Folklór (250)
Nositelia tradícií 2018 z horného Gemera predstavili svoju tvorbu v Dobšinej
Napísal(a) Mária Ferenczová
V nedeľu 22. apríla sa v dobšinskom kultúrnom dome stretli folklórne skupiny z okresu Rožňava, aby predstavili svoju tvorbu a tá najlepšia potom reprezentovala okres v krajskej súťaži Nositelia tradícií. Súťažnú prehliadku pripravili Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Mesto Dobšiná. Už od poludnia ožili priestory kultúrneho domu takmer dvomi stovkami veselých folkloristov v pestrých krojoch, spevom i tancom. V súťaži sa predstavilo päť folklórnych skupín – Dolina z Gemerskej Polomy, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Radzim z Vyšnej Slanej a Stromíš z Vlachova. Diváci v ich podaní videli spracované tradície s predsvadobnou i svadobnou témou, zábavu po práci i náladu na jarmoku. Hodnotila ich odborná porota v zložení:
Na Rejdovských priadkach po dvanástykrát
Napísal(a) Mgr. Michal Terrai
Už po dvanástykrát sa občania obce Rejdová stretli 17. marca 2018 na Rejdovských priadkach. Práve v tomto roku si folklórny súbor Hôra pripomína 65. výročie svojho založenia. Pozvanie na túto spomienkovú a oslavnú akciu prijali bývalí vedúci súboru, členovia, ale aj choreografi. Za pozvanie ďakujeme aj my ostatní, ktorým rejdovský súbor je príjemný. Sú výborní. V úvode nás vítalina svadbe a bola nám pripnutá svadobná stužka - pierko, a mohli sme vstúpiť do spoločenskej sály. No už v úvode bolo vidieť, že tu bude výborná nálada, keď nás všetkých privítala pani starostka obce Mgr. Slávka Krišťáková. Už vtedy vsunula do prvítania aj vtipné slová, ale aj krásne ďakovné. Poďakovala všetkým svojim predchodcom v súbore, nakoľko vedúcou súboru je teraz práve ona.
Piesne pani Márie Brdárskej - Janoške aj v relácii Zem spieva mali ozdravujúce účinky
Napísal(a) Ondrej Doboš
Obľúbený televízny folklórny program Zem spieva, ktorý mal vlani na RTVS úspešnú 1. sériu, pokračuje na Jednotke každú sobotu aj v roku 2018 druhou sériou. Pre našich Gemerských folkloristov je potešiteľné, že medzi účastníkmi jej 3. časti na obrazovkách televízorov predstavili aj našu najúspešnejšiu folkloristku z Rejdovej, pani Máriu Brdársku - Janošku. Pani Brdárska sa v priamom prenose priznala k svojmu veku, keď na otázku moderátorov odkedy spieva, povedala, že už 80 rokov od narodenia. Mladým komentátorom povedala, že jej k životu pomáha pitie zdravej studenej vody z prameňa, ktorý je v rejdovskom chotári dokonca označený ako Prameň pani Brdárskej. Je pekne upravený a môže byť príkladom udržiavania takýchto prameňov zdravej pitnej vody aj iným na širokom okolí.
Dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko rozchýri nové cédečko s názvom „Viaš ti milí“
Napísal(a) Barbora Vrabcová
Revúcke Mestské kultúrne stredisko v dňoch 17. - 18. 11. 2017 stíchlo a akoby ustrnulo v čase. Na chodbách by ste boli počuli aj špendlík spadnúť, zdalo sa, že v budove nie je ani živá duša. A predsa v divadelnej sále vládol čulý ruch, naplnený očakávaním, trošku napätím a aj nadšením. Folkloristi, a bolo ich nemálo, sa mimo sály pohybovali po špičkách, aby nerušili tých, ktorí už v sále pracovali, hrali, spievali a tvorili nové krásne dielo, s ktorým veríme, že sa budeme môcť chváliť nielen v Revúcej a okolí, ale rozchýri dobré meno gemerského folklóru široko-ďaleko.
Uvili nám jednu obrovskú kyticu ľudových obyčají, tradícií a remesiel opradených spevom i tancom folklórneho Gemera
Napísal(a) MG od
Folklórny festival Rok na Gemeri vyvrcholil v posledný novembrový týždeň v Rožňave slávnostným galavečerom, ktorý organizátori tradične nazvali Čo starí pamätajú, mladí zachovajú. Pre veľký záujem divákov o podujatie uskutočnili sa v sobotu 26. novembra 2017 dokonca dve vystúpenia v divadelnej sále OKC v Rožňave. Predstavili sa tu nám už známe folklórne skupiny: Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého,
Naši známi zvonkári z rázovitých obcí Šumiac a Rejdová obohatili Rok na Gemeri 2017
Napísal(a) MG od
Dom tradičnej kultúry Gemera v Rožňave začal 23. ročník Zimných folklórnych slávností Rok na Gemeri už v pondelok 20. novembra 2017. Tento večer určil deťom, pre ktoré pripravil vo svojich priestoroch tvorivé dielne. Po prvýkrát sa predstavila gastronomická dielňa, v ktorej sa pod dohľadom nositeľov tradícií z Rožňavského Bystrého naučili ako prebiehala v minulosti výroba syrov a syrových špecialít.
