Folklór (253)
Pozvanie na slávnostný galaprogram pri príležitosti 45. výročia vzniku FS VEPOR „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE …“
Napísal(a) Stanislava Zvarová
FS VEPOR pri obci Klenovec a o. z. RODON Klenovec, Vás srdečne pozýva na slávnostný galaprogram „KOŤ SA KĽENOVŠAŇE…“pri príležitosti 45. výročia svojho vzniku. Program uvedieme v dňoch 11.11.2016 (piatok) o 18,00 v Kultúrnom dome v Klenovci – pre verejnosť, vstupné 4,00 EUR a 12.11.2016 (sobota) o 16,00 v Kultúrnom dome
Podoby tanca vo Vlachove zaujali skúsenejších folkloristov i začiatočníkov
Napísal(a) Mária Ferenczová
Aj napriek poslednej možnosti užiť si prázdninový víkend, sa naozaj v hojnom počte vo vlachovskom kultúrnom dome stretli vedúci, choreografi i členovia folklórnych kolektívov z okresu Rožňava. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v spolupráci s obcou Vlachovo a OZ Stromíš
Nôty Gemera a Malohontu je názov súťaže hudobného folklóru, ktorá sa uskutoční v Dome kultúry v Jelšave
Napísal(a) mg
Od pani Stanislavy Zvarovej z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote prišla k nám informácia o regionálnej súťaži hudobného folklóru okresov Rimavská Sobota a Revúca, pod názvom Nôty Gemera a Malohontu. Súťaž sa uskutoční 10. septembra 2016 od 17:00 v Dome kultúry v Jelšave. Ako nám pani Zvarová
Obec Klenovec bola sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Obec Klenovec bola v čase od 16. – 23.7.2016 sídlom tvorivých dielní Muzičky a Malí tanečníci. Projekty Muzičky – tvorivé hudobné dielne detských ľudových hudieb a Malí tanečníci – tvorivé dielne pre tanečníkov z detských folklórnych súborov realizovali Občianske združenie RODON Klenovec, s odborným garantom Národným osvetovým
RÓMSKE ČARDÁŠE z lokalít Krásnohorského Podhradia, Rožňavy, Kunovej Teplice a Slavca čoskoro na DVD!
Napísal(a) Tímea Jakabová
Minuloročné aktivity našej GOS-ky, zamerané na výskum gemerských rómskych čardášov, dostali v týchto dňoch konečnú podobu formou digitalizácie rómskych tancov. V budove rožňavskej radnice sa dňa 24.8.2016 zišli tanečníci Anita Kovács, Erik Brusznyai a Barbara Gyenes i choreograf Attila Oláh, aby na základe výpovede
Podoby tanca s odborníkom na gemerský folklór Ladislavom Bačinským
Napísal(a) Dana Lacková
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave v tomto roku pripravuje v oblasti folklóru aj ďalšie formy pre skvalitnenie interpretačnej úrovne folklórnych kolektívov. Najbližšie edukačné podujatie sa uskutoční 3. septembra 2016 v Kultúrnom dome vo Vlachove so začiatkom o 14.00 pod názvom Podoby tanca. Ide o metodické stretnutie s odborníkom
Vôňu sena a melódie gemerských trávnic priviezol súbor Gemer z Dobšinej na dvor Domu gemerskej kultúry
Napísal(a) Dana Lacková
Vôňa sena a melódie gemerských trávnic sa vznášali večer, 20.7.2016 ponad dvor Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Diváci sa spolu s členmi folklórneho súboru Gemer z Dobšinej preniesli na horské gemerské lúky a zaspomínali na časy nie tak dávno minulé. S chovom oviec a dobytka, tak typickým pre horný
Drienčany s kultúrno-spoločenským podujatím - Dedina ožíva - už po trinásty raz
Napísal(a) J.Z.
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, o. z. VALGATA Drienčany, o. z. DHZ Drienčany, Vás pozývajú 23. júla 2016 do Drienčan, na XIII. ročník kultúrno – spoločenského podujatia Dedina ožíva.
V Klenovci vás privítajú dva projekty pre talentované deti a mládež
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Občianske združenie RODON Klenovec, Národné osvetové centrum, Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v spolupráci s obcou Klenovec realizujú v čase od 16. - 23. júla 2016 v Klenovci dva projekty pre talentované deti a mládež. Pre nadaných tanečníkov sa realizujú tanečné
U nás taká obyčaj... s folklórnym súborom Gemer z Dobšinej
Napísal(a) M. Ferenczová
V stredu 20. júla 2016 o 19.00 hodine sa v rámci cyklu „U nás taká obyčaj...“ v Dome gemerskej kultúry v Rožňave predstaví folklórny súbor Gemer z Dobšinej. Studnicou námetov je pre tento kolektív neďaleká Rejdová, ale čerpá aj z ďalších častí Gemera či oblastí Slovenska. Účastníkom folklórneho večera ponúkne
Viac...
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní
Napísal(a) Dana Lacková
Pre priaznivcov dobrej gemerskej muziky a ľudových piesní pripravilo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 22. júna 2016 o 18.00 hodine ďalší zo svojich úspešných folklórnych večerov. Tentokrát sa ľudovou hudbou nerozozvučí Dom tradičnej kultúry Gemera, ale sála mestskej radnice, na Námestí baníkov v Rožňave. „Účinkujúci v rámci ďalšieho cyklu folklórnych večerov tentokrát budú súťažiť,“
Folklórne rozpravy II našli plodné zázemie v Muránskej Zdychave
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizovalo po druhýkrát Folklórne rozpravy, ktoré vznikli na základe podnetu členov poradného zboru pre folklór pri GMOS v Rimavskej Sobote. Cieľom tejto aktivity je hlbšie poznávanie folklórnych tradícií v regióne, nárečí a ich rozdielností. Poznávanie vzájomných súvislosti a prepojení ale aj rozdielností v jednotlivých obciach.
V Revúcej sa prezentoval Kysucký prameň - prameň čistej ľudovej kultúry
Napísal(a) Martina Urbanová
V nedeľu 24. januára 2016 sa o 17:00 hodine uskutočnil v MsDK v Revúcej koncert jednej z najúspešnejších a zároveň aj najpopulárnejších folklórnych skupín na Kysuciach - Kysucký prameň. Oficiálne sa jej vznik datuje od roku 1997 s cieľom uchovať pre ďalšie generácie tradície ľudových piesní, ktoré po stáročia vytváral
Folklórny rok začínajú v Dome tradičnej kultúry v Rožňave „Fašiangami s Dubinou“
Napísal(a) D.L.
Už druhý rok ponúka Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, v Dome tradičnej kultúry Gemera, milovníkom folklóru cyklus podujatí „U nás taká obyčaj“. Tak ako rok prinášal našim predkom životné a pracovné udalosti, či cirkevné sviatky, tak sa ich tento folklórny cyklus snaží oživiť, zachovať a súčasníkom prezentovať. Pravidelní návštevníci podujatia, i náhodní hostia, sa teda môžu tešiť, že pekná obyčaj pretrvá a jednu stredu v mesiaci sa Dom tradičnej kultúry rozozvučí Gemerskými piesňami, tancami a zvykmi.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.