
Baníctvo (151)
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Stručný prehľad histórie rozpojovania hornín v našom baníctve (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, ako odvetvie priemyslu, je prvovýrobou, lebo nevyžaduje nijaké suroviny, ale získava ich priamo z prirodzeného prostredia. Týmto pojmom nazývame vo všeobecnosti súhrn všetkých prác, ktorých cieľom je vyhľadávať, získavať, upravovať a spracovávať také úžitkové nerasty, ktoré sú z národohospodárskeho hľadiska dôležité ako základné suroviny.
Získavanie nerastných surovín je také staré ako dejiny ľudstva. Už dávnoveký človek používal rôzne nástroje a zbrane, zhotovené zo surovín, ktoré musel dobývať Pozostatky „dobývacích“ prác primitívneho človeka sú známe už z počiatku mladšej doby kamennej.
Postupom času ľudia spoznali aj kovy a začal ich získavať z rúd. Najstarším spôsobom získavania kovov bolo tzv. ryžovanie, čo je vlastne oddeľovanie kovu premývaním vodou, ktorý obsahuje zvetralá hornina. Takýto spôsob získavania kovov či iných prírodnín však vystačil iba dovtedy, kým ich človek získaval z povrchových ložísk, kde zvetrala a dala sa ľahko oddeľovať. Ak sa však surovina na povrchu minula, bolo potrebné prenikať do hlbších častí ložiska, kde už bola hornina celistvá a o oddeľovanie kusov hornín od kompaktného celku sa človek musel postarať. Časom spoznal, že horniny žiarom krehnú a rozpadávajú sa.

Spomínate si, aspoň už len poniektorí, ako to v našom Gemeri skrášľovali prvé septembrové dni, najmä tam, kde sa väčšina ľudí živila i pracovala v baníctve, počas Dní baníkov. Málokde je dnes taká možnosť niečo podobné vidieť. A tým, kde na tento sviatok nezabudli, patrí naša vďaka. Pred pár dňami sa jedna taká slávnosť uskutočnila v obci neďaleko Železníka v Rákošskej Bani. Potvrdil mi to krátky informatívny článok, ktorý som našiel na jednej zo sociálnych sietí. Potvrdil mi to aj náš známy fotoreportér Peter Poboček, ktorý ani tentoraz tam nechýbal a poslal mi pekné zábery. Pridal som ich na záver článku, tak si ich pozrite. Autor informácie nezabudol hneď v úvode spomenúť, ako to na podujatí bolo. Tak si to prečítajte:
Takto krásne to vyzeralo uplynulú sobotu 16. júla v Rákošskej Bani na podujatí Banícky deň na Telepe.
Nová vyhliadka nad Železníkom ponúka nádherný výhľad z niekdajšieho „Železného srdca Uhorska“
Napísal(a) V. Brádňanský
Železník, 15. 7. 2022 – Región Gemer má významné miesto v dejinách baníctva. V stredoveku nerastné bohatstvo vynieslo Gemer na výslnie a prinieslo mu značné bohatstvo. Zlatá éra však začala až s príchodom priemyselnej revolúcie, kedy sa vyťažila na Gemeri až tretina železnej rudy v rámci celej monarchie, čím si región vyslúžil prezývku „Železné srdce Uhorska“. Ťažba železných rúd a ich spracovanie v peciach a železiarňach tu zanechalo množstvo pamiatok.
Niekdajší význam a dôležitosť lokality si uvedomujú obyvatelia obcí, ale aj nadšenci, ktorí sa rozhodli túto slávnu minulosť oživiť a dobrovoľníckou prácou prispieť k zachovaniu týchto významných pamiatok. Občianske združenie Skryté poklady Slovenska už roky zveľaďuje a propaguje Železník s jeho historickým dedičstvom a jeho najnovším projektom bolo vybudovanie vyhliadky nad kinom Železník.
Hámre – neoddeliteľná súčasť našej krajiny v minulosti
Napísal(a) M. Rozložník
Výroba železa a jeho spracovanie, nepochybne patrili k najstarším výrobným odvetviam na Slovensku. Človek začal prvý raz používať železo už v treťom tisícročí pred n. l. Nie však iba železo, ale kovy vôbec, mali rozhodujúcu úlohu pri formovaní ľudskej spoločnosti 1). Bohaté ložiská kvalitných rúd, značné rozšírenie lesov i dostatok vodnej energie, vytvorili priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva u nás. Po celé stáročia sa železo spracovávalo kladivom, najprv ručne, neskôr veľkým kladivom, ktorého pohon zabezpečovala vodná energia tzv. hámrom.
Na presnejšie vysvetlenie, uvádzame jednu definíciu zo súčasnosti:
Hámor je historické zariadenie, alebo dielňa, určené na spracovanie ocele a železa. Je to technologická stavba pri vodných tokoch, kde využitím energie tečúcej vody boli poháňané kováčske buchary, dúchadlá alebo mechy na fúkanie vzduchu do pecí. Z hľadiska výroby to boli prvé zárodky manufaktúr na spracovanie ocele a výrobu kovaných výrobkov 2).