Organizujú metodické stretnutie hornogemerských folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom
Napísal(a) M. Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pripravuje metodické stretnutie folkloristov s pedagógom, choreografom a režisérom Martinom Urbanom. Stretnutie sa uskutoční 5.novembra 2017 v Dome tradičnej kultúry Gemera. „Našou snahou je vytvoriť pre vedúcich, choreografov, ale aj aktívnych členov folklórnych skupín a súborov, priestor pre konfrontáciu a inšpiráciu.
U nás taká obyčaj...: Folklórny večer s folklórnou skupinou Lehoťanka
Napísal(a) Mária Ferencová
V stredu 25. októbra 2017 sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave uskutoční stretnutie s ľudovými tradíciami obce Čierna Lehota. O ich zachovanie, oživovanie a šírenie sa vo veľkej miere zaslúžila folklórna skupina Lehoťanka, ktorá si v tomto roku pripomína svoje 25. výročie založenia a v neposlednom rade aj miestni remeselníci. Podobne ako v iných obciach sa v minulosti obyvatelia, hlavne v zimnom období, venovali domácej výrobe a remeslám. Aj v Čiernej Lehote sa priadlo, tkalo, šilo, vyšívalo a vyrábali sa rôzne výrobky z kože, dreva, napr. bačovský riad a podobne.
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim
Napísal(a) M. Ferenczová
Prvý jesenný folklórny večer v Dome tradičnej kultúry Gemera s folklórnou skupinou Radzim z Vyšnej Slanej sa uskutočnil 20. septembra 2017. Skupina má vo svojom repertoári spracované zvyky rodinné, kalendárne, pracovné a spevácke čísla pre rôzne príležitosti. Medzi najkrajšie obyčaje patria svadobné a práve túto tému v netradičnom spracovaní mali diváci možnosť vidieť v jej podaní. Program vyplnili svojim rozprávaním nositeľky tradícií a zároveň remeselníčky Žofia Ďurišková, Zuzana Farkašová a Viera Vysoká.
Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov Rejdová 2017
Napísal(a) Mária Ferencová
„Aj počasie prialo najväčšiemu sviatku gemerských folkloristov. Divákov neodradili ani blesky a vydržali do úplného záveru s folklórnym súborom Kopaničiar z Myjavy,“ prezradila Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Festival začal už vo štvrtok (24. 8.) živou pozvánkou pre Rožňavčanov. V Dome tradičnej kultúry Gemera sa zišli domáce kolektívy Dubina, Haviarik, Haviar a ukrajinský národný súbor Mriya z Ľvova. Na Námestí baníkov predstavili krátke programy, ktorými pozývali návštevníkov mesta do centra diania festivalu, do Rejdovej.
Viac...
Blíži sa Rejdová 2017 – 44. ročník Gemerského folklórneho festivalu
Napísal(a) Mária Ferenczová
Obec Šumiac leží severne od hraníc stredného Gemera, za krásnou prírodnou scenériou Muránskej planiny, pod majestátnou Kráľovou hoľou. Jednoducho povedané na Horehroní. Ešte v predminulom storočí toto územie tvorilo súčasť nášho Gemera-Malohontu. Preto nám je jeho ľudová kultúra, najmä folklór, taký blízky. Snáď nebude ani teraz na škodu, keď si pripomenieme, že jeho známa folklórna skupina Šumiačan oslavuje 60. výročie vzniku.
Ešte rok a Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku v Gombaseku bude mať šesťdesiat rokov
Napísal(a) MG od
Podľa informácií, ktoré uverejnil portál vtedy.sk Folklórny festival Maďarov, žijúcich na Slovensku, ktorý už desaťročia ponúka vystúpenia ľudových súborov, otvorí tento rok svoje brány už po 59-krát. Najmä v našom regióne Gemera vieme, že jeho centrom je od jeho vzniku priestor v prírode neďaleko Rožňavy pred vchodom do Gombaseckej jaskyne. Tohto roku sa prírodný amfiteáter zaplní účinkujúcimi súbormi a divákmi najmä z južnej časti Slovenska v dňoch 7. - 8. júla 2017.
Pred päťdesiatimi rokmi vystúpili vo Východnej folkloristi z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) Ondrej Doboš
V kronike Folklórnych slávností vo Východnej medzi folklórnymi skupinami, ktoré tam za 63 rokov existencie vystupovali, je zapísaná aj obec Rožňavské Bystré. Písal sa rok 1967. Vystúpili v programe MOZAIKA GEMERA, medzi súbormi, skupinami a sólistami z Gemerskej župy. Bol koniec júna a začiatok júla, keď v Rožňavskom Bystrom na križovatke ciest smerom na Štítnik zastal autobus. Vtedajší predseda MNV Ján Dorkin a vedúci osvetového strediska Ondrej Doboš, spolu s Jánom Dávidom, vtedajšími učiteľmi

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-