Reštaurovanie olejomaľby Františka Jozefa I. z roku 1896

V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote realizovalo reštaurovanie veľkorozmerného závesného obrazu (260 x 145 cm), ktorý zobrazuje celofigurálny portrét rakúsko-uhorského panovníka Františka Jozefa I. z roku 1896, od autora Lajosa Ábrányiho (*1849 – †1901), ktorý študoval na umeleckých akadémiách v Mníchove a Paríži a pôsobil v Budapešti, ale predovšetkým v Nyíregyháze. Reprezentatívny portrét cisára vznikol v roku 1896, v období mileniálnych osláv Uhorska. Obraz bol pôvodne, spolu so svojím rovnako veľkým pandantom – portrétom cisárovnej Alžbety – umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Reštaurovanie portrétu cisárovnej Alžbety Bavorskej (známejšej ako Sisi) z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v roku 2019.

Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoje zbierky o diela maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967)

V roku 2022 Gemersko-malohontské múzeum rozšírilo svoj zbierkový fond o dve diela významného maliara Eugena Makovitsa (1896 – 1967), rodáka z Rimavskej Soboty. Zbierkový fond umenia sa rozrástol o olejomaľbu na plátne „Krásna Hôrka“, ktorá vznikla niekedy v rozmedzí rokov 1920 až 1945 (rozmery: 60 x 70 cm) a olejomaľbu na sololite „Les“ z roku 1951 (rozmery: 31 x 37 cm). Akvizíciu týchto diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia (v rámci projektu podaného v roku 2021).
Eugen Makovits študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti spolu s Mikulášom Galandom a Edmundom Gwerkom. Absolvoval niekoľko študijných ciest a po štúdiách sa usadil v Rimavskej Sobote. Bol aktívnou súčasťou spoločenského života mesta a vyhľadávaným umelcom. Štýlovo vychádzal z tradícií realizmu a impresionizmu.

Reštaurovanie unikátnych portrétov na pergamene z obdobia okolo roku 1800

Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – V rokoch 2021 až 2022 Gemersko-malohontské múzeum komplexne zreštaurovalo dve výtvarné diela zo zbierkového fondu výtvarného umenia: Portrét lekára Jánosa Tóth Pápaiho (1752 ? – 1831 ?) a Portrét jeho manželky. Diela sú unikátne tým, že sú vytvorené technikou pastelu na pergamene. Výskyt výtvarných diel vytvorených touto technikou je na Slovensku veľmi ojedinelý, a preto je dvojica portrétov od neznámeho autora považovaná za mimoriadne vzácnu.
Okrem umeleckej hodnoty je zaujímavá aj ich historická hodnota, keďže ide o významného chirurga a očného lekára, ktorý pôsobil v Gemeri-Malohonte od konca 18. storočia. Nemáme presné údaje o tom, kde a kedy sa János Tóth Pápai narodil, s určitosťou však vieme, že v roku 1793 pôsobil ako chirurg širkovského obvodu. Pravdepodobne už v tom čase sa zaoberal aj liečením očných chorôb, nielen v Gemeri-Malohonte, ale aj v susedných župách. Nevieme ani kedy sa prisťahoval do Rimavskej Soboty, avšak v roku 1806 tu už žil.

Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo svoje odborné činnosti prostredníctvom vybavenia fotografického pracoviska

Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 - Vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia z roku 2021 Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 2021 a 2022 postupne vybavilo svoje fotografické pracovisko tromi zostavami fotovybavenia. Vďaka tomu múzeum výrazne skvalitnilo fotografickú dokumentáciu zbierkových predmetov pre ich odborné spracovanie a dokumentáciu, ale i fotografovanie pre propagačné, publikačné a vedecko-výskumné výstupy.
„Každá zo zostáv je určená pre iný typ, presnejšie veľkosť zbierkových predmetov. Od najmenších zbierkových predmetov ako mince, medaily, alebo fragmenty archeologických nálezov fotografovaných v produktovom svetelnom boxe, cez stredne veľké zbierkové predmety ako keramika, výrobky zo skla, či odevy, alebo textil... až po rozmerné zbierkové predmety ako poľnohospodárske náradie, alebo prvky vybavenia interiéru obydlí, nábytok a podobne,“ konkretizoval Ján Aláč, vedúci Dokumentačného oddelenia a správy zbierok.

AJ tohto roku získala múzejná knižnica v Rimavskej Sobote dotáciu na nákup literatúry

Rimavská Sobota, 12. 08. 2022 – Knižnica Gemersko-malohontského múzea získala aj v tomto roku dotáciu na nákup literatúry. Dotáciu poskytol Fond na podporu umenia na akvizíciu odbornej, vedeckej a regionálnej literatúry z Gemera-Malohontu, v súlade s odborným zameraním a špecializáciou knižnice múzea. Literatúra je dostupná zdarma širokej čitateľskej verejnosti.
Vďaka finančnému príspevku čitatelia môžu študovať napríklad osem doposiaľ vydaných zväzkov Encyclopaedie Beliany, Encyklopediu kachlů... gotiky a renesance, Encyklopediu pravěkých pokladů..., knižné tituly z histórie: Az átmenet bizonytalansága : Az 1918/1919-es impériumváltás Pozsonytól Kassáig, Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.

