Baníctvo (155)
Ondrej Rozložník a Mikuláš Rozložník: Súborná práca Júliusa Luxa o Dobšinej (1. časť)
Napísal(a) O. a M. Rozložník
Vážení čitatelia internetovej stránky Maj Gemer!
Vám, ktorí máte záujem nielen o aktuálne udalosti, ale i o históriu regiónu Gemer, začíname od našich skúsených autorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka uverejňovať článok, ktorý je prekladom časti publikácie významného vysokoškolského pedagóga a doktora filozofie, profesora Júliusa Luxa.
Narodil sa v obci Henckovce pri Rožňave v starej baníckej rodine pochádzajúcej z Dobšinej, ktorá ale v Henckovciach vlastnila železiareň. Vo vtedajšom Uhorsku vyučoval najmä na vysokých školách v Budapešti. Ovládal vtedy najviac používané jazyky, a to nemčinu (vo vtedajšej jej troch písomných formách, ktorými boli švabach, písmo fraktúra a spisovná nemčina), maďarčinu a latinčinu. Jeho životopis a dielo je v nasledujúcom článku, ktorý je pomerne rozsiahly a preto bude uverejňovaný na pokračovanie.
Objavte banícku minulosť regiónu Gemer aj prostredníctvom Rákošskej Bane
Napísal(a) V. Brádňanský
Pán Viktor Brádňanský z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Gemer, Rozvojovej agentúry BBSK a o. z. Rákošská cächa v ostatnom čase využíva príležitosť, aby aj prostredníctvom webstránky Maj Gemer infomoval návštevníkov stránky o rôznych podujatiach, ktoré v týchto dňoch organizujú. Tentoraz poslal na našu známu adresu pozvánku, ktorou pozýva na predstavenie ďalšieho nového turistického projektu na Gemeri. Píše: "Tentokrát vyrazíme do Rákošskej Bane, kde si pozrieme novú banícku expozíciu, ktorá doplní produkt s baníckou témou v tomto krásnom regióne. Hovorí o tom aj pripojená pozvánka, na ktorej spoznávame dnes už zamurovaný vchod do pomocnej štôlne v Rákošskej Bani, kde sa aj spomínané stretnutie 7. júla aj uskutoční. Po obhliadke novej expozície je možnosť prejsť si spoločne neďaleký náučný Chodník malých netopierov a navštíviť gotický kostolík v obci Rákoš."
Prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri
Napísal(a) J. Hric
V Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej sa v piatok 22. mája 2020 zišlo široké zastúpenie samospráv a odborníkov, aby prediskutovali možnosti vzájomnej spolupráce pri oživení histórie ťažby a spracovania železa na Gemeri. Iniciátorom a zároveň koordinátorom workshopu je Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Gemer, ktorá v rámci svojich aktivít považuje túto časť minulosti regiónu za kľúčovú. Návštevník má aj dnes možnosť pozrieť si viaceré lokality Slovenskej železnej cesty, cieľom je však vytvoriť ucelený produkt, ktorý atraktívnym spôsobom prevedie turistov celým Gemerom. Práve preto je spoločný postup zainteresovaných veľmi dôležitý.
Občianske združenie Skryté Poklady Slovenska vydalo kalendár s pohľadmi do baníckej minulosti v Železníku
Napísal(a) Ladislav Bene
Od decembra 2019 ponúka občianske združenie na svojej web stránke pokladyslovenska.sk nástenný kalendár, ktorý historickými fotografiami približuje ako vyzeral banícky priemysel a život baníkov na konci 19. st. a začiatkom 20. st. v oblasti vrchu Železník. Na dvanástich čiernobielych fotografiách možno vidieť starú železnicu, vstupy do baní spred 100 rokov, či celkový pohľad na priemyselnú časť v Rákošskej Bani, z ktorej je dnes už veľmi ťažko nájsť aspoň niektoré fragmenty.
Mesačný kalendár má zvýraznené víkendy a sviatky, súčasťou je aj menný kalendár.
Kalendár bol vydaný v spolupráci s občianskym združením Rákošská cächa a Baníckym múzeom v Rožňave, ktoré poskytlo väčšinu z fotografií.
Príspevky na stránke Maj Gemer majú uplatnenie aj na schôdzach Gemerského baníckeho spolku Bratstvo Rožňava
Napísal(a) MG od + OR
Od nášho dlhoročného autora článkov s tematikou geológie a baníctva, najmä na hornom Gemeri a v Dobšinej, RNDr. Ondreja Rozložníka, sme obdržali krátku informáciu zo súčasnej činnosti Gemerského baníckeho spolku Bratstvo v Rožňave. Veľmi si ceníme aj takúto aktivitu človeka, ktorý celý svoj život zasvätil nášmu Gemeru a aj napriek svojmu pokročilému veku prichádza s novými nápadmi, ktoré približujú nielen bohatstvo regiónu, ale najmä mladej generácii predkladá svojimi historickými článkami údaje o tom, ako žili naši predchodcovia baníctva a železiarstva, ktorí nielen dolovali prírodné bohatstvo, ale vyťaženou rudou vytvorili aj podmienky pre rozsiahlu výstavbu objektov na ich spracovanie.
