Predmet mesiaca október - Obuvnícke náradie na výrobu a opravu obuvi
Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
V mesiaci október priblížime verejnosti predmety, ktoré sú spojené s obuvníckym remeslom (šidlá, nože, zrezávače kože, kladivká, hladidlá...). V etnografickom fonde múzea sa nachádzajú od roku 1995. Obuvníctvo je remeselná a domáca výroba a oprava obuvi. Vyvinulo sa zo ševcovstva, zaoberajúceho sa spracovaním kože a výrobou jednoduchej obuvi, v 19. storočí. Obuvnícke náradie obuvníkov z Rimavskej Soboty, Tomášoviec, Bakty či Kyjatíc si môžete v priestoroch múzea pozrieť od 1. do 31. októbra 2017.
Marian Slavkay: Opálové bane v Dubníku pri Prešove (4)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Trvalo mi to možno aj dve hodiny, kým som vyšiel až na vrch rúbania. Tam sa rúbanie zužovalo a v špici bola veľká diera, za ktorou bola tma. Predpokladal som, že to môže byť vydobytý veľký priestor. Opatrne som sa priblížil až k diere a zasvietil do nej. Veľmi som sa potešil. V svetle karbidky som uvidel na stene chodby moju šípku nasmerovanú do ľavej strany chodby. Bola to diera, okolo ktorej som prechádzal chodbou ku kamennému schodisku. Vyšiel som z diery a kráčal som smerom na hlavnú chodbu. Už som nepotreboval orientačné šípky a bezpečne som vyšiel von z bane.
Lucka Ďurišková z Revúcej je šiestou najlepšou päťbojárkou na Slovensku
Napísal(a) ZŠ
Počas poslednej septembrovej, poriadne chladnej nedele sa v Košiciach uskutočnili Majstrovstvá Slovenska v päťboji mladšieho žiactva. Náš atletický oddiel ISKRA pri Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej reprezentovali štyria pretekári - Lucka Ďurišková, Ninka Vavreková, Nelka Chlebušová a Milan Smolko. Päťboj je náročný tým, že každý musí absolvovať všetkých päť disciplín - 60 m prekážky, 600 m, skok do diaľky, hod kriketkou a 60 m.
Majstrovstvá SR v letnom biatlone v Revúcej
Napísal(a) Klub biatlonu Magnezit Revúca
Vyvrcholením letnej biatlonovej sezóny boli Majstrovstvá SR, ktoré sa uskutočnili počas víkendu 23. - 24.9.2017 v Revúcej. V sobotňajších pretekoch sa na štart postavilo 181 pretekárov nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky a Maďarska. Zo štyroch „dospeláckych“ kategórií mal domáci klub Magnezit Revúca zastúpenie v podobe štyroch pretekárov. Tieto kategórie prebiehali v sobotu dopoludní za výdatného dažďa. Najúspešnejšie z našich si počínala Anna Košinárová ziskom zlata v kategórii žien 22-39 ročných a Radovan Humeník, ktorý získal striebro a teda titul vicemajstra SR
Súťaž dobrovoľných hasičských zborov o „Gemerský pohár“
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Geologické územie Gemera môžeme vyčleniť od prameňa Hrona na severe po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu a od Sorošky na východe po oždianske serpentíny na západe. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina, na juhu sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Región Gemer zahŕňa okresy Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.