Záujem seniorov Rakovnice o členstvo v ZO JDS naďalej vzrastá - konštatovali na hodnotiacej schôdzi
Napísal(a) L. F.
Od predsedu ZO Jednoty dôchodcov na Slovensku z Rakovnice Mgr. Ladislava Fabiána nám prišiel e-mail, v ktorom približuje rokovanie rakovnických dôchodcov na hodnotiacej členskej schôdzi. Pre jeho zaujímavosť vám ho stránka Maj Gemer prevzala v plnom znení, aj s fotografiami Dr. Jozefa Saba, CSc. "Len nedávno sme v kruhu svojich blízkych – rodiny a priateľov – privítali Nový rok 2018. Býva zvykom, že sa v tých chvíľach ohliadame späť a prehodnocujeme prežité, avšak na druhej strane už plánujeme všeličo nové do budúcnosti. Tento všeobecný spoločenský model zhodnocovania uplynulých aktivít a tvorby nových plánov má v činnosti našej ZO JDS pravidelne formu hodnotiacich členských schôdzí. Ich obdobie práve prichádza.
Revúcki seniori na záver fašiangov s humorom a pri zábave pochovali basu
Napísal(a) MG
Seniori zo ZO JDS v Revúcej už tradične na konci fašiangov poriadajú jeden zo svojich skvelých programov, ktorým je Pochovávanie basy. Tohto roku to bolo 13.2.2018 za spoluúčasti MsDK v Revúcej, kedy v priestoroch Alfa klubu MsDK privítali aj ďalších spoluobčanov mesta. Ako o tom informuje aj webová stránka spomínanej organizácie seniorov (seniori-revuca.estranky.sk) všetkých účastníkov vítali pohárikom hriateho a "jednohubkou". Pre účastníkov pripravili občerstvenie - šišku a pohárik vína. Celé podujatie fotograficky zachytil neúnavný propagátor revúckych a iných podujatí pán Peter Poboček. Jeho fotografie vám v ďalšej časti pripájame.
Modrá je dobrá, červená je ohnivá a zelená je jarná. Práve v znamení týchto farieb boli tri dni v Základnej škole J. A. Komenského. Sme radi, že naši akční učitelia aj žiaci pokračujú v aktivitách projektu Hrdá škola, ktorý je viac známy v Českej republike a je tam v ňom zapojených celý rad škôl. Postupne sa do aktivít projektu zapája v tomto školskom roku aj naša škola. Už máme za sebou Deň školy v novembri, Dobrý skutok v decembri a teraz pokračuje farebnými dňami – ktoré sme si trocha prispôsobili na naše podmienky. A tak, že sa utorok niesol v znamení modrej, streda červenej a končíme zeleným štvrtkom
Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku
Napísal(a) Školský servis
Mesto Revúca bolo dejiskom konferencie, ktorú zorganizovalo v dňoch 14. a 15. februára 2018 Metodicko-pedagogické centrum pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR a Ministerstva kultúry (MK) SR. Zúčastnilo sa jej takmer 170 účastníkov z celého Slovenska. Slovenský jazyk rezonoval v rôznych historických obdobiach. "Prostredníctvom slovenského jazyka sa dorozumievame, je naším komunikačným jazykom aj vyučovacím predmetom," povedala generálna riaditeľka Metodicko-pedagogického centra Kamila Jandzíková v úvode odbornej konferencie pod názvom Sto rokov od prvého oficiálneho vyhlásenia slovenského jazyka ako vyučovacieho jazyka na Slovensku.
Projektový týždeň v ZŠ Ivana Branislava Zocha sa opäť vydaril
Napísal(a) Mgr. Jaroslava Koňuchová
Už tradične sa v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej končí polrok školského roka netradičným vyučovaním. Vyučovanie pokračuje, avšak formou projektov. Žiaci nesedia v laviciach, nepíšu si poznámky, nie sú skúšaní. Vedomosti a zručnosti nadobúdajú iným spôsobom. V duchu zásad J. A. Komenského zapoja všetky svoje zmysly, aby sa zmocnili nových vedomostí. Témy pre jednotlivé ročníky sú rôzne: ovocie a zelenia, rodina, Revúca, Banskobystrický kraj, objavovanie sveta s objavovaním nových plodín dovezených do Európy, voda ako životodarná tekutina, fyzika a chémia v pokusoch. Deviataci už tradične mali najnáročnejšiu tému – cestovné kancelárie. Vytvorili sedem cestovných kancelárií.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.