Baníctvo (154)
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (2)
Napísal(a) M. Rozložník
Vyšná Slaná (Felsősajó)
BARIT (Barit – Sulypát) – veľmi hrubozrnný čisto biely barit sa vyskytuje v siderite bane Július (neďaleko vrchu Radzim), v ňom možno nájsť drobné lesklé hexaedre pyritu a hrubo kryštalický kremeň a drobné lupienky steatitu.
LIMONIT oxidy železa, prevažne goethit (Limonit) – je častý vo vrchných častiach sideritového ložiska.
TETRAEDRIT (Tetraedrit – Fakóércz) – masívny, veľkozrnný, obsahuje striebro; vyskytuje sa v baniach údolia Romoková spolu so sideritom, kremeňom, chalkopyritom a pyritom.
TURMALÍNY – názov skupiny trigonálnych borosilikátov (Turmalin) – je častý najmä v bani Hermani ležiacej v ukončení vyšnoslanskej doliny, vytvára dlhé, husto pri sebe stojacie načernalé ihlice v kremeni, zriedkavejšie v siderite; v steatite tvorí krátke, ohnuté a na konci často rozstrapatené ihličky; ostro vyvinuté stĺpčeky možno nájsť iba v kremeni.
SIDERIT (Vaspát – Siderit alebo chalibit) – je hruborznný alebo vykryštalizovaný (tvorí tvary R alebo R a 0R); často sa vyskytujú kusy s hladkými zrkadlovými plochami; v bani Július sa často spolu s ním vystupuje kremeň a spekularit (vascsillám).
WITHERIT (Witherit) – vyskytuje sa v siderite (Zipser 1817, Fellenberg 1862), je sivastej alebo žltkavobielej farby, masívny lúčovitej alebo platničkovitej stavby, občas možno nájsť aj kryštály.
Minerály bývalej gemerskej župy v zmysle poznania Gustáva Melczera (1)
Napísal(a) M. Rozložník
Dr. Gustáv Melczer (* 31. 8. 1869 – † 2. 10. 1907) je jedným z mnohých dobšinských rodákov, ktorí svoju celú životnú dráhu venovali baníctvu a vedným odborom, jemu slúžiacim. Svojou usilovnosťou a výsledkami svojej práce sa stal známym nielen vo svojej vlasti, ale aj v zahraničí. Tento, dnes už skoro neznámy, ale významný Dobšinčan dosiahol významné úspechy predovšetkým v oblasti prírodných vied.
Jedna z jeho posledných prác bola uverejnená v prvom diele rozsiahlej monografie o gemerskom baníctve a hutníctve, vydanej v Banskej Štiavnici v roku 1907 pod názvom Gömőr és Kishont törvényesen egyesült vármegyének Bányászati Monografiája, Első rész, ktorú zostavil Gustáv Eisele. Ide o kapitolu s názvom „Minerály Gemerskej župy“ (Gömörmegye ásványai). Túto prácu, v maďarskom jazyku, autor zostavil nielen podľa literárnych údajov, ale najmä na základe výsledkov vlastného výskumu.
Úvodom autor vyslovuje názor, že Gemerská župa tak, ako je z hľadiska baníctva výnimočná, je výnimočná aj z hľadiska výskytu minerálov, ba viac, zaujíma v krajine prvé miesto, pretože nie je známa oblasť, kde by sa vyskytovalo toľko minerálnych druhov ako v Gemeri. Cieľom tejto jeho práce je poskytnutie pre čitateľov prehľad o výskyte rôznych druhov minerálov v oblasti bývalej Gemerskej župy.
RNDr. Ondrej Rozložník: Úpravňa železnej rudy pri obci Lúčka
Napísal(a) O. Rozložník
V okolí Rožňavy bolo množstvo úpravní na rôzne druhy nerastných surovín, medzi ktorými svojím rozsahom a medzinárodným významom vynikali najmä tie, ktoré spracovali železné rudy. Takými boli úpravne: Rožňava Baňa, Drnava, Nižná Slaná, Vlachovo-Maša, Dobšiná a ďalšie.
V okolí obcí Lúčka a Bôrka sú známe ložiská a výskyty železných rúd a ich ťažba a úprava sa podieľali i na dejinách týchto obcí. Najväčší podiel na ťažbe a úprave má ložisko Gabriel, ktoré bolo otvorené 80 m hlbokou šachtou a dvomi štôlňami Gabriel a Vojtech. Stopy po banskej činnosti sú v teréne ešte čiastočne viditeľné. Rudné teleso má tvar šošovky V-Z smeru s úklonom 40-45° na sever. Ložisková poloha má dĺžku 115 m a hrúbku 7 až 12 m.
