Folklór (250)
Volaju me spievarko – pripravuje sa vydanie unikátnej zbierky piesní z Rejdovej
Napísal(a) Donio
Mária Brdárska-Janoška – významná osobnosť hornogemerského folklóru, speváčka a nositeľka ľudových tradícií zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej a chce ich odovzdať ďalším generáciám. Pani Brdársku spája dlhoročné priateľstvo s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala projekt spoločného knižného vydania zbierky v podobe publikácie dostupnej každému milovníkovi ľudovej kultúry pod názvom „Volaju me spievarko“ – v preklade z rejdovského nárečia „Volajú ma speváčka“. Knihu plánujeme vydať v takom náklade, aby mohla byť riadne distribuovaná v knižnej obchodnej sieti Slovenska. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní z Rejdovej!
Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana
Napísal(a) Marta Mikitová
Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.
Gemerská svadba vo fašiangovom období
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, bude počas fašiangov skutočne veselo. Dôkazom toho je blížiace sa podujatie pod názvom Gemerská svadba vo fašiangovom období. Pôjde o aktivitu pre žiakov základných škôl, ktorá bude prebiehať počas celého mesiaca. „Kedysi vo fašiangovom období sa konalo najviac svadieb na dedinách. Preto aj naše múzeum v tomto roku pripravilo na fašiangové obdobie ukážku tradičných svadieb inšpirovanou svadbou z Rejdovej. Deti sa môžu nielen oboznámiť so svadobnými zvykmi, ale aj vychutnať si ozajstnú svadobnú náladu so živou hudbou,“ uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Rok na Gemeri 2024 vyvrcholil ľudovou múdrosťou: "Peršie kostiel, potem postiel"
Napísal(a) MG od
Rok na Gemeri – dnes už netreba nikomu podrobne vysvetľovať, čo je to za podujatie, ktoré sa každoročne uskutočňuje, ani to, prečo a kde sa uskutočňuje. Každoročne však koncom roka ako vyvrcholenie zvykov a obyčají v tomto regióne bohatom na ľudovú kultúru zanecháva hlboké korene nielen u účinkujúcich, ale najmä u divákov.
Program tohtoročného podujatia Rok na Gemeri, ktorého hlavným organizátorom bolo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a patronát nad ním prevzal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, na úvod patril Strídžim dňom, programu, ktorý bol venovaný najmladšej generácii. Dostal priestor v Dome tradičnej kultúry na Gemeri v Rožňave 20. novembra predobedom. Podvečer 20. a 21. novembra 2024 sa začal program v jednej z obcí bohatej na folklór, v Rejdovej. V Chiške u Kriški si užili účinkujúci i diváci po tieto dva dni program, v ktorom sa predstavili folklórne skupiny z obcí Honce a Rožňavské Bystré.
Rok na Gemeri – Zimný festival zvykov a obyčají Gemera 20. – 23. 11. 2024 Rožňava, Rejdová
Napísal(a) Kleinová,Hlaváčová
K zimnému obdobiu v Košickom kraji už tradične patrí aj unikátny zimný festival Rok na Gemeri. Organizátorom 29. ročníka je Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja (KSK). Záštitu nad podujatím prevzal predseda KSK Rastislav Trnka. „Tento ročník festivalu sa nesie v znamení tajomného obdobia plného mágie, povier a rituálov – stridžích dní. V termíne od 20. do 23. novembra 2024 je pre návštevníkov pripravený pestrý program v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, ktorý vyvrcholí galaprogramom folklórnych súborov. Ide o naozaj výnimočné podujatie, ktoré je očakávanou bodkou za festivalovou sezónou v Košickom kraji,“ hovorí predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Medzi novinky festivalu patrí séria zážitkových aktivít pre verejnosť v tradičnej drevenici v Rejdovej, kde nositelia tradícií vytvoria autentickú predvianočnú atmosféru a podčiarknu magickú podstatu stridžích dní.