Lanová dráha dynastie Coburgovcov v Dobšinej
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Oblasť Gemera v minulosti predstavovala jedno z centier monarchie s bohatým baníctvom a železiarskym priemyslom spolu so súvisiacimi činnosťami, akou bola aj preprava produktov vzniknutých pri týchto procesoch.
Ak uvážime, za akú dlhú dobu bol tu tento priemysel hlavným zdrojom zárobkových možností obyvateľstva a vývoj jeho technického vybavenia, dalo by sa očakávať, že sa do dnešných čias zachová množstvo priemyselných pamiatok. Skutočnosť je však taká, že veľká väčšina akoby sa zo zemského povrchu stratila.
V nasledujúcich riadkoch je na základe dostupných podkladov spracovaný prehľad o jednom už zabudnutom a dnes neexistujúcom priemyselnom zariadení – lanovky, ktorú dala v Dobšinej postaviť rodina Coburgovcov. Jej príslušníci sa po dlhú dobu zaoberali baníctvom a železiarstvom, pričom okolie Dobšinej bolo jedným zo stredísk ich podnikania na Slovensku. Ak hovoríme o lanovej dráhe, nimi postavenej, je, žiaľ, nutné konštatovať, že dnes prakticky už neexistuje.
Z dejín baníctva a železiarstva rodiny Coburgovcov v Dobšinej a okolí do doby založenia účastinárskej spoločnosti
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Je veľmi pravdepodobné, že každý, kto sa iba trochu zaujímal o tieto aktivity, sa stretol s pomenovaním Coburg, a to vo viacerých súvislostiach. Ide vlastne o zjednodušený názov rodiny Coburgovcov, ktorá, ako jedna zo šľachtických rodín v 19. storočí, zohrala na vtedajšom Slovensku, predovšetkým v železiarstve, jednu z hlavných úloh.
Coburgovci boli vetvou Saskej kniežacej rodiny Vettinovcov a vládli v Sasko-coburgovsko-gothajskom kniežatstve. Potomkami Coburgovcov sú vládnuce triedy v Belgicku, Portugalsku, Bulharsku i Anglicku. Začiatok pôsobenia tejto rodiny u nás sa spája s rodinou Koháryovcov, ktorá pôvodne vlastnila pohronský železiarsky komplex. Keď posledný vlastník Jozef Koháry zomrel, jeho jediná dcéra Mária Antónia Gabriela sa vydala za Ferdinanda Georga Coburga, ktorý pochádzal z tejto bohatej šľachtickej rodiny.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (2 – koniec)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Nadchádzajúce obrázky znázorňujú orientačne lokality železiarskych prevádzok vo východnej a západnej časti Gemera v zmysle Bartholomeidesovho súpisu z rokov 1804 – 1805 (zdroj: Hapák 1962, Frák 1973). Obrázkový dokumentačný materiál železiarskych zariadení je relatívne chudobný. Zo starších období sa uchovali kresby, či plány na ich výstavbu alebo rekonštrukciu. Vynález fotografie v roku 1839 a postupné jej využívanie znamenal, že podstatná časť zobrazení pochádza z 19. storočia a neskôr. Prednostným záujmom však boli známe väčšie prevádzky, a tak je oprávnený predpoklad, že obrázky viacerých bývalých výrobní nie sú, resp. ani nikdy neexistovali.
Kde sa v oblasti Gemera vyrábalo železo (1)
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
Ľudia začali používať železo prvý raz už v treťom tisícročí pred n. l. Od tejto doby železo, vedľa medi a bronzu, sprevádzalo spracovateľské hutnícke procesy. Predpokladom ich uskutočňovania boli prístupné a bohaté ložiská základných nerastných surovín, rúd jednotlivých kovov, ako aj dostupné zásoby dreva v okolitých lesoch a aj vhodné priaznivé podmienky pre rozvoj železiarstva, či iných metalurgických pochodov.
Je už oddávna známe, že príroda oblasti Gemera poskytovala výhodné podmienky pre ťažbu nerastných surovín, ako aj pre ich spracovávanie. Rôzne faktory, zmeny hospodárskych a spoločenských podmienok, ale aj vyčerpanie zásob prírodných surovín, spôsobili najprv úpadok a postupom času táto činnosť zanikla úplne a dnes už miestami ani neexistujú po nej žiadne stopy.
Dôstojná oslava 15. výročia založenia Baníckeho spolku v Rakovnici
Napísal(a) Ing. M. Birka
Banícky spolok má svoje pevné miesto v obci Rakovnica. Vyznačuje sa pestrou činnosťou, aktivitami, udržiavaním baníckych tradícií a zvykov. V jedinečnej podobe sa uchovávajú banícke uniformy, ktoré pri slávnostných akciách a spoločných stretnutiach majú na sebe ich majitelia. Mottom tohtoročného stretnutia členov spolku bola táto myšlienka: „Nech v našom spolku banícky stav žije, nech také srdce v našej hrudi bije, čo nedáva nám na baňu zabudnúť.“
Slávnostná členská schôdza pri príležitosti 15. výročia založenia baníckeho spolku sa konala dňa 2. júla 2021 v Kultúrnom dome v Rakovnici. Z dôvodu pandemickej nepriaznivej situácie sa baníci, ale aj ich hostia stretli až po takmer dvoch rokoch. Banícky spolok má v súčasnosti 48 členov, z ktorých sa na podujatí zúčastnilo 39. Tento fakt bol prejavom potreby stretnúť sa, navzájom vidieť, porozprávať a tak dokázať vzájomnú spolupatričnosť.
