Folklór (253)
Klenovská Rontouka - propagátorka i šíriteľka tradičnej ľudovej kultúry na území nášho regiónu
Napísal(a) PhDr. Ingrid Šulková
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, aj v tomto roku (2018) pozvali do Klenovca všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry, na svoj 40. ročník. Popri Matici slovenskej ďalšími hlavnými organizátormi boli obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Občianske združenie RODON Klenovec. Autorský tím pod vedením členky Miestneho odboru MS v Klenovci Mgr. Stanislavy Zvarovej ponúkli jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnili v dňoch 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) začínali v Kultúrnom dome v Tornali, s programom Belgického FS Drieske Nijpers, spolu s matičnými kolektívnymi členmi
Sviatky folklóru po štyridsiatykrát otvárajú svoju bránu maľovanú
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko – malohontské folklórne slávnosti, pod názvom Klenovská Rontouka, opäť po roku pozývajú všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry na svoj 40. ročník. Organizátori Obec Klenovec, Gemersko – malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, Občianske združenie RODON Klenovec, Matica slovenská a celý autorský tím Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 21. - 24. júna 2018. Už 21. júna 2018 (štvrtok) od 19:00 začneme v Kultúrnom dome v Tornali s programom belgického FS Drieske Nijpers, spolu s DFS Šafáriček z Tornale a FS Vepor z Klenovca. V piatok 22. júna 2018, od 10:00 sa predstavia zahraniční hostia Drieske Nijpers z Belgicka,
Kristili nové CD Folklórneho súboru Lykovec "Viaš ti milí"
Napísal(a) Juraj Genčanský
Takmer štyristo divákov v hľadisku a stovka účinkujúcich na javisku Mestského kultúrneho strediska v Revúcej vytvorili 18. mája 2018 skvelú atmosféru, aby vypustili do sveta prvé cédečko revúckeho folklórneho súboru Lykovec a hostí. V mimoriadnom ovzduší fanúšikovstva k ľudovým tradíciám, ich prekrásnym melódiám a tancom, a s úctou k tým, čo tieto klenoty preverené časom ďalej zveľaďujú, sa večer ďakovalo všetkým, čo priložili ruku k dielu. Musíme z nich spomenúť aspoň Annu Molnárovú, DFS Lykovček, FSk Revúška, FSk Spod Kohúta Revúčka - Muránska Zdychava, Ivan Nemčok, Ivana Nemčoková, Húžva. Nuž, ďakujeme aj Vám – všetkým divákom i potenciálnym poslucháčom cédečka „Viaš ti milí“, že ste prišli a podporili dobrú vec! (CD
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Na Rejdovských priadkach po dvanástykrát
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Už po dvanástykrát sa občania obce Rejdová stretli 17. marca 2018 na Rejdovských priadkach. Práve v tomto roku si folklórny súbor Hôra pripomína 65. výročie svojho založenia. Pozvanie na túto spomienkovú a oslavnú akciu prijali bývalí vedúci súboru, členovia, ale aj choreografi. Za pozvanie ďakujeme aj my ostatní, ktorým rejdovský súbor je príjemný. Sú výborní. V úvode nás vítalina svadbe a bola nám pripnutá svadobná stužka - pierko, a mohli sme vstúpiť do spoločenskej sály. No už v úvode bolo vidieť, že tu bude výborná nálada, keď nás všetkých privítala pani starostka obce Mgr. Slávka Krišťáková. Už vtedy vsunula do prvítania aj vtipné slová, ale aj krásne ďakovné. Poďakovala všetkým svojim predchodcom v súbore, nakoľko vedúcou súboru je teraz práve ona.
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko rozchýri nové cédečko s názvom „Viaš ti milí“
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Revúcke Mestské kultúrne stredisko v dňoch 17. - 18. 11. 2017 stíchlo a akoby ustrnulo v čase. Na chodbách by ste boli počuli aj špendlík spadnúť, zdalo sa, že v budove nie je ani živá duša. A predsa v divadelnej sále vládol čulý ruch, naplnený očakávaním, trošku napätím a aj nadšením. Folkloristi, a bolo ich nemálo, sa mimo sály pohybovali po špičkách, aby nerušili tých, ktorí už v sále pracovali, hrali, spievali a tvorili nové krásne dielo, s ktorým veríme, že sa budeme môcť chváliť nielen v Revúcej a okolí, ale rozchýri dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko.
Uvili nám jednu obrovskú kyticu ľudových obyčají, tradícií a remesiel opradených spevom i tancom folklórneho Gemera
Napísal(a) MG od
Folklórny festival Rok na Gemeri vyvrcholil v posledný novembrový týždeň v Rožňave slávnostným galavečerom, ktorý organizátori tradične nazvali Čo starí pamätajú, mladí zachovajú. Pre veľký záujem divákov o podujatie uskutočnili sa v sobotu 26. novembra 2017 dokonca dve vystúpenia v divadelnej sále OKC v Rožňave. Predstavili sa tu nám už známe folklórne skupiny: Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého,
Naši známi zvonkári z rázovitých obcí Šumiac a Rejdová obohatili Rok na Gemeri 2017
Napísal(a) MG od
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave začal 23. ročník Zimných folklórnych slávností Rok na Gemeri už v pondelok 20. novembra 2017. Tento večer určil deťom, pre ktoré pripravil vo svojich priestoroch tvorivé dielne. Po prvýkrát sa predstavila gastronomická dielňa, v ktorej sa pod dohľadom nositeľov tradícií z Rožňavského Bystrého naučili ako prebiehala v minulosti výroba syrov a syrových špecialít.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
Viac...
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov Rejdová 2017
Napísal(a) Mária Ferencová
„Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov. Divákov neodradili ani blesky a vydržali do úplného záveru s folklórnym súborom Kopaničiar z Myjavy,“ prezradila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Festival začal už vo štvrtok (24. 8.) živou pozvánkou pre Rožňavčanov. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa zišli domáce kolektívy Dubina, Haviarik, Haviar a ukrajinský národný súbor Mriya z Ľvova. Na Námestí baníkov predstavili krátke programy, ktorými pozývali návštevníkov mesta do centra diania festivalu, do Rejdovej.
Blíži sa Rejdová 2017 – 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Obec Rejdová srdečne pozývajú všetkých priaznivcov tradičnej ľudovej kultúry a folklóru v dňoch 25. a 26. augusta 2017 do rázovitej gemerskej obce Rejdová na 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).