Geológia, geologický prieskum, nerastné suroviny a hutnícka činnosť v okolí Betliara

Geologická stavba
Geologická stavba okolia Betliara je podobná ako v celom Spišsko-gemerskom rudohorí. Tvorí súčasť Gemerika ako tektonickej jednotky Západných Karpát. Táto jednotka je situovaná vo Volovských vrchoch (Spišsko-gemerské rudohorie) a na stavbe územia tohto geomorfologického celku sa podieľa najväčšou mierou. Zložená je z hornín, ktoré vznikli v období prvohôr (paleozoikum) – vekove pred 570 až 290 miliónmi rokov. Tieto horniny sú vulkanického, alebo sedimentárneho pôvodu a sú zaraďované do tzv. gelnickej a rakoveckej skupiny. Vekove patria do kambria až spodného devónu prvohôr.

Banícka kaplnka v Železníku sa prebúdza k životu

Mnohí už počuli, mnohí ešte nie, že Železník pri Revúcej bol v minulosti významnou banskou lokalitou bohatou predovšetkým na železnú rudu. Od ukončenia ťažby uplynulo viac ako 50 rokov. Ako svedkovia zašlej slávy tu ostali jedinečné robotnícke kolónie, či už priamo v Železníku alebo v blízkej Rákošskej Bani. Mnohé stavby ohlodal zub času, niektoré domáci prerobili na nepoznanie. Hoci lokalita v Železníku je od roku 1991 vyhlásená za pamiatkovú zónu, mnohým objektom to nijako nepomáha. Duch povestného Železníka tu však stále zostal a umocňuje ho aj krásna okolitá príroda.

Dobšinské banícke združenie Dobšiná „Bruderschaft“ si pripomenulo 335. výročie založenia

Koncom minulého roku 2018 si Dobšinské banícke združenie slávnostne pripomenulo 335. výročie založenia spolku, čo je ojedinelá udalosť nielen na Slovensku, ale i v celej Európe. Svoje historické i súčasné aktivity vykonáva vo veľmi dobrej a podpornej spolupráci so samosprávou mesta, ako i so spoločnosťou Mestské lesy Dobšiná. Nemalou mierou sa svojou činnosťou podieľa na dodržiavaní v minulosti prijatých pravidiel a tradícií, najmä Turíčnych sviatkov, dôstojných pohrebov baníkov a iných baníckych tradícií. Má svoj „Banícky dom“ na Zimnej ulici, s bohatou zbierkou dokumentácie histórie baníctva Dobšinej. Do bezplatného prenájmu ho poskytla evanjelická farnosť Dobšinej. Baníci dom udržujú a v prípade potreby aj opravujú. Členom bratstva môže byť každý obyvateľ Dobšinej, aj keď nie je baník a členom sa môže stať i žena.

Baníctvo a železiarstvo v Gemeri- Malohonte

V utorok 25. septembra 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov, fotografií a archívnych materiálov predstaví bohatú tradíciu baníctva a železiarstva v Gemeri-Malohonte od čias mladšej doby bronzovej až po súčasnosť. Výstava potrvá do 28. februára 2019. Počiatky baníctva v Gemeri-Malohonte, na základe výsledkov archeologických výskumov, pravdepodobne siahajú do obdobia mladšej doby bronzovej. V 13. storočí sa stredobodom baníckej činnosti stal Sinec, z útrob ktorého sa dobývali ťažké kovy. V tom čase bola strediskom baníckej činnosti Rimavská Baňa

Zájazd Gemerského baníckeho spolku Bratstvo k tunelu v Slavošovciach

V Rožňavskom baníckom spolku „Bratstvo“ sa výbor rozhodol, že členské schôdze v letných mesiacoch sa usporiadajú na významných banských, alebo historických miestach v okrese. Tým by sa spestril program schôdze, kde členovia spolku okrem správy o činnosti si vypočujú aj prednášku o mieste konania schôdze. Tohoročné leto bolo nezvyčajne horúce. Dené teploty niekedy dosahovali až 35 stupňov Celzia. Takéto teploty sú pre starých ľudí neznesiteľné, preto sme s manželkou celé dni vysedávali doma pri otvorených oknách. Máme šťastie, že náš byt je na severovýchodnej strane a slnko nám svieti do okien iba do desiatej hodiny dopoludnia, takže sa natoľko neprehrieval. Každodenné vysedávanie doma už bola nuda. Preto sme sa veľmi potešili, keď sme dostali pozvánku na schôdzu „Baníckeho spolku“, ktorá sa má konať 14.7.2018 pri Slavošovskom tuneli.