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič
Napísal(a) Marta Mikitová
Folklórna skupina Hôra Rejdová vydala svoj nový CD nosič s názvom Na rejdovsku muštru. Realizácia zvukovej nahrávky prebiehala v dňoch 8. – 10.3.2024 s AGENT Media Plus, s. r. o. Banská Bystrica v Kultúrnom dome v Rejdovej. Hudobný doprovod realizovala Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Dramaturgia: Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. Vydanie nahrávky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia s poskytnutou dotáciou 6.500 € za účelom: Realizácia umeleckých aktivít a podujatí umeleckého zoskupenia v oblasti tradičnej kultúry. CD bolo uvedené do života na Gemerskom folklórnom festivale Rejdová 23. augusta 2024 a bol tam začatý aj jeho predaj.
Gemerský folklórny festival v Rejdovej bude tento rok patriť svadobným tradíciám
Napísal(a) TASR
Jubilejný 50. ročník Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej (okres Rožňava) bude patriť svadobným tradíciám. Téme bude prispôsobená dramaturgia trojdňového festivalu i sprievodné aktivity.
Organizátori Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej sa rozhodli venovať svadbe ako najbohatšiemu prejavu ľudovej kultúry. "Tradičná svadba na Slovensku aj v našom kraji mala mnoho podôb. Trvala niekoľko dní a nezaobišla sa bez množstva zvykov, obradov, magických úkonov, lahodného jedla a hlavne rezkej muziky, spevu a tanca. Hoci univerzálny typ tradičnej slovenskej svadby neexistuje, svadba v Rejdovej návštevníkov počas troch dní zavedie do fascinujúcej atmosféry zvykov typických pre túto obec a región Gemera," skonštatoval predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Sviatky folklóru po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry Gemera-Malohontu
Napísal(a) S. Zvarová
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská rontouka po 45.-krát otvárajú truhlicu tradičnej ľudovej kultúry nielen regiónu Gemer-Malohont.
Organizátori podujatia Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, obec Klenovec, v spolupráci s Občianskym združením RODON Klenovec a celým autorským tímom Vám ponúkajú jedinečnú skladbu scénických, ale aj sprievodných podujatí.
Slávnosti získali regionálnu značku tradičné podujatie Gemera-Malohontu a sú členom národnej sekcie CIOFF. Nadregionálne folklórne slávnosti s medzinárodnou účasťou sa uskutočnia 28. – 30. júna 2024 v obci Klenovec.
V scénických programoch sa počas troch dní vystrieda viac ako 1 000 účinkujúcich. Nebudú chýbať zruční remeselní majstri na tvorivých remeselných dielňach, či Jarmoku ľudových remesiel, ako aj gastronomické špeciality a výstavy. GMFS obohatia zahraniční hostia, a to zo Srbska, Poľska a Maďarska.
Rontouka všetkými zmyslami pozýva milovníkov folklóru do Rimavskej Soboty
Napísal(a) S. Zvarová
Dramaturgička slávností Klenovská rontouka a odborná pracovníčka pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote pani Stanislava Zvarová aj prostredníctvom našej stránky pozýva milovníkov folklóru na podujatie Rontouka všetkými zmyslami, ktorým je propagačné podujatie 45. ročníka Gemersko-malohontských folklórnych slávností Klenovská rontouka. Aktivita sa bude konať v piatok 17. mája 2024 od 17:00 v Dome osvety v Rimavskej Sobote.
Organizátorom tejto aktivity sú Gemersko-malohontské osvetové stredisko – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Obec Klenovec, Občianske združenie RODON Klenovec.
Program:
17:00
Turíčny sprievod mestom Rimavská Sobota
Na Luciu s programom Od jeseni do Krašuna s detským Lykovčekom z Revúcej
Napísal(a) O. Doboš
My, starší (mám 82 rokov) si radi spomíname na viacero zážitkov zo svojej mladosti. Medzi také, ktoré sme s veľkou nedočkavosťou prežívali, boli rôzne tradície, ktoré s nami „lomcovali“ práve v takýto čas, ktorý prežívame aj teraz – strigônske dni. Tie sa začínali Ondrejom a končili Luciou. Spomínam si ako dnes, keď sme ako malé deti chodili na dedine počas týchto dní do jedného z domov v Rožňavskom Bystrom. Volalo sa k nim u Jánošä. Bývali tam ľudia zhovievaví k nám deťom, a preto sme túto možnosť často využívali. Žili v jednom dome tri generácie ľudí: starý otec, rodičia a tri dievčatá. Keď sme sa u nich v spodnej kuchyni zišli z okolitých domov, bolo nás neúrekom. Tetka s báčim nás priúčali všeličomu, čo sme priam hltali do seba a bolo jedno, či to bolo z papiera, cesta alebo dreva. Hlavná vec, že sme to, o čom nám hovorili, precítili na vlastnej koži, či vlastnými rukami. Aj uši sme mali vždy napnuté, aby nám niečo neušlo, čo bolo potrebné počuť. Tam sme počúvali rôzne príhody, čo sa stali, alebo aj nikdy nestali, iba sa to vravelo a s tým sme žili počas nasledujúcich rokov.