Viac...
Ohrozí Rožňavu voda zo zatopeného ložiska Mária baňa v rožňavskom rudnom revíri?
Napísal(a) Ondrej Rozložník Mikuláš Rozložník
Nerastné suroviny sú prírodné hmoty obsahujúce prvky alebo zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre výrobno-priemyselné odbory. Pri posudzovaní nerastnej suroviny je nevyhnutné venovať pozornosť nielen geologickým, ale aj technicko-ekonomickým kritériám. Táto skutočnosť, že je nevyhnutné vyhodnocovať všetky tieto aspekty, ukazuje na zložitosť rozhodovania o tom, či ide o nerastnú surovinu a či sa jej dobývanie vôbec oplatí. O jednom, pomerne komplikovanom probléme pri využívaní ložiska nerastnej suroviny v našom okolí, pojednávajú nasledujúce riadky.
Geologické pomery a otvárka ložiska
Ložisko, tvorené viacerými rudnými žilami, opíšeme len veľmi stručne najmä prostredníctvom grafického znázornenia geologických pomerov, žilnej mineralizácie a otvárky ložiska po roku 1945. Vzhľadom k úložným pomerom ložiska, otvárka musela byť realizovaná výhradne hlbinným spôsobom. Lokalita bola predmetom viacerých geologicko-prieskumných projektov a ich výsledky sú spracované v záverečných správach.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Vyšná Slaná (Felsősajó)
BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.
LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.
TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.
TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.
SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).
WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
Pripomíname si v januári 2025
Fraňo Kráľ – 70. výročie úmrtia
3. január – Fraňo Kráľ (9.3.1903 Barton, USA – 3.1.1955 Bratislava) – spisovateľ, učiteľ, verejný činiteľ.
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Eduard Putra – 110. výročie úmrtia
5. január – Eduard Putra (25.2.1883 Hrušovo – 5.1.1915 Rimavská Sobota) – maliar.
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Gašpar Dianiška – 205. výročie narodenia
6. január – Gašpar Dianiška (6.1.1820 Tisovec – 17.6.1873 Tisovec) – jazykovedec, veršovník.
Študoval v Rožňave, Levoči, štúdium teológie ukončil v Bratislave. Od roku 1856 bol učiteľom v Tisovci. Venoval sa jazykovednému bádaniu. Aj keď bol prívržencom Jána Kollára, svoju učebnicu slovenčiny pre Nemcov oprel o štúrovskú slovenčinu. Vo Fejérpatakyho Slovenskom pozorníku v rokoch 1846-47 publikoval popularizačné články z prírodných vied, vlastenecko-intímnu lyriku a didaktické verše. Vlastil vyše 200 zväzkovú knižnicu, ktorú po smrti zanechal gymnáziu v Revúcej a Čítaciemu spolku v Tisovci, čím vznikla v Tisovci na ten čas veľká knižnica aj s čitárňou. -MM-
Juraj Tandler – 5. výročie úmrtia
11. január – Juraj Tandler (10. 6. 1934 Tornaľa – 11.1.2020 Bratislava) – hudobný skladateľ, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Ladislav Bánesz – 25. výročie úmrtia
11. január – Ladislav Bánesz (22.1.1932 Silica – 11.1.2000 Nitra) – archeológ, vedecký pracovník.
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Vladimír Filo – 85. výročie narodenia
15. január – Vladimír Filo (15.1.1940 Gáň – 18.8.2015 Nitra) – biskup rožňavskej rímskokatolíckej diecézy.
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Abrahám Sontág – 195. výročie narodenia
16. január – Abrahám Sontág (Szontágh) (16.1.1830 Dobšiná – 21.3.1902 Budapešť) – lekár-homeopat, popularizátor telocviku.
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Július Bolfík – 110. výročie narodenia
28. január – Július Bolfík (28.1.1915 Hort – 4.8.1993 Rimavská Sobota, pochovaný v Rožňave) – učiteľ, publicista, odborný pracovník v kultúre.
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
Mária Loyová – 110. výročie narodenia
28. január – Mária Loyová (28.1.1915 Antol (Svätý Anton) – 10.9.1982 Spišská Nová Ves) – literárna historička, učiteľka.
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Jozef Maliak – 80. výročie úmrtia
31. január – Jozef Maliak (17.2.1854 Revúca – 31.1.1945 Prievidza) – historik, pedagóg, prekladateľ, kultúrny a národný pracovník.
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Pavol Jozeffy – 250. výročie narodenia
31. január – Pavol Jozeffy (31.1.1775 Vrbovce – 29.3.1848 Tisovec) – kňaz, cirkevný hodnostár, národovec.
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-