Pokladom Železníka venoval pozornosť aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter

Dňa 25. augusta sa v Železníku (okr. Revúca) konala veľmi príjemná spoločenská udalosť pod názvom POKLADY ŽELEZNÍKA. Organizátor Skryté Poklady Slovenska v spolupráci s obcou Sirk a miestnymi nadšencami chceli aj takýmto spôsobom upriamiť pozornosť na jeden z krásnych kútov Gemera, akým Železník naozaj je. Niekdajšie významé banícke centrum po roku 1965, kedy bola ťažba železnej rudy ukončená, zastalo v čase. Môže sa však stále pochváliť jedinečnou architekúrou banských kolónií, aké tak ľahko na Slovensku nenájdete. Aj preto je Železník od roku 1991 vyhlásenou pamiatkovo zónou. Prechádzka s výkladom po jednotlivých kolóniách bola jednou z hlavných častí celého podujatia. Návštevníci sa mohli oboznámiť s tým, ako baníci bývali, pracovali, či zabávali sa.

Slavošovský tunel z pohľadu banského geológa

Slavošovský tunel, v ktorom nikdy neprešla železnica, pre ktorú bol budovaný v polovici minulého storočia, sa postupne dostáva do povedomia našej širokej verejnosti nielen na Gemeri, ale aj po celom Slovensku. Pričinila sa o to aj naša webstránka, ktorá o tomto technickom diele priniesla niekoľko zaujímavých príspevkov na rôzne témy. V súvislosti s jeho výstavbou sa doteraz nehovorilo o bansko-technických a geologicko-ložiskových pomeroch. Na túto tému sa podujali napísať odbornú prácu nám dobre známi odborníci RNDr. Ondrej Rozložník a Ing. Dušan Oravec, PhD., ktorých výsledok skúmania  práve dnešným príspevkom uvádzame na oboznámenie sa aj širšej verejnosti. 

Artikuly šteliarov muránskeho údolia z roku 1585

Výskyt rôznych nerastných surovín na území historického Gemera podmienil ich dobývanie a následné hutnícke spracovávanie. Tieto činnosti, vykonávané obyvateľstvom už od najstaršieho obdobia, boli pre uvedené územie charakteristickými. Regulácia vzájomných vzťahov si v priebehu storočí vynútila prijatie rôznych pracovných poriadkov, štatútov či artikúl, ktorých úlohou bolo zaviesť poriadok do bansko – hutníckeho podnikania (artikuly – podľa slovníka cudzích slov sú vo feudalizme stanovy samosprávnych územných celkov alebo záujmových skupín).
Uvedené bolo, už od najstarších čias, realitou aj v lokalitách údolia rieky Muráň. V priebehu času boli tu prijaté viaceré takéto pracovné poriadky, z ktorých pre ilustráciu uvádzame nasledovné: Jedným

Nová publikácia mapuje problematiku bádania a prezentácie baníctva v múzeách

Zväz múzeí na Slovensku v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave vydal v decembri 2017 zborník príspevkov z odbornej konferencie „Baníctvo v našich múzeách a jeho prezentácia. XXI. Etnológ a múzeum“. Vydaním tlačenej publikácie zároveň zavŕšil projekt, finančne podporený z verejných zdrojov Fondom pre podporu umenia, ktorý zahŕňal zorganizovanie predmetnej odbornej konferencie (19.-21.9.2017, Rožňava) a vydanie zborníka.
Predmetná publikácia je venovaná nielen odborným pracovníkom múzeí či vedeckým zamestnancom vysokých škôl a univerzít, ale aj záujemcom z radov laickej verejnosti, aktívnych pri prezentovaní rôznych dokladov banskej činnosti.

Marian Slavkay: Exkurzia do Opálových baní po desiatich rokoch (2)

Bola nedeľa večer. Nevedeli sme presne, kedy zajtra včas ráno odchádza autobus z Červenice. Vybrali sme sa za ujom do jeho domku. Deti a mládež z okolitých obydlí si nás zvedavo obzerali. Ujo nám ochotne vysvetlil, že ráno autobus odchádza tesne pred piatou. Musíme vstávať pred štvrtou ráno, aby sme ho pešky stihli. Niekto zahlásil, že či sa na štvrtú zobudíme. Ujo sa nám ponúkol, že on nás príde zobudiť. Pri senníku sme večerali zbytky zásob, čo nám ostali. Ak mal niekto niečo naviac, tak sme si to navzájom delili.

Strana 4 z 11