Folklór (253)
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.
Detské folklórne súbory predstavia svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla...
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 19. apríla 2017 sa na Radnici v Rožňave stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu, aby predstavili svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... . Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje súťažné prehliadky s cieľom konfrontovať a usmerňovať tvorbu folklórnych kolektívov.
„Sme veľmi radi, že sa nám do tejto súťaže prihlásilo až 6 kolektívov, a to aj menšie začínajúce. Prehliadka im dáva možnosť získať nové skúsenosti
Na podujatí U nás taká obyčaj zarezonuje v marci téma: Ozdoby žien vo vidieckom prostredí
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva na podujatie U nás taká obyčaj, ktoré v mesiaci marec venuje téme Ozdoby žien vo vidieckom prostredí. „V stredu 22. marca od 18:00 hodine sa počas folklórneho večera budeme venovať výlučne ženskej téme. Návštevníkom prezradíme ako sa skrášlili kedysi vidiecke ženy a ako vyzerala samotná úprava ženy v tradičnom prostredí. Počas večera okrem iných zaujímavostí uvidíte aj to, ako sa česali keď boli mladé a ako sa menil ich výzor v priebehu života,“
Teta Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej sa dožíva pekného životného jubilea
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je súčasťou internetovej stránky Maj Gemer sú v mesiaci marec uvedené dve ženy. Pani Mária Brdárska-Janoška z Rejdovej a Izabela Textorisová. Neviem posúdiť, či si nezaslúžia byť v tomto kalendári zapísané aj iné ženy. Časom možno prídeme aj na ďalšie, o ktorých záslužnej činnosti doteraz nevieme.
Jedno však vieme, že prvá z nich Mária Brdárska-Janoška sa 14. marca 2017 dožíva pekného životného jubilea – 80 rokov.
Prvým tohtoročným hosťom programu U nás taká obyčaj bol Pavel Ferdinandy
Napísal(a) M. Hlaváčová
V stredu 22. februára 2017 sa v rámci programu U nás taká obyčaj predstavil ľudový umelecký výrobca Pavel Ferdinandy z Revúcej a folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v roku 2017 pokračuje cyklom podujatí, počas ktorých v zmysle novej koncepcie predstaví divákom tradičné remeslá, remeselníkov, rôzne zručnosti, výrobky a ich výrobcov.
Keď folklór naozaj ožije a ľudia sa aj na fašiangovej veselici z neho tešia
Napísal(a) Peter Poboček
Revúca zažila nezvyčajné podujatie, 1. krojovanú fašiangovú veselicu. Na rozdiel od plesov, ktoré sa pýšia honosnými róbami a smokingmi, 17. februára 2017 sa takmer 170 ľudí oblieklo do kroja a vyrazilo na tanečnú zábavu do Domu kultúry v Revúcej. Keďže nešlo len o nejakú ľudovú symboliku, folklóru sa podriadila tombola, výzdoba, do hudby celý večer hrala Ľudová hudba Dominika Václava, podávala sa kapustnica. O veľkom úspechu veselice už na 1. ročníku
Speváčka Muziky Milana Rendoša, Andrea „Bursi“ Rendošová, predstaví v Rožňave piesne z regiónu Abov
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátor speváckych workshopov Gemerské osvetové stredisko ani v roku 2017 nezanevrie na milovníkov folklórnej piesne. Dňa 10. marca o 18.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční ďalší spevácky dom.
„Po úspešných troch stretnutiach folkloristov a lektorov sme si tohto roku pozvali ďalšieho hosťa, ktorý je známy na celom Slovensku svojím hlasovým fondom
Návraty k tohtoročným slávnostiam zvykov a obyčají Gemera a Malohontu - Rok na Gemeri 2016
Napísal(a) Tlačová správa GOS
V roku 2016 si zapísali Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri už 22. ročník. Nimi na hornom Gemeri uzatvárajú najkrajšiu časť z rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré každoročne organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave za spoluúčasti rôznych inštitúcií okresu i kraja. Aj keď od jeho uskutočnenia prešiel akurát mesiac, bude prospešné, keď sa oňom zmienime aj teraz, pred koncom kalendárneho roku.
Viac...
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa opäť tancovalo
Napísal(a) M. Ferenczová
Druhé Podoby tanca zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 3. decembra 2016 so zameraním na tance stredného Gemera. V sobotu popoludní sa priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zaplnili folkloristami z rôznych kútov Gemera, aby si v rámci stretnutia vymenili skúsenosti a v neposlednom rade získali nové informácie pre svoju ďalšiu činnosť.
Galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR v Klenovci
Napísal(a) Mgr. Ingrid Šulková
Ako sme vás prostredníctvom pozvánok na podujatia informovali, v minulých dňoch 11.- 12. novembra 2016 obec Klenovec žila len a len folklórom. Členovia Folklórneho súboru VEPOR, Občianskeho združenia RODON a Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci zorganizovali slávnostný galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po dvadsiaty druhýkrát
Napísal(a) M. Hlaváčová
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po 22-krát organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tento rok opäť v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili skvelý program a bohaté sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.