Spevácke domy na Gemeri s folkloristami okresov Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava
Napísal(a) Ondrej Doboš
29.9.2016 - Krásnohorská Dlhá Lúka - Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia zorganizovalo dňa 29. septembra po prvýkrát spevácky workshop. Podujatie sa konalo v Krásnohorskej Dlhej Lúke v Hostinci Buzgó a bolo zamerané na spevácke techniky pre členov folklórnych kolektívov, ale aj nečlenov, pre spevákov, ale aj „nespevákov“, ktorých ľudová pieseň zaujíma.
Najúspešnejšieho slovenského spisovateľa Jozefa Banáša privítajú v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského
Napísal(a) Tatiana BachňákováRevúca bude dejiskom festivalu detských folklórnych súborov Gemerská podkovička 2016
Napísal(a) Mgr. Kristína LendvorskáLavica od Ludwiga Mies van der Rohe z vily Tugendhat v SNM
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s Múzeom mesta Brna otvorilo 4. októbra 2016 novú výstavu - Civilizované bývanie pre každého. Jan Vaněk (1891 – 1962). Exkluzívne dizajnérske nábytkové solitéry a zostavy známeho umelca a realizátora pre verejnosť sú sprístupnené v sídelnej budove SNM
Každý, kto má záujem prezrieť si kameninové predmety vyrobené v Rožňave, môže tak urobiť vo Fiľakove. V Bebekovej bašte fiľakovského hradu sú v týchto dňoch prezentované výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prostredníctvom výstavy Poézia kameniny. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu – džbánov, krčahov, mís,
V Honciach sa po tretí raz zišli rodáci a ich priatelia
Napísal(a) Mária LukáčováUnikátna výstava historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave je v týchto dňoch inštalovaná unikátna výstava Historické fajky. Prezentuje významnú, bohatú a rôznorodú kolekciu historických fajok z hliny, dreva, morskej peny a z porcelánu ako aj fajčiarskych potrieb zo 17. – 20. storočia, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu Východoslovenského múzea v Košiciach.
Hudba je univerzálna reč ľudstva, ňou hovorí duša k duši
Napísal(a) Marta Mikitová
Tohto roku sa medzinárodná prehliadka historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste Ars Antiqua Europae In Via Gothica konala v dňoch 22. – 26. septembra 2016, a to už po pätnástykrát. Ako vždy doteraz, tak aj v tomto roku festival starostlivo pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja JUDr. Zdenka Trebuľu.
Rozmanitý svet húb - Modely Karla Voneša v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave
Napísal(a) Gabriela KolesárováPripravujú výstavu: Pohľad do minulosti krajčírstva
Napísal(a) Mgr. Anita Tóthová
Vernisáž výstavy „Pohľad do minulosti krajčírstva“ sa uskutoční 4. októbra 2016 o 15.00 hodine v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Výstava prestaví dejiny krajčírstva v Rimavskej Sobote v období od vzniku krajčírskeho cechu pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia až do polovice 20. storočia.
Viac...
Poklady gotiky zo Slovenska v Ríme - výber z kultúrneho dedičstva na prelome 15. a 16. storočia
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Generálnym sekretariátom Úradu prezidenta Talianskej republiky pripravilo jeden z najdôležitejších výstavných projektov, ktorými Slovensko, ako predsedajúca krajina Rady EU, prezentuje svoju kultúru a históriu. V sídle prezidenta Talianskej republiky, Palazzo del Quirinale v Ríme, vo štvrtok 29. septembra 2016 predstaví výber pokladov kultúrneho dedičstva z prelomu 15. a 16. storočia. Výstava má názov Poklady gotiky zo Slovenska.
Opäť slnečná Hubertova jazda pod Muráňom
Napísal(a) Mgr. Martina Urbanová
V sobotu 24. septembra sa uskutočnil 17. ročník Jazdy sv. Huberta a 4. ročník jesenných slávností poľovníkov, rybárov a včelárov, ktoré zorganizovalo Mesto Revúca, MsKS v Revúcej, Lesy SR štátny podnik Banská Bystrica, Mestské lesy Revúca, Občianske združenie Príroda – láska moja a Obvodná poľovnícka komora v Revúcej.
Aj v knižnici je potrebné vedieť, ako sa správať
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa) – Pri príležitosti 65. výročia vzniku Okresnej knižnice v Rožňave a 20. výročia Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave sa v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja,
Pripravujú akcie pripomínajúce 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Predstavitelia popredných kultúrnych inštitúcií Českej a Slovenskej republiky sa 26.9.2016, pri príležitosti spoločného zasadnutia vlád Slovenskej a Českej republiky, stretli v Bratislave na pôde Slovenského národného múzea, aby podpísali Memorandum o spolupráci pri príprave akcií pripomínajúcich 100. výročie založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-