Folklór (250)
Predsedníčka o. z. RODON Klenovec pani Stanislava Zvarová nám poslala informáciu s pozvánkou na VIII. ročník podujatia Jánošík na Vepri, ktoré sa uskutoční v sobotu 15. mája 2019. Zraz účastníkov je o 9:30 na Varte. Súčasťou podujatia je výstava fotografií z Veporských vrchov a predchádzajúcich ročníkov od Ing. Pavla Trnavského a spomienka na 75. výročie SNP spojená s výstavou a prednáškou s lektorom Mgr. Viktorom Brádňanským. V programe sa predstavia heligonkári a členovia FS Vepor z Klenovca. Organizátormi podujatia sú: Lesy SR, š. p., odštepný závod Rimavská Sobota, Lesná správa Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec, Obec Klenovec, Milan Medveď z Rimavských Zalužian.
V Hnúšti organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Hnúšti, dňa 12. apríla 2019 organizovali regionálnu súťažnú prehliadku choreografií detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka a výber sólistov spevákov ľudových piesní na krajskú súťaž Hronsecká lipová ratolesť.
Vyhlasovateľom celoslovenskej súťaže choreografií pod názvom Eniky, beniky, z poverenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž Zlatá strunka sa konala s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
Školskí husári z Gemerskej Polomy sa zaradili do zlatého pásma
Napísal(a) M. F.
Okresnú súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov zrealizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, 8. marca 2019 v Dome tradičnej kultúry Gemera. Pre chorobu detí súťažili len dva detské súbory. Detský folklórny súbor Bambuchy z Gemerskej Polomy sa predstavil s programom Školskí husári a porota ho zaradila do zlatého pásma. Detský folklórny súbor Malý Stromíš z Vlachova uviedol program Fertuščok a umiestnil sa v striebornom pásme.
„Súťažiacim ďakujeme za ich úsilie zachovávať obyčaje našich predkov a prezentovať ich aj v súťažiach. Do ďalšej činnosti v oživovaní ľudových tradícií im prajeme veľa úspechov a nových nápadov,“ doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Eniki beniki v sále Radnice v Rožňave s detskými folklórnymi súbormi rožňavského okresu
Napísal(a) M. Ferenczová
V piatok 8. marca 2019 sa v sále Radnice v Rožňave opäť stretnú detské folklórne súbory z rožňavského okresu v základnom kole postupovej súťaže detských folklórnych súborov, ktorú organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Súťažiace kolektívy po dvoch rokoch predstavia svoju najnovšiu tvorbu, a ten najlepší bude reprezentovať okres v krajskom kole tejto celoslovenskej súťaže.
„Sme veľmi radi, že detské folklórne súbory, resp. ich vedúci majú záujem konfrontovať svoju tvorbu v súťažných prehliadkach, ktoré im ponúkajú získať nové skúsenosti či inšpiráciu do ďalšej náročnej práce s deťmi.
Tretia krojovaná fašiangová veselica bola ako voľakedy: pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle
Napísal(a) Mgr. Natália Poprocká
FAŠIANGY - obdobie od Troch kráľov po Popolcovú stredu, ku ktorému už od nepamäti neodmysliteľne patrila dobrá zábava i hodovanie. Bolo to obdobie, kedy si mohli hospodári aspoň na chvíľu vydýchnuť od poľných prác, dopriať si zábavu a vychutnať si ju plnými dúškami. Pri speve, dobrej muzike, tanci i chutnom jedle sa kedysi bavili na tanečných zábavách mladší aj starší, bohatí i chudobní, majstri aj tovariši. Fašiangy ako symbol radosti, veselosti a hojnosti predstavovali prechodné obdobie od zimy k jari, považovali sa aj za akýsi sviatok jedla, keďže po nich nasledovalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas fašiangov bolo dôležité dosýta sa najesť, napiť a zabaviť. Z komôr mizlo veľa jedla, pitia, panovala predstava, že kto sa poriadne do sýtosti nenaje, ostane celý rok hladný.
Viac ako stovka účinkujúcich na javisku a takmer päťkrát toľko v hľadisku – to bola naozajstná ľudová manifestácia úcty k národným tradíciám a všeobecná podpora folklóru v našom meste. Rastúca priazeň fanúšikov, živý súzvuk hľadiska s javiskom a početné nadšené ohlasy po programe sú všeobecným aklamačným prejavom podpory tomu, ako sa to v Revúcej s folklórom robí. Folklórny rok a jeho tradície v našej časti Gemera, tance, spevy i zvyky v podaní Detského folklórneho súboru Lykovček a Folklórneho súboru Lykovec za striedavého sprievodu ľudových hudieb oboch kolektívov – to bol úchvatný zážitok na javisku Domu kultúry v Revúcej 15. decembra 2018. Celý program vyvrcholil ondrejskými, lucijnými a vianočnými hrami, zavŕšenými vinšovaním a živým betlehemom.
Čo všetko dokázala vykúzliť Čarovná studnička v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Mestečko Hnúšťa bolo v piatok 23.11.2018 miestom Čarovnej studničky. Gemersko – malohontské osvetové stredisko z Rimavskej Soboty, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, tu vďaka projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, vytvorilo celodenné edukačné aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry. Svoje aktivity začali už zavčas rána v Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti, a to tvorivými remeselnými dielňami. Odborné pracovníčky GMOS prezentovali dávne remeselné tradície, ktoré na hrnčiarskom kruhu predvádzala Ing. Magdaléna Kantorová, výrobu cigánskych tkaničiek prezentovala Mgr. Kristína Lendvorská, Mgr. Anetta Cvachová prezentovala vianočné ozdoby. V ďalšej triede Mgr. Stanislava Zvarová prezentovala tradičný odev.