V rudných žilách na okolí Dobšinej objavili nový minerál - dobšináit
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Máloktorý banský región má také množstvo rôznych nerastných surovín ako Dobšiná na hornom Gemeri, kde sa vyskytuje veľmi pestrá škála minerálov so zastúpením úžitkových rudných minerálov.
Ťažili sa tu nasledovné rudy:
- Nikel-kobaltové – obsahujú minerál: gersdorffit, kobaltín, erytrit, annabergit. Rudné žily sa nachádzajú hlavne v masíve hory Gugl (Kruhová) a na ložisku Georgi.
- Železné – obsahujú minerál: siderit, goethit. Ložiská: Biengarten, Massörter, Georgi.
- Hematitové – obsahujú hydrotermálny minerál. Ložisko Danková.
- Medené, strieborné a zlaté – obsahujú minerál: chalkopyrit, tetraedrit, azurit, malachit. Ložiská: Gápeľ, Hirschkohlung (tu sa ťažil i bizmut), Himmelskorn, Leander, Strieborná – Plezová.
- Ortuťová ruda – obsahuje minerál: cinabarit (rumelka). Ložiská: pri obci Rakovec – Zinopel a Čuntave – Samuel.
- Antimónové – obsahujú minerál: antimonit, jamesonit. Žily v okolí Tiefengründel (Hlboká dolka).
Aladár Wahlner – významná, ale málo známa osobnosť Betliara
Napísal(a) Ing. M. Rozložník
V roku 2021 uplynie okrúhlych 160 rokov od narodenia významného, ale pomerne málo známeho Betliarčana, ktorý sa celý svoj život venoval problematike baníctva. Toto odvetvie ľudskej činnosti je, z viacerých aspektov, okoliu Betliara veľmi blízke.
Aladár Wahlner sa narodil 1. februára 1861 v Betliari. Jeho rodičmi bol Karol Wahlner a Julianna Ščavinská (Wahlner Károly a Csavinszky Julianna). Podľa záznamu o narodení a krste farnosti Veľká Poloma (dnes Gemerská Poloma) bol pokrstený ako Aladar Robert Victor Wahlner. Strednú školu skončil v Rožňave, právnickú akadémiu v rokoch 1879 – 1883 absolvoval v Košiciach a odborné vzdelanie v banských vedách absolvoval a ukončil v rokoch 1883 – 1886 v Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdií nastúpil do zamestnania k štátnej správe banského práva ako praktický koncipient na úrade banského kapitanátu v Oravici (dnes Oraviţa, Rumunsko), kde 12. októbra 1886 zložil sľub. V roku 1887 bol menovaný za banského porotcu a v roku 1889 za banského komisára.
Prezentácia novej knihy Ondreja Rozložníka o Dobšinej
Napísal(a) M. R.
Známy náš gemerský propagátor histórie baníctva, najmä v Dobšinej i na okolí, RNDr. Ondrej Rozložník sa v uplynulom mesiaci prezentoval ďalšou svojou knihou, zameranou na banskú a hutnícku činosť v okolí Dobšinej. Dal jej skôr lyrický názov Banská víla. V titule knihy použil aj nemecko-dobšinský dialekt „bulineerčinu“, v ktorom má kniha názov Die Grubenfee. Básne, publikované v tejto knihe, nie sú iba poéziou o banskej činnosti. Dokumentujú aj spoločenský stav určitého krízového obdobia v rokoch 1890 až 1920, kedy sa banská činnosť v meste Dobšiná dostala do problémov. Mesto Dobšiná má v histórii banskej, hutníckej a lesnej činnosti nepopierateľne významné postavenie aj v európskom meradle. Podstatná časť obyvateľov mesta bola v minulosti zamestnaná práve v týchto odvetviach. Počas viacerých storočí sa tu ťažili rôzne nerastné suroviny, ktoré po ich úprave na kovy a následnom predaji, mali významný vplyv na spoločenský stav a rozvoj tohto baníckeho mesta.
Vydali Kalendár 2021 s unikátnymi fotografiami z podzemia Gemera
Napísal(a) Ladislav Bene
Unikátne fotografie z podzemia Gemera prináša nový kalendár, ktorý v týchto dňoch vydáva združenie Skryté Poklady Slovenska. Vďaka spolupráci s nadšencami zo spolku Banské diela sa na 45 fotografiách objavia útroby dvanástich starých banských štôlní od Ochtinej až po Tisovec. Väčšina z nich bola tesaná ručne, pamätá si svetlo sviečky, či karbidovej lampy. História niektorých z nich sa začala aj pred viac ako 150-timi rokmi. V každom z mesiacov od januára do decembra je predstavené jedno banské dielo s krátkym popisom.
