutí podrobne popísali v správe delegáta (hracia plocha, šatne, sociálne zariadenia, striedačky, miesto na nahrávanie videa...)
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote opäť otvára svoje brány pre verejnosť
Napísal(a) Martina Oštrom Mareková
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote OPÄŤ OTVÁRA svoje brány pre verejnosť, a to už tento piatok 17. augusta 2018 od 8.00 do 16.00 hod. Múzeum bude otvorené aj počas víkendov od 9.00 do 17.00 hod. Dôvodom dočasného zatvorenia múzea bola rekonštrukcia okien v expozičných a výstavných priestoroch. Išlo o III. etapu výmeny okien, ktorú finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj. I. etapa prebehla na jeseň 2016 v administratívnej budove múzea a II. etapa na jeseň 2017 na chodbách výstavných a expozičných priestorov. Výmenu okien zabezpečovala firma Ján Parobek – INŠTAL, s.r.o. z Klenovca. Celkovo bolo vymenených 59 okien.
Fotografie z udalostí augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí
Napísal(a) PhDr. Éva Kerényi, PhD
Pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa vystaví Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote súbor fotografií, ktoré zachytávajú vpád sovietskych vojsk 21. augusta 1968 v Rimavskej Sobote a okolí. Fotografie budú v priestoroch múzea vystavené od 17. augusta do 30. septembra 2018. Všeobecne je známe, že invázia spriatelených vojsk do Československa, označovaný krycím názvom ako „operácia Dunaj“, bol vojenský vpád vojsk piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR) na čele so Sovietskym zväzom, ktorý znamenal vojenskú okupáciu nášho územia a zvrátenie prebiehajúcich demokratizačných reforiem. Operácie sa zúčastnilo približne pol milióna vojakov
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.