Zomrel Ing. Marian Slavkay, člen „Gemerského baníckeho spolku“
Napísal(a) Gemerský banícky spolok
S hlbokým zármutkom oznamujeme najmä baníckym spolkom a všetkým, ktorí v baníctve a hutníctve pracovali, že dňa 27.11. 2019 zomrel po zákernej chorobe člen „Gemerského baníckeho spolku“ Ing. Marian Slavkay vo veku 85 rokov. Rozlúčime sa s ním v sobotu 30.11.2019 o 13.00 hod v Dome smútku v Rožňave.
Ing. Marian Slavkay ako 15-ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa u Rudných baní Kišovce - Švábovce. V rokoch 1951-1953 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. Na umiestenku nastúpil 6.7.1953 za revírnika v OKD Ostrava – Karvinské doly, na závod Peter Bezruč.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (2)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Na webovej stránke Maj Gemer sme 23. novembra 2019 uverejnili prvú časť historického dokumentu Ing. Mikuláša Rozložníka pod názvom Z dejín baníckeho školstva v Rožňave. V uvedenom príspevku, ktorý sme rozdelili na dve časti sa autor zaoberá predovšetkým historickými predpokladmi k tomu, aby ešte za čias Rakúsko-Uhorska vzišla požiadavka prípravy kvalifikovaných baníkov, ktorí pracovali v našom regióne ako nekvalifikovaná pracovná sila. V dnešnom článku pokračujeme ďalšími cennými poznatkami, ktoré autor prvýkrát predkladá našej čitateľskej verejnosti školským rokom 1914-1915. Veríme, že aj keď banícka činnosť na našom Gemeri takmer zanikla, je čo o jej zdokonaľovaní sa v podobe výchovy mladého baníckeho dorastu cenné vedieť i v dnešných, pre utlmujúce sa baníctvo, neľahkých časoch.
Ing. Mikuláš Rozložník: Z dejín baníckeho školstva v Rožňave (1)
Napísal(a) Ing. Mikuláš Rozložník
Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr po dlhú dobu s ťažbou železnej rudy.
Banský prieskum na ťažbu uhlia pri osade Dobšinská Ľadová Jaskyňa
Napísal(a) RNDr. O. Rozložník
Banské dielo, ktorým overovali sloj uhlia, sa nachádza v blízkosti turistického chodníka vystupujúceho k ústiu Dobšinskej ľadovej jaskyne. Ústie štôlne a jeho okolie je v súčasnosti rekonštruované, a to predovšetkým zásluhou riaditeľa Mestských lesov Dobšiná p. Marcela Kollárika a riaditeľa Správy národného parku Slovenský raj p. Ing. Tomáša Dražila. Vybudovaný je prístupový chodník, osadené sú odpočinkové lavice, prístupové schody a panely, do ktorých sa osadia informačné tabule dokumentujúce pôvod a históriu banského diela a jeho okolia. Stane sa tak vhodným miestom pre odpočinok návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne a na získanie nových poznatkov aj o banskej činnosti, v tejto lokalite dosiaľ neznámej.
Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara
Napísal(a) RNDr. Ondrej Rozložník
Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.
Viac...
Banícka kaplnka v Železníku sa prebúdza k životu
Napísal(a) Andy Sekanová, Ladislav Bene
Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.
Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia
Napísal(a) Ondrej Rozložník, Mikuláš Rozložník
Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.
Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte
Napísal(a) Mgr. Martina Oštrom Mareková
V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa
Zájazd Gemerského baníckeho spolku Bratstvo k tunelu v Slavošovciach
Napísal(a) M. Slavkay
V Rožňavskom baníckom spolku „Bratstvo“ sa výbor rozhodol, že členské schôdze v letných mesiacoch sa usporiadajú na významných banských, alebo historických miestach v okrese. Tým by sa spestril program schôdze, kde členovia spolku okrem správy o činnosti si vypočujú aj prednášku o mieste konania schôdze. Tohoročné leto bolo nezvyčajne horúce. Dené teploty niekedy dosahovali až 35 stupňov Celzia. Takéto teploty sú pre starých ľudí neznesiteľné, preto sme s manželkou celé dni vysedávali doma pri otvorených oknách. Máme šťastie, že náš byt je na severovýchodnej strane a slnko nám svieti do okien iba do desiatej hodiny dopoludnia, takže sa natoľko neprehrieval. Každodenné vysedávanie doma už bola nuda. Preto sme sa veľmi potešili, keď sme dostali pozvánku na schôdzu „Baníckeho spolku“, ktorá sa má konať 14.7.2018 pri Slavošovskom tuneli.
































Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-