Kalendár obsahuje zvýraznené víkendy či sviatky, označené sú týždne a samozrejme nechýba menný kalendár či fázy mesiaca.
Objednať kalendár vo formáte A4 alebo A3 je možné na stránke združenia pokladyslovenska.sk/kalendar2021
Kúpou kalendára každý zároveň podporí činnosť združenia, ktorými sú predovšetkým obnova pamiatok a rozvoj turizmu v oblasti Sirk – Železník.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (6. časť - Záver)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Z dejín lesného a pozemkového hospodárstva v Dobšinej
Významnou osobnosťou, ktorá sa nemalým podielom zaslúžila o zachovanie dokladov o histórii Dobšinej bol prof. Dr. Július Lux, ktorý ako karpatský nemecký historik a národovec, už viac ako pred polstoročím, začal zbierať historický materiál a dokumenty pre svoje dielo. Množstvo dokladov o zvykoch, používanom nárečí, obliekaní, výslovnosti a pod. tohto nemeckým nárečím hovoriaceho ostrova, ako aj súhrnná dokumentácia, do toho času chýbalo a takto bolo zachránené. Dielo plánoval zverejniť knižne už dávnejšie, a to už v roku 1914, ale nastávajúce vojnové udalosti, ako aj iné prekážky, neumožnili vydanie komplexnej publikácie. Táto nakoniec bola vydaná až roku 1959 v Mníchove nakladateľstvom juhonemeckých odborných prác, vydal prof. Dr. Fritz Valjavec, tlač Karel Schmidge Ebersberg, čoho sa, žiaľ, autor už nedožil. Podrobnosti a jeho životopis sú uvedené v našom predchádzajúcom príspevku.
Publikácia sa, okrem baníctva a hutníctva zaoberá aj hospodárstvom, spoločenským životom a predkladá aj rôzne štatistické údaje. V zmysle VI. kapitoly o lesnom a pozemkovom hospodárstve (Wald- und Landwirtschaft) je spracovaný aj tento príspevok.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
História baníctva a hutníctva v Dobšinej
Ako znalec regionálnej histórie Dobšinej a okolia sa Július Lux počas svojej vedeckej činnosti zaoberal širokou škálou problémov. Je len samozrejmé, že nemohol vynechať činnosť, ktorá vtedy bola v predmetnom území najrozšírenejšou – teda baníctvo a hutníctvo. Tieto odvetvia boli po dlhé roky hlavným zamestnaním tamojšieho obyvateľstva. Po doteraz uverejnených príspevkoch z jeho súhrnnej práce o obyvateľstve a lesnom či pozemkovom hospodárstve, predkladáme prehľad o histórii baníctva a hutníctva na okolí Dobšinej, ktorý sme doplnili dobovými, ale aj súčasnými fotografiami.
Jeho súborné dielo, ktorého vydania sa žiaľ nedožil, ako sme už uviedli, je napísané písmom fraktúra, čo má do istej miery aj vplyv na čitateľnosť a preklad. Úvodom uverejňujeme titulnú stranu a prvú stranu príslušnej kapitoly v origináli.
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (5. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Štatistický prehľad obyvateľov Dobšinej
Dnešným dátumom uverejňujeme na stránke Maj Gemer už piate pokračovanie práce Júliusa Luxa pod názvom Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej, ktorej spoluautormi prekladu sú naši známi autori RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Mikuláš Rozložník. V predchádzajúcej časti sme pripomenuli našim čitateľom násilné a otrasné náboženské i politické udalosti, ktoré sa udiali v 16. storočí na našom území i v Dobšinej. Najväčšiu pozornosť sme venovali vpádu Turkov, keď sa proti nim postavilo vojsko kráľa Ferdinanda. Turci toto vojsko porazili a prenasledovali ho až po Dobšinú. Z publikácie touto časťou ďalej predkladáme zaujímavé štatistické prehľady v rokoch 1771 až 1930 o obyvateľstve Dobšinej, a to zostavené v nasledovnom upravenom tabuľkovom prehľade, podľa pôvodných údajov, uverejnených v kapitole IX. tejto publikácie.
Viac...
