Baníctvo (154)
Baníctvo vo výtvarnom umení v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) E. Hermélyi Gecelovská
Túto jeseň Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša pre verejnosť výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstava spája v sebe dva hlavné tematické okruhy reprezentované zbierkami baníctvo (a hutníctvo) a výtvarné umenie.
Baníctvo ako súhrn prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov pritom stálo v centre pozornosti umelcov už od svojich počiatkov a v čase budovania socializmu bolo dokonca štátom preferovaným zamestnaním. Banský priemysel bol hlavným ťahúňom plánovaného socialistického hospodárstva. „Na Gemeri existovalo mnoho významných lokalít, pre ktoré sa baníctvo stalo hlavným zdrojom obživy, a teda aj objektom záujmu nielen regionálnych umelcov.
Mikuláš Rozložník: Ako sa v baniach osvetľovalo
Napísal(a) M. Rozložník
Osvetľovanie pracoviska v podzemí je nevyhnuteľnosťou. Práca v podzemných banských priestorov sa teda neobíde bez ich osvetľovania, ktoré, rovnako ako aj ostatné operácie v baníctve, prešlo v priebehu času podstatnými zmenami. Najstarším spôsobom získavania svetla bolo rozloženie ohňa.
Z hľadiska spôsobu použitia možno rozlíšiť osvetlenie prenosné, keď baníci nosia so sebou svetlo, alebo stále, ktoré môže byť nainštalované v na náraziskách šachty, v chodbách so strojovou dopravou, podzemných strojovniach, prípadne v iných podzemných priestoroch.
Z hľadiska bezpečnosti rozoznávame osvetľovanie otvoreným plameňom ako napr. karbidové lampy v rudných baniach a osvetlenie bezpečnostnými lampami používaných v uhoľných baniach s možným výskytom výbušných plynov. Každý spôsob otvoreného osvetľovania má nevýhodu, že odoberá zo vzduchu kyslík a znečisťuje ho splodinami horenia, prípadne môže zapáliť náhodne prítomný horľavý materiál.
Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.
Lanové dráhy v oblasti Gemera súvisiace s historickým baníctvom
Napísal(a) Mikuláš Rozložník
Horská, členitá oblasť Gemera, s výskytom bohatých a rôznorodých ložísk nerastných surovín, si počas histórie ich ťažby vyžiadala uplatňovanie čím efektívnejších metód, nielen v samotnej ťažbe, ale aj pri preprave surovín do spracovateľských prevádzok, pričom bolo nevyhnutné prekonať všetky ťažkosti spôsobené horským terénom s výskytom surovín. Koncom 19. storočia sa v banských prevádzkach v území začína využívať nové dopravné zariadenie – lanovky, ktorých prevádzka mala viacej výhod. Náklady na ich postavenie boli primerané a nezávislé od členitého terénu prekonávaného lanovkou, budovanie lanovkových trás si nevyžadovalo vyvlastnenie veľkých plôch, vplyv miestnych klimatických podmienok na ich prevádzku bol pomerne malý, nakladanie i vykladanie prepravovaných surovín bolo jednoduché a náklady na prevádzku relatívne nízke.
Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Mikuláš Rozložník na portáli majgemer.sk je všeobecne známy ako fundovaný odborník z oblasti baníctva, najmä na území horného Gemera. Aj teraz ponúka zaujímavé čítanie predovšetkým tým, ktorí sa zaoberajú históriou baníctva na našom území. V príspevku, ktorý má názov Banská činnosť na území severovýchodného Gemera na začiatku 20. storočia poskytuje zaujímavý pohľad na túto problematiku. Pretože je dosť podrobný a s množstvom fotografií a kresieb, uverejňujeme ho vo formáte pdf. Teraz poďme pekne po poriadku tak, ako Ing. Mikuláš Rozložník začína: Gemer, ktorého je opisované územie súčasťou, je historickým územím, ktorého prevažná časť leží v Slovenskom rudohorí. Územie bolo nazvané podľa rovnomenného hradu v historických dokladoch udávaného ako „Castrum Gumur“, ktorý bol sídlom gemerského župana. Charakteristickým pre Gemer je horský reliéf s bohatým lesným porastom a výskytom nerastných surovín, čo bolo základom rozvoja zodpovedajúcich druhov činností. Z hľadiska geologickej stavby je jedným z najzaujímavejších a zároveň najzložitejších území Západných Karpát."
