Baníctvo (155)
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Náhrada za zábavu „Plenění“ (16)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Náhrada za zábavu „Plenění“. Vstúpil som do kancelárie. Na stole mal plno papierov, robil uzávierku. Nikdy som uzávierku nerobil, iba sem-tam mi dal podpísať nejaké pracovné príkazy a vysadené normy. Usadil ma a začal vykladať, že pri fáraní v rúbani Regina zistil, že stena postúpila asi o 18 metrov, ale nadložie na celej ploche stojí nepohnute a netvorí sa zával.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Moja osobná úloha, prerážka Regina 2 (15)
Napísal(a) Marian Slavkay
Moja osobná úloha, prerážka Regina 2. Ďalšie dni mi doniesli v revíre malé potešenie, ale aj napätie. Rúbanie Regina sa značne zlepšovalo. Už takmer pravidelne dávalo okolo 150 vozov. Moja nová úloha bola razenie prerážky v uhlí. Bratčenkov vyšpekuloval, že prerážku začneme raziť aj z vrchu oproti razenej prerážke zdola.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Čaj o piatej (14)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Čaj o piatej Vedúci ma napísal v nedeľu na „predfáranie“. Povedal mi, že predfáranie už nebudeme robiť tak ako predtým, každý len svoj revír, ale že dostaneme určený aj iný revír, ktorý treba prefárať. Je to organizačná zmena, aby nemuseli všetci technici fárať takmer každú nedeľu. Každý revírnik nech si zabezpečí jedného haviara,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Slabý začiatok v rúbaní (13)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po vykúpaní som išiel do kancelárie vedúceho. Keď došiel aj Miska, dlho sme sedeli a debatovali o problémoch mládežníckej úderky. Otvorene som im povedal, že nie som nadšený z tejto zmeny, pretože v Gizele už sa mi začalo dariť a teraz mám znovu začínať s neskúsenou partiou v zložitých podmienkach a novým strojným zariadením,
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Rúbanie Regina a Jaroslav Miska (12)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Rúbanie Regina a Jaroslav Miska V druhej polovici októbra som mal rannú smenu. Stál som pri okienku a robil zápis, „cachování“. Prišiel ku mne Joska Měntel, usmieval sa ako vždy. Poslal ma do kancelárie vedúceho, že ma tam čaká Bratčenkov s Laureatem. Opýtal som sa, čo za Laureata tam na mňa čaká? „Vždyť uvidíš.“
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“ (11)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Krtkovia ako majstri dostávajú „krst ohňom“. Spolu s Ondrom sme začali pravidelne fárať na naše pridelené pracoviská. Obidvaja sme dobre zapadli do pracovných kolektívov. Pomaly sme začali chápať celý systém organizácie práce na ostravskej šachte. V kostre to bolo podobné ako na banských závodoch, na ktorých sme pracovali doma, iba tempo práce tu bolo vysoké a premeny v podzemí boli rýchlejšie.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Prvá šichta na šachte Petr Bezruč v Slezskej Ostrave (10)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Spali sme dosť zle. Boli sme napätí v očakávaní, ako nás zajtra na šachte prijmú. Naše predstavy boli také, že nás prijme smenmajster, porozpráva sa s nami, zadelí na niektorý úsek, predstaví spolupracovníkom, povie niečo o ložisku, o dobývaní a plnení plánu. Vírilo nám to všetko v hlavách.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Z krtkov sa stávajú majstri (9)
Napísal(a) Ing.Marian Slavkay
Učenie, brigády v baniach, účinkovanie v súbore, hokej, to všetko sa skončilo. Koniec školského roku 1953 to všetko odsunul do minulosti. Pán riaditeľ Haber chodil z triedy do triedy a rozdával umiestenky vystavené na meno každého žiaka. Ja som dostal umiestenku „Gemerské železorudné bane, závod Drnava“ na funkciu banský merač.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú hokej (7)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Môj brat Miro si tiež písal pamäti zo študentských čias v Spišskej Novej Vsi. Na hokej a jeden zaujímavý turnaj si spomína takto: V zime populárny hokej vyburcoval študentov – hokejistov k založeniu družstva, ktoré prihlásili aj do hokejovej súťaže. Veľký školský dvor za budovou školy bol z jednej strany ohraničený prízemnou budovou
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Krtkovia hrajú a spievajú (6)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Hudobno-spevácky súbor Baník. Bol to pojem, známy na celom Spiši, ale aj vo Východoslovenskom kraji. Súbor viedol dirigent Paľo Z. (priezvisko neuvádzam, pretože to bol výborný hudobník, dirigent, priateľ, ale aj „číslo“, ako sa hovorí). Zažili sme s ním veľmi pekné časy, vystúpenia, úspechy, zájazdy. Boli to časy radosti, ale niekedy
Viac...
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia - Ako sa krtkovia vzdelávajú (5)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Ako sa krtkovia vzdelávajú
Do školy spolu so mnou nastúpili aj iní učni z banských závodov zo Spiša a Gemera. Ubytovaní sme boli v internáte, ktorý bol zriadený z bývalých kasární pri železničnej stanici. Školu sme mali v meste, kde sa cesta od Popradu rozdvojuje na zimnú a letnú stranu a obopína veľké námestie. Zadelili ma do prvej „C“ triedy. Bolo nás
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (4)
Napísal(a) Ing. MArian Slavkay
Týždeň ubehol ako voda. V učebni a pri futbale sme pomaly zabudli na „lepidlo v topánkach“, ale v nedeľu večer sme začali mať obavy. Čo bude zajtra? Ráno sme išli do práce. Po zápise sme automaticky odišli do kompresorovne. Náš pán majster Gaduš nás s úsmevom privítal: „Ta co, chlopci, jak bulo v škole?“
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (3)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Po niekoľkých dňoch nás to vzrušenie začalo opúšťať a uvedomili sme si, že pomaly sa treba chystať na odchod do učilišťa. Do odchodu z domu nám ostávalo niečo cez mesiac času. Využívali sme to na potulky v prírode spojené so zberom húb, malín a na Olšavu sme chodili chytať rukami pstruhy, ktorých tam bolo neúrekom.
Marian Slavkay: Ako sa rodili krtkovia (2)
Napísal(a) Ing. Marian Slavkay
Živo si spomínam na posledný rok, keď sme bývali v Tuhrine. Prichádzal koniec školského roku 1950. Ja som končil strednú školu chlapčenskú v Prešove a bolo potrebné uvažovať čo ďalej. Bol som veľmi nerozhodný. Prvé čo mi napadlo bolo, že pôjdem študovať na strojnícku priemyslovku. Keď mi starší študenti povedali,
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v
Študoval na gymnáziu v Dobšinej a v Gemeri, na lýceu v Bratislave a na univerzite v Jene. Bol profesorom kežmarského gymnázia, pôsobil ako evanjelický farár vo Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. -MM-