Zlatá strunka – regionálna súťaž a prehliadka hudobného folklóru detí okresov Revúca a Rimavská Sobota
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Prehliadku detského hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca pod názvom Zlatá strunka organizovalo 19.4.2018 Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti. Na úvod podujatia účastníkov súťaže privítal primátor mesta, poslanec NR SR a BBSK Mgr. Michal Bagačka. V Dome kultúry J. F. Rimavského v Hnúšti sa predstavilo 90 účinkujúcich z DFS: Lykovček z Revúcej, Hájik, Hájiček, Lieskovček, Podkovička z Rimavskej Soboty, Čížiček z Tisovca, ZŠ s MŠ S. Vozára z Hrachova, Zornička a Mladosť z Klenovca. Regionálna súťaž sa realizovala na základe vyhlásenej súťaže Národným osvetovým centrom pod názvom Vidiečanova Habovka. Súčasťou súťažnej prehliadky bol
Prvého mája v Čiernom Potoku obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov
Napísal(a) J. Pupala
V malebnej obci juhozápadného Gemera obnovili staroslaviansko-keltskú tradíciu stavania májov na 1. mája. Nikto nepripomenul Sviatok práce - Prvý máj ani ako sviatok svätého Jozefa podľa rímskokatolíckej cirkvi - patróna robotníkov. Podľa staroslavianskych a keltských tradícií sa 1. máj slávi ako prvý letný deň. Traduje sa, že máje stavali mládenci slobodným-vydajasúcim devám v noci z 30. apríla na 1. mája. Podľa kraja to boli smrekové stromky, ale najmä brezové stromčeky - odrezky, zdobené stuhami z krepového papiera, na čo najdlšom stĺpe, ktoré stavali na bráne rodinného domu. Neskôr sa tradícia obmedzila na stavanie májov v strede obce. A tu bol problém, v dedinách s „horným“ a „dolným“ koncom sa stavali máje osve. No a „bujarí“ mládenci vzali
Banský náučný chodník v obci Čučma, bývalej baníckej obci neďaleko Rožňavy, slávnostne otvorili 4. mája 2012. Trasa náučného chodníka vedie naprieč obcou Čučma, mapuje históriu baníctva a hutníctva v regióne. Z deviatich panelov je možné získať množstvo informácií o význame tejto lokality a o časoch jej najväčšej slávy, keď sa tu ťažilo zlato, meď a antimón. Prvý panel je venovaný vodnému zdroju, medzi ďalšie najzaujímavejšie časti patria: Kresanica – ručne razená štôlňa za pomoci kladiva a želiezka o celkovej dľžke 240 m (vchod je uzavretý), Zvonica – pôvodne Banská klopačka, ktorá oznamovala začiatok a koniec pracovnej šichty (v roku 2012 podporil program Terra incognita opravu zvonice a stala sa súčasťou náučného chodníka), zrekonštruovaný Banský gápeľ
Jelšavskí hasiči prijali pozvanie do maďarskeho Tótkomlósa na medzinárodnú súťaž
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Po dvoch rokoch jelšavskí hasiči aj v tomto roku dostali opäť pozvanie od maďarského družobného mesta Tótkomlós na medzinárodnú súťaž CTIF pre dospelých. V sobotu 28. apríla 2018 sme vo večerných hodinách zavítali ku našim priateľom, k dobrovoľným hasičom v Tótkomlósi. V telocvični prebehol tréning, väčšina súťažiacich z Jelšavy trénovala na túto súťaž prvýkrát. Po tréningu prebehli dlhé rozhovory – výmeny skúseností – s rozhodcami, ale aj s dobrovoľnými hasičmi v hasičskej zbrojnici. Po prezentovaní sa na súťaži v nedeľu ráno v telocvični slovenskej školy sme zistili, že súťažiť budeme s ďalšími 19 kolektívmi z celého Maďarska, ale aj zo Srbska. Na súťaž sa prišli pozrieť aj dobrovoľní hasiči z rumunského Nadlaku, ktorí naše družstvo povzbudzovali. Jelšavskí hasiči dokázali
Uplynulý víkend to v Revúcej žilo divadlom. Tak ako každý rok sa v Mestskom kultúrnom stredisku konala Zochova divadelná Revúca, týmto rokom sme si pripísali na konto už 44. ročník krajskej súťažnej prehliadky amatérskeho činoherného divadla a divadla mladých. Akcia sa konala pod záštitou primátorky mesta Revúca MVDr. Evy Cireňovej. Vyhlasovateľom súťažnej prehliadky je Národné osvetové Centrum Bratislava z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Organizátormi akcie sú Banskobystrický samosprávny kraj, Gemersko-malohontské osvetové stredisko Rimavská Sobota a Mestské kultúrne stredisko v Revúcej. Prehliadku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.