Medenú rudu v Rejdovej ťažili už v dávnej minulosti
Napísal(a) O. Rozložník
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave zorganizoval v polovici tohto roka výjazdový program do obce Rejdová na hornom Gemeri na obhliadku ložiska medenej rudy, z ktorého bolo ťažené v minulosti, spojenú s prednáškou o tomto ložisku.
Predseda baníckeho spolku Ing. Dušan Oravec informoval o tejto akcii starostku obce pani Mgr. Slávku Krišťákovú, ktorá to veľmi pozitívne prijala. Aj jej pričinením sa prejavila všestranná pomoc pri premietaní prednášky v kultúrnom dome, pri občerstvení účastníkov, ako aj pri doprave vyhovujúcim autom na obhliadku háld, ktoré zostali po banskej činnosti na vrchu Za skalou. Zabezpečila tiež i obhliadku Múzea ľudovej kultúry, remeselníckej dielne na šitie krojov a i evanjelického kostola, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou v obci Rejdová.
V prezentácii, ktorú pripravil a predniesol RNDr. Ondrej Rozložník, je dokumentovaná nielen história ťažby medi v Rejdovej, ale i charakteristika medi, ktorá bola významným kovom v minulosti, ale i v súčasnosti a posunula ľudstvo na súčasnú technickú úroveň po mnohých stránkach. Prednáška, ktorá je pomerne rozsiahla je dostupná vo formáte pdf v Prílohe Ložisko medenej rudy Za skalou.
Oslava Dňa baníkov s Baníckym múzeom v Rožňave
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov 2. stupňa základných škôl, študentov stredných škôl a rovnako aj širokú verejnosť na oslavu Dňa baníkov. V minulosti oslavy baníckeho sviatku znamenali prejav spolupatričnosti, vzájomnej úcty a taktiež záujmu o osud baníctva. Súčasťou týchto každoročných osláv boli slávnostné sprievody, svätá omša, odovzdávanie ocenení a pestrý kultúrny program. Banícke múzeum v Rožňave v spolupráci s mestom Rožňava, Gemerským baníckym spolkom Bratstvo a SMZ, a. s. Jelšava každoročne nadväzujú na túto banícku tradíciu.
Gemerský banícky spolok Bratstvo štvrťstoročie uchováva a šíri banícke tradície
Napísal(a) S. Holečková
Baníctvo bolo v Rožňave a v celom regióne po stáročia rozhodujúcim činiteľom hospodárskeho a spoločenského života. Predovšetkým vďaka ťažbe drahých kovov – zlata, striebra a medi, neskôr antimónu a železnej rudy naše mesto prekvitalo. Baníctvo vytváralo množstvo pracovných príležitostí a živilo celé generácie.
Ukončením ťažby koncom 20. storočia nastal v meste útlm baníctva – odvetvia, ktoré bolo kedysi hlavným zdrojom práce a obživy obyvateľstva, a mnohí baníci prišli o prácu. V tom období sa v kruhu hrdých členov baníckeho stavu a zanietencov zrodila myšlienka, vďaka ktorej by baníctvo prežívalo naďalej - založiť v meste banícky spolok.
