Folklór (250)
Klenovská Rontouka 2017 zaujala regrútskymi zvykmi z minulosti
Napísal(a) MsÚ + TIC Revúca
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti – KLENOVSKÁ RONTOUKA, sú jediné folklórne slávnosti na území stredného Gemera - nášho krásneho regiónu, kde sa prezentujú všetky naše, ba aj zahraničné folklórne kolektívy a remeselníci. Turistické informačné centrum v Revúcej neváhalo a v sobotu 24. júna 2017 sa po druhýkrát zúčastnilo a opäť veľmi úspešne propagovalo naše mesto Revúca. A tak aj vďaka úžasnému folklórnemu podujatiu sa darí naďalej oživovať, rozvíjať a uchovávať tradičnú ľudovú kultúru našich predkov
Ponúkli aj spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí
Napísal(a) mf
V stredu 21. júna v rámci podujatia "U nás taká obyčaj..." v átriu Domu tradičnej kultúry Gemera prvý letný deň pozdravili folklórne kolektívy Borostyán, Haviar, Kincskereső a Mládežnícky folklórny súbor Borostyán, ktorým na „gemerskú nôtu“ hrala ľudová hudba Ondreja Hlaváča. „Návštevníkom našich pravidelných folklórnych stretnutí sme okrem hudobno-tanečného programu ponúkli aj krátku spomienku na našich predkov, ktorí v čase letného obdobia mali najviac práce i magickú moc Jánskych nocí,
VyKroj sa s Hraškou: Prednáška o ľudovom odeve
Napísal(a) Mgr. Petra “Hraška“ Oravcová
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým z čoho sa kroj skladal? Ako sa nosil? Ako sa obliekal? Toto všetko a ešte oveľa viac sa dozviete na prednáške o ľudovom odievaní VyKroj sa s Hraškou. O tom, ako vznikali jednotlivé časti oblečenia v dávnej minulosti nás čiastočne informujú aj archeologické nálezy. Dodnes sa nám zachovali veci, ktoré boli vyrobené z odolnejších materiálov. Človek si chcel oblečením chrániť telo pred poranením či chladom. Ozdobnejšími časťami chcel pripútať pozornosť ostatných.
Špeciálny spevácky dom zameraný na rómske piesne spojený s tancovačkou pri muzike
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo dňa 16. júna špeciálny spevácky dom spojený s tancovačkou pri muzike. Podujatie sa konalo v sále Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave a bolo tentokrát zamerané na rómske piesne a tance. Lektorka speváckeho workshopu Andrea „Bursi“ Rendošová z Košíc v úvode vysvetlila delenie rómskych piesní, pre ktoré sú typické jedno-dvoj slohové texty a obľúbené rôzne popevky, či rytmické napodobňovanie hudobných nástrojov.
U nás taká obyčaj... Na gemerskú nôtu s folklórnymi súbormi Borostyán a Haviar a ľudovou hudbou Ondreja Hlaváča
Napísal(a) Mária Ferenczová
Folklórne večery majú stále miesto v bohatej palete aktivít Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Dramaturgia tohto cyklického podujatia je zameraná na prezentáciu zvykov a obyčajov horného Gemera, ale aj zaujímavých osobností a kolektívov, ktoré sa venujú zachovávaniu ľudových piesní, tancov, tradícií a remesiel. V stredu 21. júna 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera bude opäť znieť hudba a spev. „Tento letný folklórny večer bude zameraný na slovensko-maďarský folklór.
GEMERSKO – MALOHONTSKÉ FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI – KLENOVSKÁ RONTOUKA – UŽ 39. KRÁT
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka po 39. krát privítajú milovníkov tradičnej ľudovej kultúry 23. – 25. júna 2017 v Klenovci. Organizátori Gemersko – malohontské osvetové stredisko, Obec Klenovec, RODON Klenovec a Matica Slovenská ponúkajú návštevníkom spoznávať tradičnú ľudovú kultúru nášho regiónu všetkými zmyslami. Návštevníkom ponúkajú zaujímavé scénické programy, jarmok remesiel, dvory, výstavy, malé scénické programy,
Špeciálny spevácky dom: Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa a neve giľa
Napísal(a) Mária Hlaváčová
V júni pripravuje Gemerské osvetové stredisko špeciálny spevácky dom spojený aj s tancovačkou. „Piatok (16.6) o 19-tej nás Andrea (Bursi) Rendošová naučí spievať rôzne známe, ale aj neznáme rómske phurikane giľa (starodávne piesne) a neve giľa (nové piesne). V tradičnom prostredí sa mohla žena cigánka vyžalovať, resp. mužovi vynadať iba prostredníctvom piesne. O tom svedčí aj množstvo smutných žalostných starých piesní, ktoré sa ešte v rómskom spoločenstve zachovali.
