Folklór (253)
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.
Detské folklórne súbory predstavia svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla...
Napísal(a) Mária Ferenczová
V stredu 19. apríla 2017 sa na Radnici v Rožňave stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu, aby predstavili svoje programy v rámci okresnej súťažnej prehliadky Ket som húski pásla... . Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje súťažné prehliadky s cieľom konfrontovať a usmerňovať tvorbu folklórnych kolektívov.
„Sme veľmi radi, že sa nám do tejto súťaže prihlásilo až 6 kolektívov, a to aj menšie začínajúce. Prehliadka im dáva možnosť získať nové skúsenosti
Na podujatí U nás taká obyčaj zarezonuje v marci téma: Ozdoby žien vo vidieckom prostredí
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko pozýva na podujatie U nás taká obyčaj, ktoré v mesiaci marec venuje téme Ozdoby žien vo vidieckom prostredí. „V stredu 22. marca od 18:00 hodine sa počas folklórneho večera budeme venovať výlučne ženskej téme. Návštevníkom prezradíme ako sa skrášlili kedysi vidiecke ženy a ako vyzerala samotná úprava ženy v tradičnom prostredí. Počas večera okrem iných zaujímavostí uvidíte aj to, ako sa česali keď boli mladé a ako sa menil ich výzor v priebehu života,“
Teta Mária Brdárska - Janoška z Rejdovej sa dožíva pekného životného jubilea
Napísal(a) Ondrej Doboš
V Kalendári osobností Gemera, ktorý je súčasťou internetovej stránky Maj Gemer sú v mesiaci marec uvedené dve ženy. Pani Mária Brdárska-Janoška z Rejdovej a Izabela Textorisová. Neviem posúdiť, či si nezaslúžia byť v tomto kalendári zapísané aj iné ženy. Časom možno prídeme aj na ďalšie, o ktorých záslužnej činnosti doteraz nevieme.
Jedno však vieme, že prvá z nich Mária Brdárska-Janoška sa 14. marca 2017 dožíva pekného životného jubilea – 80 rokov.
Prvým tohtoročným hosťom programu U nás taká obyčaj bol Pavel Ferdinandy
Napísal(a) M. Hlaváčová
V stredu 22. februára 2017 sa v rámci programu U nás taká obyčaj predstavil ľudový umelecký výrobca Pavel Ferdinandy z Revúcej a folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave aj v roku 2017 pokračuje cyklom podujatí, počas ktorých v zmysle novej koncepcie predstaví divákom tradičné remeslá, remeselníkov, rôzne zručnosti, výrobky a ich výrobcov.
Keď folklór naozaj ožije a ľudia sa aj na fašiangovej veselici z neho tešia
Napísal(a) Peter Poboček
Revúca zažila nezvyčajné podujatie, 1. krojovanú fašiangovú veselicu. Na rozdiel od plesov, ktoré sa pýšia honosnými róbami a smokingmi, 17. februára 2017 sa takmer 170 ľudí oblieklo do kroja a vyrazilo na tanečnú zábavu do Domu kultúry v Revúcej. Keďže nešlo len o nejakú ľudovú symboliku, folklóru sa podriadila tombola, výzdoba, do hudby celý večer hrala Ľudová hudba Dominika Václava, podávala sa kapustnica. O veľkom úspechu veselice už na 1. ročníku
Speváčka Muziky Milana Rendoša, Andrea „Bursi“ Rendošová, predstaví v Rožňave piesne z regiónu Abov
Napísal(a) Mária Hlaváčová
Organizátor speváckych workshopov Gemerské osvetové stredisko ani v roku 2017 nezanevrie na milovníkov folklórnej piesne. Dňa 10. marca o 18.00 hodine sa v Dome tradičnej kultúry Gemera uskutoční ďalší spevácky dom.
„Po úspešných troch stretnutiach folkloristov a lektorov sme si tohto roku pozvali ďalšieho hosťa, ktorý je známy na celom Slovensku svojím hlasovým fondom
Návraty k tohtoročným slávnostiam zvykov a obyčají Gemera a Malohontu - Rok na Gemeri 2016
Napísal(a) Tlačová správa GOS
V roku 2016 si zapísali Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri už 22. ročník. Nimi na hornom Gemeri uzatvárajú najkrajšiu časť z rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré každoročne organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave za spoluúčasti rôznych inštitúcií okresu i kraja. Aj keď od jeho uskutočnenia prešiel akurát mesiac, bude prospešné, keď sa oňom zmienime aj teraz, pred koncom kalendárneho roku.
Viac...
Keď folklór ožije, ani jedno oko nezostane suché
Napísal(a) Jana Dorčáková
Keď FOLKLÓR ožije a ani jedno oko nezostane suché... Poznáte ten pocit? My sme ho zažili v čarovný večer na Luciu 13.12.2016, keď sa zaplnilo každučké miestečko v Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Už pri vchode nás vítali krojované devy nielen krásnym úsmevom a slovom, ale sladučkým medovníčkom mäkkučkým ako duša. HUDBIČKA zahriala svoje nástroje a po úvodnom slove tetky
V Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave sa opäť tancovalo
Napísal(a) M. Ferenczová
Druhé Podoby tanca zorganizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave 3. decembra 2016 so zameraním na tance stredného Gemera. V sobotu popoludní sa priestory Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave zaplnili folkloristami z rôznych kútov Gemera, aby si v rámci stretnutia vymenili skúsenosti a v neposlednom rade získali nové informácie pre svoju ďalšiu činnosť.
Galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR v Klenovci
Napísal(a) Mgr. Ingrid Šulková
Ako sme vás prostredníctvom pozvánok na podujatia informovali, v minulých dňoch 11.- 12. novembra 2016 obec Klenovec žila len a len folklórom. Členovia Folklórneho súboru VEPOR, Občianskeho združenia RODON a Miestneho odboru Matice slovenskej v Klenovci zorganizovali slávnostný galaprogram venovaný 45. výročiu vzniku Folklórneho súboru VEPOR.
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po dvadsiaty druhýkrát
Napísal(a) M. Hlaváčová
Slávnosti zvykov a obyčají Gemera a Malohontu Rok na Gemeri po 22-krát organizuje Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Tento rok opäť v spolupráci s mestom Rožňava. Organizátori pripravili skvelý program a bohaté sprievodné aktivity pre milovníkov folklóru a ľudových tradícií.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).