Gemerský banícky spolok Bratstvo v Rožňave bol založený pred 25 rokmi, 30. apríla 1999, s cieľom predovšetkým obnoviť, udržať a rozvíjať banícke zvyky a tradície, šíriť zašlú slávu a históriu baníctva a zachovávať pamiatky baníckeho charakteru. V súčasnosti má spolok 57 členov, ktorých okrem priateľstva spája banícka česť a hrdosť k baníckemu povolaniu. Od svojho vzniku rozvíja plodnú spoluprácu s baníckymi spolkami doma i v zahraničí a pravidelne sa podieľa na organizovaní rôznych podujatí, predovšetkým súvisiacich s baníctvom.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Vybrané poznatky z chronológie baníctva v našich oblastiach do začiatku 20. storočia
Napísal(a) M. Rozložník
Baníctvo, vo svojej podstate, je tak staré ako ľudstvo. Človeku, už od samého začiatku jeho existencie, na splnenie požiadaviek slúžila príroda. Prírodné prostredie vtedajšiemu človeku poskytovalo nielen surovinu na výrobu nástrojov, ale aj potravu, rôzne použiteľné kamene, či farbivá. Počas ich získavania nadobudol nové skúsenosti, postupne spoznával okolité prostredie, rozvíjal svoje aktivity a uplatňoval nové spôsoby získavania nevyhnutných surovín, zo začiatku na povrchu, neskôr aj podzemným spôsobom. Na našom území sa nachádza viacej pamiatok na banícku činnosť našich predkov.
Bez prírodných surovín, získavaných z najväčšej časti baníckou činnosťou, by nedošlo k rozvíjanie spoločenskej výroby, i keď je pravdou, že toto počas svojej histórie bolo aj príčinou rôznych nedorozumení, či súdnych konaní alebo právnických sporov.
Viac...
BANE – BANÍCTVO. Prvé slovo označovalo miesto vchodu do vedome vytvoreného priestoru pod zemským povrchom. Druhé malo priblížiť činnosť, ktorú následne v tomto priestore vykonávali s tvrdými mozoľmi ľudia – baníci.
Ťažká a nebezpečná práca baníkov, aj keď len ojedinele, ale predsa, prinášala obete na ich životoch. Nevyberala si pritom ich vek, rodinné pomery a bez vopred ohláseného konania udreli silou prírody tak, že ukončili ich životné cesty. Nebolo to inak ani v baniach v Rožňavskom Bystrom. Žiaľ, vzala životy a vybrala si krutú banícku daň mladým ľuďom.
Ako sa uvádza v dostupnej literatúre, prvý opísaný banský úraz sa stal v bani v Rožňavskom Bystrom so smrteľným úrazom 15. februára 1871. Ten mal byť priamym dôkazom používania novej banskej výbušniny – dynamitu. Stalo sa to hneď po jeho vynáleze v roku 1867 švédskym vynálezcom Alfredom Nobelom. Bola to prvá mimoriadna udalosť od začiatku používania dynamitu v baniach na Gemeri. Dvoma usmrtenými baníkmi mali byť zamestnanci slaveckých železiarní. Výsledok v prípade smrteľného úrazu je veľmi krutý. Zanecháva veľký smútok a žiaľ. To je zákon prírody. Každému známy a daný.
Z histórie lana – ako neodmysliteľnej súčasti banskej činnosti
Napísal(a) M. Rozlozník
Pod pomenovaním lano resp. povraz, sa v zmysle slovenského pravopisu rozumie pletenec zhotovený z viacerých povrazov. Bežne sa rozoznávajú laná konopné, oceľové, nosné, ťažné, lodné či nylonové. Laná, ako prostriedok pri doprave, sa v baníctve používajú dlhú dobu a aj v dnešnej dobe sú prakticky nenahraditeľné, a to nielen v baníctve. Predložený text predkladá niekoľko postrehov z jeho histórie.
Z ďalších riadkov vyplynie, že na počiatku bolo konopné lano, ktorého vznik spadá hlboko do minulosti.
V hornom úseku sibírskej rieky Irtyš a v území južne od Kaukazu už okolo päťtisíc rokov bola známa rastlina – konope. Odtiaľ sa rozšírila na územie ležiace severne od Kaspického a Čierneho mora, neskôr sa udomácnila aj na území okolo Stredozemného mora. Pri svojom sťahovaní sa s ňou stretávali aj predkovia staromaďarov, čo okrem iného dosvedčujú aj názvy tureckého pôvodu, vzťahujúce sa na konope, ktoré prešli do maďarčiny. Napr. ide o pomenovania, ktoré v slovenčine znamenajú kúdeľ, trlica, konope.