Viac...
Dvanásty ročník si zapísal detský folklórny festival pod názvom Gemerská podkovička, ktorý sa uskutočnil v piatok 10. novembra 2023 v Metskom kultúrnom stredisku v Revúcej. Podkovičku má „pod palcom“ Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a tohto roku sa naň do centra stredného Gemera pripravilo šesť detských súbor z okresov Revúca a Rimavská Sobota.
Dozvedeli sme sa, že festival organizátori rozdelil na niekoľko častí. Dopoludnia sa účastníkom festivalu venovali učitelia tanca z Hriňovej a Klenovca na tvorivých dielňach. Popoludní zase na niektoré remeselné techniky dohliadali známi lektori GMOS.
V hlavnej časti programu, ktorý sa začal o 17-ej hodine sa na javisku divadelnej sály postupne predstavili speváčka Dominika Jakubejová z Revúcej, Detský folklórny súbor Lykovček z Revúcej s vedúcimi Alenou Ďurkovičovou, Mariannou Poprockou a Natáliou Poprockou.
Pozývame vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote
Napísal(a) S. Zvarová
Pozývame Vás na Folklórny večer do Domu osvety v Rimavskej Sobote, 16.9.2023 od 16:00.
Začíname tvorivou dielňou a prezentáciou zberateľa ľudových piesní Ľudovíta Vansu. Od 18:00 bude prebiehať regionálna postupová súťaž a prehliadka hudobného folkóru Nôty Gemera a Malohontu, ktorej vyhlasovateľom a odborným garantom je Národné osvetové centrum pod názvom Vidiečanova Habovka a spolufinancuje ju Banskobystrický samosprávny kraj. V súťažnej časti programu sa predstavia: ženská spevácka skupina a mužská spevácka skupina FSK Lieščina z Rimavskej Soboty, FS Vepor z Klenovca, Dievčenská spevácka skupina FS Háj z Rimavskej Soboty. Sólisti speváci: Kinga Kislingerová z Teplého Vrchu, Lucia Zvarová z Klenovca, Beáta Kamenská z Rimavskej Soboty, Terézia Motyčková z Revúcej, Michaela Baštáková z Rimavskej Soboty, heligonkár Ján Kožiak z FS Vepor z Klenovca.
Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru
Napísal(a) MG od
Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.
Divadelné dosky Mestského domu kultúry v Revúcej boli 19. mája 2023 svedkami nezvyčajnej udalosti. Pod vedením skúseného divadelného režiséra Michala Spišáka divadelní ochotníci z Revúcej i Tisovca mali večer predstavenie novonaštudovanej hry dávneho chyžnianskeho rodáka Sama Tomášika Svadba pod Kohútom. Na tomto predstavení bol aj náš známy Peter Poboček a svojím objektívom fotoparátu zvečnil niektoré obrazy tejto hry aj pre našich čitateľov. Svadby bývali a ešte stále bývajú nezabudnuteľným folklórom, ktorý sa stáročia odohráva medzi našimi krajanmi. Mnohé sa stali presnou kópiou toho, čo sa obyčajne v sobotu dialo medzi svadobčanmi nevesty i mladoženícha a svadobných materí a svadobných otcov. Existujú večne zapísané postavy starejších, družbov i svatovcov, ktorí sa na túto udalosť pripravovali veľmi zodpovedne. Učili sa texty postáv tak, ako ich napísali ich autori pred niekoľkými storočiami. Ešte i dnes si spomínam, ako prišiel za mnou strýko, ktorý vydával dcéru a ja som jej mal robiť družbu. Samozrejme, že mi priniesol ručne písanú knižôčku s textami, ktoré mi pripadali ako spred vyše sto rokov. Dokonca i znenie bolo akési staromódne a podobalo sa na českú reč.

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-