Žiaci ZŠ J. A. Komenského navštívili Múzeum holokaustu v Seredi
Napísal(a) ZŠ
Počas cesty do Bratislavy za zábavou a poznaním si urobili zastávku a navštívili žiaci Základnej školy J. A. Komenského Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v priestoroch – budovách bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi, ktoré predstavuje pre nás autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Žiaci mali možnosť počas prehliadky múzea vidieť vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Vstúpili aj do jedného z vystavených artefaktov, ktorým je dobytčí vagón, v ktorom deportovali Židov do koncentračného tábora Auschwitz. Sami sa na chvíľu ocitli v priestoroch, v ktorých uväznení prežívali posledné dni a hodiny svojho
Až posledné kolo 7. futbalovej ligy rozhodne o tom, či postúpi FK Plešivec, alebo MFK Dobšiná B
Napísal(a) MG od
Kolotoč majstrovských futbalových záasov sa v našom regióne zastaví o týždeň vo všetkých súťažiach. Preto niektoré naše mužstvá využili aj toto kole na vylepšenie si aspoň postavenia v tabuľkách. Pravda, nie všetky už môžu rátať s niečim podobným. Napríklad futbaliísti VII. ligy FK Plešivec, ktorí v tomto ročníku rozbehli súboj o postup do vyššej súťaže. Nie vlastnou vinou však už v tomto kole mali voľno a ani v poslednom kole sa už do súboja nezapoja. A pri tom aj keď sú na 1. mieste v tabuľke, Dobšinčania, ktorí sú tesne za nimi o dva body, ešte majú k dobru posledný zápas súťaže s posledným mužstvom tabuľky na domácej pôde a v prípade víťazstva budú nakoniec o bod pred Plešivčanmi. Tento víkend bol pre futbalistom taký, ako aj ostatné pred ním. Treťoligová Rožňava
Obec Rejdová leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, pod jeho najvyšším vrchom - Stolicou, na terasovej plošine v doline rieky Slaná, 11 km od Dobšinej. Známa je svojou malebnou prírodou, do súčasnosti zachovanou folklórnou tradíciou a remeselníckou výrobou, nachádza sa tu aj vzácna kultúrna pamiatka – evanjelický kostol z polovice 17. storočia, dochovalo sa aj viacero zrubových domov – pamiatok ľudovej architektúry. Náučný chodník obce Rejdová má nenáročnú trasu s výškovým prevýšením 80 m. Vybudovala ho Obec Rejdová s finančnou podporou SAŽP prostredníctvom Programu obnovy dediny a jeho slávnostné otvorenie sa konalo 19. novembra 2010. Dĺžka náučného chodníka v intraviláne a extraviláne obce je okolo 3,5 km a dá sa prejsť približne
Marian Slavkay: Keď mi prišla karta narukovať (6)
Napísal(a) Marian Slavkay
Prešov, moje mesto, kde som vyrastal
Vracal som sa do môjho mesta, z ktorého som pred šiestimi rokmi odišiel za baníckeho učňa do Spišského Štiavnika. Veľmi som sa potešil, keď sme ráno vystupovali v Prešove, na mne dôverne známej „veľkej stanici“. Na peróne nás čakal jeden dôstojník s dvomi „kaprálmi“ (desiatnikmi). Radi sme používali názvy vojenských hodností aj povely ešte z prvej republiky, na čo sa naši dôstojníci veľmi hnevali. Aj ich sme medzi sebou nazývali oficíri, častejšie však „lampasáci“. (Podľa pruhov na nohaviciach, nazývaných lampasy). Pred budovou stáli pripravené dve nákladné vozidlá T-111 s plachtou s ktorými nás previezli na prešovské letisko. V rokoch 1947-50 som bol ako modelár v organizácii „Letka“ a neskôr ako začínajúci plachtár (pilot bezmotorových lietadiel). V tom čase som tam
Zomrel bývalý futbalista, tréner a funkcionár František Vaš
Napísal(a) SFZ
Vo štvrtok 7. júna 2018 zomrel vo veku 78 rokov bývalý futbalista, tréner a funkcionár Rimavskej Soboty František Vaš. Počas svojej kariéry odkaučoval 155 zápasov, bol trénerom Lučenca, Rimavskej Soboty, Hajnáčky a Bátky. V Banskej Štiavnici, kde študoval, hrával za dorastencov a potom aj dospelých. Mal ísť do ČH Bratislava, no nestalo sa, musel nastúpiť na vojenčinu do Valašského Meziříčí, kde bol dva roky. Po nej hrával za Lučenec. Futbalu obetoval všetok voľný čas, prešiel pracovať do Rimavskej Soboty a za tamojší klub aj hrával. Pre zranenie hráčsku kariéru ukončil ako 28-ročný a začal trénerskú. Od dorastu prešiel po štyroch rokoch k áčku. Popri štúdiu sa dal na trénovanie v Hajnáčke. S mužstvom vyhral Gemerský pohár. V Hajnáčke bol päť rokov, potom opäť prevzal áčko
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.