Prof. Ing. Ladislav Rozložník, DrSc. a jeho 93. výročie narodenia
Napísal(a) M. Rozložník
Narodil sa dňa 5. marca 1930 v Rákošskej Bani (dnes okres Revúca), kde v tom čase jeho otec, narodený v Dobšinej, pôsobil ako učiteľ. Rodina sa neskôr presťahovala do Dobšinej. Po ukončení základného vzdelania, študentské roky prežil v Rožňave, kde navštevoval Gymnázium. Po maturitnej skúške, v rokoch 1948 – 1952 študoval banské inžinierstvo na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde štúdium ukončil s vyznamenaním.
Po absolvovaní vysokoškolského štúdia, sa stal odborným asistentom, neskôr dlhoročným tajomníkom i vedúcim, na novozaloženej Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach. S jeho menom je nerozlučne spätý rozvoj katedry a celej Baníckej fakulty. Ako mladý asistent s veľkým zanietením zhotovoval a inštaloval výstavné a študijné zbierky, rôzne modely, nástenné obrazy a iné. S veľkou húževnatosťou sa venoval štúdiu geológie, najmä štruktúrnej, ložiskovej a banskej. V roku 1959 sa stal docentom, v roku 1969 mimoriadnym profesorom a v roku 1978 úspešne obhájil doktorskú dizertačnú prácu.
Prehľad dostupných uverejnených písomných dokladov o banskom meste Dobšiná
Napísal(a) M a O Rozložníkovci
V M A R C I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Eugen Ruffiny – 180. výročie narodenia
1. marec - Eugen Ruffiny (Ruffínyi) (1.3.1846 Dobšiná - 13.1.1924 Dobšiná) – banský inžinier, jaskyniar.
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Emanuel Andráši – 205. výročie narodenia
3. marec - Emanuel Andrássy (3.3.1821 Vlachovo (Košice?) – 23.4.1891 Gorizia) – politik, podnikateľ.
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Samuel Takáč – 115. výročie narodenia
6. marec - Samuel Takáč (6.3.1911 Tisovec – 21.9.1981 Bratislava) – verejný činiteľ, politik, elektrotechnický inžinier.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Karol Terray – 145. výročie úmrtia
7. marec - Karol Terray (13.11.1812 Rozložná – 7.3.1881 Lučenec) – pedagóg, publicista.
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
Matej Hrebenda – 230. výročie narodenia
10. marec - Matej Hrebenda (10.3.1796 Rimavská Píla – 16.03.1880 Hačava) – ľudovýchovný pracovník, ľudový básnik, prvý slovenský kolportér kníh.
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Andrej Vrábel – 35. výročie úmrtia
10. marec - Andrej Vrábel (2.9.1910 Mokrá Lúka – 10.3.1991 Levice) – pedagóg, matematik.
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Eduard Ziman – 85. výročie úmrtia
11. marec - Eduard Ziman (24.2.1875 Hrušov, okr. Rožňava – 11.3.1941 Bratislava) – lesný inžinier.
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
. -MM-
Jozef Bahéry – 95. výročie úmrtia
12. marec - Jozef Bahéry (8.12.1844 Muráň – 12.3.1931 Pohorelá) – hudobný skladateľ, pedagóg, publicista.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Izabela Textorisová – 160. výročie narodenia
16. marec - Izabela Textorisová (16.3.1866 Ratková – 12.09.1949 Krupina) – prvá slovenská botanička, zberateľka, poštová úradníčka, aktivistka ženského hnutia
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Štefan Groh – 90. výročie úmrtia
16. marec - Štefan Groh (2.6.1867 Veľké Berezné – 16.3. 1936 Budapešť) – maliar, priemyselný výtvarník, reštaurátor.
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Gustáv Marikovský – 220. výročie narodenia
23. marec - Gustáv Marikovský (23.3.1806 Rožňava – 8.6.1892 Rimavská Sobota) – lekár, odborný publicista.
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Vladimír Daxner – 55. výročie úmrtia
27. marec - Vladimír Daxner (10.8.1888 Tisovec – 27.3.1971 Žilina) – dôstojník, právnik.
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-
