Zneli zaujímavé tóny citary. Prezentovala sa aj rohovina, z ktorej sa dajú vyrobiť úžitkové aj dekoratívne predmety
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko si v rámci cyklu podujatí U nás taká obyčaj opäť pozvalo veľmi zaujímavých hostí. Majster svojho remesla, etnológ z Regionálneho centra ÚĽUV-u Košice Mgr. Ľudovít Cehelský, citarista Gabriel Ulman a umelecký vedúci Peter Soltész z Mákvirág v Krásnohorskej Dlhej Lúke boli ústredné osoby, ktoré moderátorka spovedala a predstavovala hosťom.
Piesne zo Spiša v Dome tradičnej kultúry Gemera predstavila Marcela Maniaková
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko s finančnou podporou Fondu na podporu umenia zorganizovalo 17. mája 2017 ďalšie zaujímavé stretnutie spevákov. Podujatie sa tentokrát zameralo na repertoár zo susedného regiónu, Spiš. „Vedúca úspešného Detského folklórneho súboru Šafolka Marcela Maniaková sa na začiatku predstavila v hudobnom vstupe so svojou dcérou Ninou a synom Dominikom. Potom už nasledovala časť edukačná, kedy divákom predstavila región Spiš, folklórne špecifické obce Smižany,
Spevácke domy na Gemeri obohatia Piesne zo Spiša a Mária Maniaková
Napísal(a) Mgr. Mária Hlaváčová
Séria speváckych workshopov v Dome tradičnej kultúry Gemera v máji pokračuje. Dňa 19.5., v piatok, si opäť zaspievame s odbornou lektorkou za sprievodu ľudovej hudby. „Región Spiš, je podobne ako náš Gemer krásny a bohatý na rôznorodosť vo folklóre. Gemerské osvetové stredisko chce prostredníctvom speváckych domov priblížiť repertoár a spevácke štýly nielen z domáceho regiónu, ale aj z rôznych iných. Tentokrát naše pozvanie prijala vedúca detského súboru Šafolka pani Marcela Maniaková zo Smižian.
Viac...
Regionálnu súťažnú prehliadku detských folklórnych súborov - Zlatá strunka hodnotili v Hnúšti
Napísal(a) Mgr. Stanislava Zvarová
Dňa 20. apríla 2017, regionálna súťažná prehliadka detských folklórnych súborov pod názvom Zlatá strunka zaplnila Dom kultúry Janka Francisciho Rimavského v Hnúšti ľudovým tancom, spevom. Gemersko – malohontské osvetové stredisko realizovalo regionálnu súťažnú prehliadku pre detské folklórne kolektívy na území okresov Rimavská Sobota a Revúca.
„Bystränky“ z Rožňavského Bystrého pripravili pre svojich priaznivcov program k 30. výročiu založenia folklórnej skupiny
Napísal(a) Tatiana Tomková
Malebná dedinka na hornom Gemeri Rožňavské Bystré, nachádzajúca sa na rozhraní Národného parku Slovenský kras a Slovenské rudohorie, sa v sobotu poobede 29. apríla 2017 odela do slávnostného šatu. Prečo slávnostného? Obec Rožňavské Bystré a Dedinská folklórna skupina „Bystränky“ pripravili pre svojich priaznivcov oslavu 30. výročia založenia skupiny, ktorá vznikla zo Zboru pre občianske záležitosti pri Obecnom úrade. Najprv začali vystupovať pri rôznych obecných podujatiach, no viac ich lákali podujatia,
Po gemersky hráme aj si zaspievame 3. ročník. Detská muzikantská dielňa horného Gemera
Napísal(a) M. Hlaváčová
Gemerské osvetové stredisko už po tretíkrát organizuje muzikantský tábor v Rejdovej. Po vydarených dvoch ročníkoch, sa v dňoch 21. - 25.8.2017 opäť stretnú muzikanti, ktorí svoje vzácne skúsenosti naučia nadané deti. Počas týchto dní sa budú môcť mladí muzikanti priučiť technike, hudobným tradíciám a voľne si zahrať s tými najlepšími. Našou prioritou je inšpirovať muzikantov na ich budúcu cestu hudobným folklórom.
V Klenovci organizujú regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj
Napísal(a) Stanka Zvarová
Gemersko - malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote organizuje regionálnu postupovú súťaž choreografií pod názvom Tancuj, tancuj, ktorej vyhlasovateľom je Národné osvetové centrum. Regionálna súťaž sa uskutoční v sobotu 29.04.2017 od 15:00 v Kultúrnom dome v Klenovci. V súťažnej prehliadke sa predstavia folklórne súbory: Háj a Rimavan z Rimavskej Soboty, Lykovec z Revúcej a Vepor z Klenovca.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-