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (4. časť)
Napísal(a) O a M Rozložníkovci
Vpád Turkov do Dobšinej
O 15. storočí všetky lokálne pramene mlčia, s výnimkou prípadu husitov, ako i okrem nepatrných správ o banskej a hutníckej činnosti. Naproti tomu v 16. storočí, násilné a otrasné náboženské a politické prúdenie a udalosti na celom území, sa odzrkadlili i v histórii mesta. Obzvlášť dve udalosti si zaslúžia pozornosť: vpád Turkov a reformácia. Keď maďarská panská moc bola porazená na bojisku pri Moháči a zničená, nezastaviteľne postupovali Turci vo výpadoch a v roku 1553 obsadili hrad vo Fiľakove. V tom čase patril Fiľakovský hrad rodine Bebek. Sídlom tejto rodiny, ale bola Krásna Hôrka pri Rožňave. Potom, ako Turci hrad vo Fiľakove vyplienili, požiadal Bebek o pomoc kráľa Ferdinanda I. Kráľ odmietol pomôcť a preto následne Franz Bebek začal proti nemu, keďže ho nechal v problémoch, intrigy (Ränke). Spojil sa s vdovou po Štefanovi Zápoľskom, ktorá sa zdržiavala v Poľsku, proti kráľovi a zavolal ju do krajiny. On v okolí obsadil a vyplienil radu banských miest a to obzvlášť na Spiši. Proti vpádu poslal kráľ Ferdinand vojsko. Lupič sa tak spojil s Turkami. Medzi brannou mocou kráľa a medzi Turkami, posilnenými Bebekovými skupinami, došlo k boju pri Krásnej Hôrke v roku 1556, v ktorej kráľovo vojsko bolo porazené a z časti zničené. Turci prenasledovali utekajúce vojsko až po Dobšinú. V dôsledku tejto porážky, sa celé údolie rieky Slaná až po Dobšinú, dostalo pod nadvládu Turkov. Dobšiná musela potom tureckému šachovi vo Fiľakove platiť ročnú daň (Tribút).
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (3. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
Titulná strana reprintu publikácie J. Luxa, ktorý v roku 2004 vydalo múzeum baníctva v Rudabányi (na obrázku je pohľad na mesto Dobšiná okolo roku 1910, kde je možno vidieť tri kostoly – porovnaj nasledujúci obrázok č. 12).
Táto chyba Bartholomaidesa (Topsucha, Toplucha, Toplucza) spôsobila hlavy bolenie i jazykovým bádateľom.
Tu je potrebné uviesť ešte aj ďalšiu chybu. Domáci pisatelia jednoznačne a jednomyseľne uvádzajú, že zakladateľom mesta je Nikolaus B e b e k. Následným preverovaním prameňov sa zistilo, že tomu tak nie je. História tejto šľachtickej rodiny v regióne Gemer pozná meno Nikolaus Bebek prvýkrát až od 15. storočia (1416 – 1434) a len raz ako syna palatína Detre III. a druhého syna menom Obertavernikus Johann I. (ϯ 1409). Nikolaus, syn Ladislausa, o ktorom je reč v zakladacej listine mesta a ktorý je v histórii označovaný ako Nikolaus Bebek, ale také priezvisko nemal, a nakoniec je to len pri jednom z bratov, ktorí ako pozemkoví vlastníci sú menovaní v zakladacej listine, napr. pri Dominikovi (Magister Dominicus dictus Bebek). Meno Bebek mali neskôr len následníci spomenutého Dominika.
Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (2. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložníkovci
V súčasnej dobe sa už málokto stretáva s pomerne nezvyčajným priezviskom Lux. Rovnako, málo ľudí si uvedomuje, že toto meno sa v Dobšinej prvý raz vyskytuje už v roku 1695 (pozri Ila, B.: Gömör megye II., Budapešt 1944, s. 221). Napriek všetkému, ale osobnosti tohto mena sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Na ilustráciu, bez nároku na úplnosť alebo hodnotenie, uvedieme aspoň niektorých: Koloman Lux bol vedúcim stavebných prác na hrade Vajdahunyad v Budapešti, spracoval návrh na realizáciu Rákócziho pomníka, ktorý sa umiestnil na prvom mieste a v roku 1913 ho uhorský kráľ František Jozef I. vyznamenal; ďalej Július Lux bol riadnym vysokoškolským učiteľom; Ján bol lesným inžinierom v Jelšave; Ľudovít riaditeľom košickej plynárne, Ján inžinierom a generálporučíkom atď.
Teraz si iste kladiete otázku ako súvisí meno Lux s nadpisom článku. Odpoveď ukážu nasledujúce state z publikácie, ktoré sme doplnili fotografiami:
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (1. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložník
Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!
Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-