U nás taká obyčaj... s programom Spevy spod Stromíša
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave na novembrovom folklórnom večere v Dome tradičnej kultúry Gemera v stredu 21. predstaví dve zbierky piesní Spevy spod Stromíša. Uvedie ich zberateľ a autor publikácií Juraj Kováč z Vlachova, nositeľ tradičnej ľudovej kultúry a dlhoročný kultúrny pracovník. Vzácnym hosťom tohto večera bude muzikologička Alžbeta Lukáčová, ktorá im dala notovú podobu a odborne zaradila spevácky prejav Vlachovčanov. „Samozrejme, že nebudú chýbať ani vlachovské piesne z týchto zbierok v podaní spevákov z Vlachova,“ program večera doplnila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Gemerská podkovička - festival detských folklórnych súborov z Gemera a Malohontu mal IX. ročník
Napísal(a) Ing. Magdaléna Kantorová
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote v spolupráci s Mestským kultúrnym strediskom v Revúcej zorganizovalo v poradí už deviaty ročník festivalu detských folklórnych súborov Gemera-Malohontu pod názvom Gemerská podkovička. Podujatie sa uskutočnilo 12. októbra 2018 a zúčastnilo sa na ňom viac ako 120 účinkujúcich z detských folklórnych súborov Lieskovček a Podkovička z Rimavskej Soboty, Zornička a Mladosť z Klenovca, Zrkadielko z Hnúšte, Čížiček z Tisovca a Lykovček z Revúcej. V dopoludňajších hodinách si účastníci festivalu uctili na miestnom cintoríne v Revúcej pamiatku Evky Skalskej, na počesť ktorejsa festival koná a ktorá bola zakladajúcou členkou a dlhoročnou vedúcou
Polomskí regrúti v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave
Napísal(a) MF
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera opäť ponúkol niečo nové. Divákov zaujali polomské regrútske zvyky v podaní folklórnej skupiny Dolina i pútavé rozprávanie jej vedúceho o tejto téme, ktorá v minulosti bola dôležitou súčasťou života mladých mužov – parobkov.
„Vážna téma s humornými situáciami, krásne spevy žien a mužov či samotný regrútsky bál v podaní folklórnej skupiny Dolina z Gemerskej Polomy mali u našich divákov veľký úspech. Sme veľmi radi, že máme možnosť sprostredkúvať zvyky a obyčaje našich predkov a prácu našich folklórnych kolektívov širokej verejnosti aj vďaka podpore Fondu na podporu umenia,"
Viac...
DEDINA OŽÍVA v Drienčanoch už pätnástykrát
Napísal(a) Stanislava Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, ECAV a o. z. Valgata Drienčany Vás pozývajú na 15. ročník podujatia Dedina ožíva do Drienčan. Kde sa voda sypala a piesok sa lial, kde Dobšinský rozprávky zo zlatého pera písal, kde čaro rozprávky nájdete v mnohých zákutiach, tam sa stretnú všetci tí, ktorí si chcú čaro rozprávkovej dedinky vychutnať, a to 21. júla 2018. Od 9:00 Vás slávnostne privíta starosta obce Peter Švoňava a riaditeľka GMOS Mgr. Darina Kišáková spolu s hosťami podujatia a s fujaristami Milanom Katreniakom, Romanom Košičiarom, Dušanom Ceberom, Veronikou a Filipom Kantorovcami. Po dedinke Vás budú sprevádzať kokavskí a klenovskí heligonkári a členovia divadla Katalpa z Hnúšte. Od 10.00 Vás pozývame na Pásmo slova a hudby do kostola ECAV.
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
Sviatky folklóru po štyridsiatykrát otvárajú svoju bránu maľovanú
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry na svoj 40. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) od 19:00 začneme v Kultúrnom dome v Tornali s programom belgického FS Drieske Nijpers, spolu s DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018, od 10:00 sa predstavia zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka,
Kristili nové CD Folklórneho súboru Lykovec "Viaš ti milí"
Napísal(a) Juraj Genčanský
Takmer štyristo divákov v hľadisku a stovka účinkujúcich na javisku Mestského kultúrneho strediska v Revúcej vytvorili 18. mája 2018 skvelú atmosféru, aby vypustili do sveta prvé cédečko revúckeho folklórneho súboru Lykovec a hostí. V mimoriadnom ovzduší fanúšikovstva k ľudovým tradíciám, ich prekrásnym melódiám a tancom, a s úctou k tým, čo tieto klenoty preverené časom ďalej zveľaďujú, sa večer ďakovalo všetkým, čo priložili ruku k dielu. Musíme z nich spomenúť aspoň Annu Molnárovú, DFS Lykovček, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka - Muránska Zdychava, Ivan Nemčok, Ivana Nemčoková, Húžva. Nuž, ďakujeme aj Vám – všetkým divákom i potenciálnym poslucháčom cédečka „Viaš ti milí“, že ste prišli a podporili dobrú vec! (CD





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-