Pozvanie na prvé stretnutie literárneho klubu Nové LITOKRUHY
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) - Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pozýva záujemcov literatúry dňa 17.8.2022 o 17.00 hod. na prvé stretnutie literárneho klubu Nové Litokruhy. Mnohí ľudia pri slove „poézia“ majú v očiach otázniky. Buď im  nič nehovorí, alebo jej nikdy neprišli na chuť. No opak môže byť pravdou. V roku 1985 vznikol pri Okresnej knižnici v Rožňave Klub mladých autorov. Myšlienka starostlivosti o začínajúcich a mladých autorov sa ujala a našla aktívnu podporu. Tieto začiatky ovplyvnili to, že v roku 1998 sa pri Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave (bývalá Okresná knižnica) ujal svojej činnosti literárny klub Litokruhy. Vznikol pri príležitosti Roku slovenskej literatúry a mal približne 20 stálych členov, ktorí sa pravidelne stretávali na Úseku beletrie.
OSLAVY 100. VÝROČIA ZALOŽENIA ZEMSKEJ HASIČSKEJ JEDNOTY AJ ZA ÚČASTI GEMERČANOV

Prvé zmienky o organizovaných jednotkách určených na hasenie požiarov pochádzajú až z dôb starovekého Ríma. Vtedy boli zriaďované za mestom stanice s posádkou, ktorá zasahovala pri požiaroch mesta. Požiare boli v tých časoch veľmi časté, keďže sa zarábalo na tom, že sa stavalo rýchlo a lacno. Domy mali obyčajne drevené stropy, podlahy a nábytok, a boli až 5 poschodí vysoké. Hasilo sa vtedy len vodou a tlmičmi.
Po zániku starovekého Ríma bola organizovaná hasičská činnosť zabudnutá a prešla do povinnosti všetkých občanov mesta. Mestá si samostatne upravovali nariadenia na ochranu pred požiarmi. Vo väčšine miest museli majitelia domov, okrem samotnej likvidácie požiaru, mať vo výbave domu aj vedro a rebríky.
Dobrovoľné alebo obecné hasičské zbory sa v Uhorsku začali zakladať až v 18. storočí.

Zažite Gemerský folklórny festival Rejdová opäť inak

Tri festivalové dni ponúkajú možnosť vidieť, zažiť, ochutnať či dotknúť sa tradičného života na dedine.

Ak máte folklór v krvi a fascinuje vás tradičný život na dedine, Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás pozývajú na Gemerský folklórny festival, ktorý sa bude konať 18. až 20. augusta 2022 v Rejdovej. Zažite jeden z najstarších folklórnych sviatkov Košického kraja, ktorého 48. ročník zahŕňa tri dni pestrého programu. „Výnimočnosť festivalu v rázovitej dedine Rejdová tkvie v priblížení atmosféry minulého storočia a poukazuje na tradičný život v dedine, ktorá folklórom doslova žije. Aj preto sme podujatie podporili z dotačného
programu Terra Incognita a patrí medzi TOP podujatia Košického kraja. Len vďaka folkloristom sa uchovávajú tradície našich predkov, čo robí náš región výnimočným,“
uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. 

DREVENÉ PLASTIKY JÁNA GRENČÍKA Z HUSINEJ * Predmet mesiaca august 2022

Rimavská Sobota, 29. 07. 2022 – V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum drevené plastiky zhotovené rezbárom Jánom Grenčíkom z Husinej. Vystavené budú od 2. augusta do 31. augusta 2022. 

V zbierkovom fonde Gemersko-malohontského múzea sa z tvorby Jána Grenčíka nachádzajú dve plastiky a tri súsošia pochádzajúce z rokov 1995 – 1996. Plastiky Svätá Mária a Svätý Jozef  stoja samostatne, súsošia Posledná večera, Krížová cesta a Ukrižovanie Ježiša Krista na Golgote, pozostávajúce z viacerých postáv, sú umiestnené na drevenom obdĺžnikovom podstavci. Autor pri zhotovovaní drevených plastík pracuje najmä s lipovým a orechovým drevom, pričom postavičky vyrezáva nožíkom. „Pri ich tvorbe sa snažil zachytiť všetky detaily, a tak je možné na viacerých vidieť napríklad i prvky dobového či ľudového odevu, zaznamenaný výraz tváre i gestikuláciu jednotlivých postáv,“ uviedla etnologička múzea Ľudmila Pulišová. 

Najnovšie akvizície v historickom fonde Gemersko-malohontského múzea

Rimavská Sobota, 20. 7. 2022 – Gemersko-malohontské múzeum ešte v roku 2021 doplnilo historický fond o súbor 44 cirkevných rúch katolíckeho kňaza z Husinej a pozlátené rokokové zrkadlo z kaštieľa v Ožďanoch, ktoré boli získané kúpou vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Unikátnosť zbierky cirkevných rúch v počte 44 kusov zahŕňa jednotlivé súčasti odevu katolíckeho farára. Kňazské rúcha a doplnky rímskokatolickej cirkvi pochádzajú z Farského úradu v Husinej, a pochádzajú prevažne z medzivojnového obdobia a prvej polovice 20. storočia. Liturgické odevy nosili správcovia farnosti Husiná Ján Majoros (farár v rokoch 1938 – 1954), Ján Kabla (farár v roku 1948), Pavol Szabó (farár v roku 1954) a Barnabás Bacskai (farár v rokoch 1971 – 1991). Súčasťou cennej cirkevnej zbierky sú štóly, manipuly, cingulá, ornáty a pluviály rôznej farby a typu podľa náboženských udalostí a liturgických omší. 

Strana 6 z 183