Kurz keramiky pre pokročilých – obľúbený tvorivý relax v Dome tradičnej kultúry Gemera
Napísal(a) R. Šimko
Pokračovanie veľmi obľúbeného kurzu pre dospelých – Kurz keramiky – spúšťa Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ktorý začína už 17. októbra 2023 a končí 12. decembra 2023.
Počas ôsmich lekcií keramikárskeho kurzu, v trvaní 25 hodín, si účastníci osvoja pokročilé techniky modelovania z hliny, dekorovanie, glazovanie, burelovanie, ako aj postupy finálneho procesu výpalu, čím nadviažu na poznatky nadobudnuté počas kurzu pre začiatočníkov. Je určený pre dospelých a bude prebiehať každý utorok od 16:00 pod vedením lektorky GOS Renáty Kseničovej. V cene kurzu 120 € je zahrnuté: materiál, pracovné pomôcky, výpal v elektrickej peci, malé občerstvenie a certifikát o úspešnom absolvovaní kurzu.
Futbalisti FK Krásnohorské Podhradie už s novým trénerom vonku získali tri body
Napísal(a) MG od
Počasie sa v súčasnosti zjesenieva aj na futbalových ihriskách horného Gemera. Poznamenalo to aj niektoré kluby dospelých. Dokazuje to hneď nasledujúce konštatovanie: Líder 7. ligy v 10. kole prekvapujúco prehral s rezervou MFK Rožňava. V Dobšinej sa futbal 10. kola nehral. Vyšná Slaná nemala dôstojného súpera. Honce nestačili doma na Baníkov z Drnavy. Hrhov konečne doma proti Pači zabral. Banícke derby na Štítnickej doline nemalo víťaza. Tatran Betliar nepustil doma ani bod Zlatým klasom z Dlhej Vsi. To sú charaktiristiky nedeľňajších majstrovských zápasov 7. ligy ObFZ Rožňava. Potešiteľné je aj to, že bez kariet sa hralo vo Vyšnej Slanej a v Hrhove. Mrzí aj nás, že už piata červená karta sa zapísala do šatne Bystranov. Do streleckej listiny sa troma gólmi v nedeľu zapísali: Štefan Domik a Dušan Kalis. Obaja hráči Vyšnej Slanej. Tabuľku 7. ligy po 10. kole naďalej vedie s veľkým odstupom Róbert Rochl z Rožňavského Bystrého s 18 gólmi. V 10. kole siedmej ligy sa odohralo 6 zápasov, v ktorých padlo 34 gólov.
Futbalový klub Kovo Kunova Teplica v sezóne 2002 / 2003
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalový klub Kovo Kunova Teplica patril po vypadnutí z V. ligy – JZ v roku 2001 medzi popredné futbalové kluby 1. triedy. V roku 2002 1. triedu vyhral, ale odmietol postup. V ďalšom ročníku už mal záujem o postup, ale skončil iba druhý.
Práve o účinkovaní v tomto ročníku sa dočítame v príspevku. Ku každému zápasu sú uvedení strelci gólov (ak boli nahlásení), pri niektorých zápasoch aj zostavy. Nechýba aj súpiska a meno najlepšieho strelca. V závere sú tabuľky 1. triedy – po jeseni 2002 a konečná tabuľka ročníka 2002 / 2003.
Káder: Martin Stankovič – Ján Fatľa, Miroslav Fakla, Adrián Čatlóš, Branislav Hrachiar, Peter Gača (jarná časť), Ján Gonosz, Marek Turcsányi, Florián Demeter, Ján Dávid (jarná časť), Pavol Kilik, Szilárd Drenko, Adrián Danielis, Zsolt Danielis, Szilárd Danielis, Vladimír Dovalovský (jarná časť), Vladimír Marchevský (jarná časť), Július Szöllös (časť jesene), Róbert Drenko, Attila Ragyina, Zsolt Liptai, Daniel Lalik, Marián Kupec.
V Baníckom múzeu si dáme odpoveď na otázku: Prečo dnes zabúdame na duševnú rovnováhu
Napísal(a) A. Terezková
"Ako sa nezblázniť zo života" je názov prednášky, na ktorú srdečne pozýva Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Prednáška sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý si od roku 1991 pripomíname každoročne 10. októbra. Tento deň bol vyhlásený Svetovou federáciou za duševné zdravie a jeho cieľom je zvyšovať povedomie a poukazovať na potrebu vyššej podpory a ochrany duševného zdravia.
Počas tejto prednášky sa záujemcovia dozvedia najmä, prečo je tak dôležité duševné zdravie a ako sa oňho správne starať. „Dnes zabúdame na duševnú rovnováhu, a ostávame častokrát ľahostajní k veľkým životným pravdám, ktoré nám nakoniec pripomenie naše telo svojim hlasným NIE! Takto ďalej už nemôžem! Vravíme si, som kúsok od toho, aby som sa zbláznil zo seba, z druhých, zo života... ,”
Záhradkári Čierneho Potoka vystavovali takmer dvesto svojich tohtoročných produktov
Napísal(a) J. Pupala
Miestny spolok záhradkárov v Čiernom Potoku, okres Rimavská Sobota, dňa 16.9.2023 už po šiesty raz usporiadal v tunajšom Dome kultúry výstavu ovocia a zeleniny vyprodukovanú v sadoch a záhradách svojich členov. V obci, ktorá má 56 domácností so 134 obyvateľmi vystavovalo až 41 vystavovateľov, a z toho bolo 11 detí. Spolu bolo vystavených 199 produktov. (Posúdiť ich krásu môžete z priložených fotografií.) S domácimi vystavovateľmi aj tohto roku sa zúčastnili vystavovatelia z iných regiónov Slovenska. Zaujímavosťou je, že tentoraz vystavoval aj Matias Ľupták z Krupiny, ktorého si vystavovatelia zvolili aj do 5-člennej poroty. Pre malé obce a osady, ktoré nemajú vlastný obchod s potravinami a zeleninou, sa vytvárajú akési „OBČINY“. Niektorí chovajú viac sliepočiek, predávajú vajíčka, iní pestujú kačky, morky, chovajú ovečky a dokonca piati gazdovia chovajú aj dobytok. Tak sa v priebehu roka robia výseky hovädzieho, baranieho, bravčového mäsa a hydiny, ktoré si kupujú spoluobčania.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).