Výstavy (325)
V pondelok 14. novembra 2016 bude v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera inštalovaná výstava obrazov Moniky Vozárovej z Dobšinej „Folklór mojimi očami“. Moderný a nevšedný pohľad na naše kroje, na gemerskú náturu a temperament vytvára v obrazoch výtvarníčky pôdu pre celú škálu pocitov.
Čaro imaginácie. Slovenská kovačická insita
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Galériou insitného umenia, Múzeom vojvodinských Slovákov, Slovenským vydavateľským centrom a Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí otvára 9. 11. 2016 o 17.00 výstavu o slovenskom výtvarnom fenoméne v oblasti insitného umenia v srbskej Kovačici. Pre verejnosť bude prístupná od 10. 11. 2016 do 26. 2. 2017 v sídelnej budove SNM v Bratislave.
V Mesiaci fotografie fotoklub Pix-XL oslavuje 6. výročie založenia výstavou
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – tlačová správa). Fotoklub Pix-XL a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho srdečne pozývajú milovníkov fotografie v piatok 4. novembra 2016 o 17:00 hod. do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave,
Ing. Michal Pridala – spisovateľ s krídlami
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenský Exupéry – prívlastok, ktorý právom patrí píšucemu letcovi, Ing. Michalovi Pridalovi, generálmajorovi letectva in memoriam. V deň 100. výročia narodenia tohto výnimočného modranského rodáka bude na jeho počesť otvorená výstava. SNM-Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, pri príležitosti storočnice narodenia Ing. Michala Pridalu,
(1) MY..., spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom
Napísal(a) Bc. Alena Vašková
(1) MY... Pod týmto názvom sa skrýva spoločná výstava umelcov rôznymi väzbami spätých s brezovsko-myjavským regiónom (rodisko, pôsobisko, inšpiračný zdroj...). Zúčastňujú sa na nej autori z oblasti profesionálneho výtvarného umenia, ktorí sa radia k rozdielnym generačným i žánrovým vrstvám, aj k odlišným estetickým koncepciám.
Prijmite pozvanie na návštevu nevšednej výstavy diel talentovaného výtvarníka Rolanda Neupauera
Napísal(a) Pavol Horváth
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára v priestoroch Galérie Baníckeho múzea autorskú výstavu malieb Rolanda Neupauera s názvom Internácia. Výstava bude sprístupnená v dňoch 3.11. – 20.12.2016. Otvorenie výstavy autorom sa uskutoční 25.11.2016 o 17:00 hod.
V Baníckom múzeu v Rožňave pokračuje Halloween v novembri výstavou voskových figurín
Napísal(a) Mgr. Pavol Horváth
V dňoch 7.11. – 13.11.2016 bude v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25 sprístupnená výstava voskových figurín s názvom Zvláštni ľudia. Katastrofy ľudského tela. Výstava realizovaná v spolupráci s Výstavou voskových figurín – Rostislav Stoklásek bude počas 7 dní v Baníckom múzeu v Rožňave,
Lavica od Ludwiga Mies van der Rohe z vily Tugendhat v SNM
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s Múzeom mesta Brna otvorilo 4. októbra 2016 novú výstavu - Civilizované bývanie pre každého. Jan Vaněk (1891 – 1962). Exkluzívne dizajnérske nábytkové solitéry a zostavy známeho umelca a realizátora pre verejnosť sú sprístupnené v sídelnej budove SNM
Každý, kto má záujem prezrieť si kameninové predmety vyrobené v Rožňave, môže tak urobiť vo Fiľakove. V Bebekovej bašte fiľakovského hradu sú v týchto dňoch prezentované výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry prostredníctvom výstavy Poézia kameniny. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu – džbánov, krčahov, mís,
Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi na výstave obrazov Kovačickej dvojky v Rožňave
Napísal(a) Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
V priestoroch Galérie Baníckeho múzea a v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici sa vo štvrtok 4.8.2016 konala vernisáž výstavy Život slovenského sedliaka na Dolnej zemi. Početných prítomných privítal riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavol Lackanič. Slovo odovzdal múzejnej pedagogičke Gabrielle Badin,
Viac...
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu
Napísal(a) Mgr. Martina Mareková
Dňa 11. augusta 2016 (štvrtok) o 15.00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy s názvom „Fenomén Gemer, retrospektíva“. Výstava predstaví návštevníkom jeden z najstarších materiálov – hlinu, ktorá v minulosti v Gemeri-Malohonte
Modrotlač predstavuje pre Slovensko kúsok krásnej tradície. Táto technika farbenia látok si získala srdcia žien po celom Slovensku už v 18. storočí. Na našom území sa v minulosti nachádzalo mnoho modrotlačiarskych dielní a výnimkou nebola ani oblasť Popradu. Modrotlač sa vyrábala v Poprade-Veľkej, Spišskej Sobote,
Trpké skúsenosti, údel osudu, šťastné a nešťastné chvíle, drobné osobné úspechy a prehry - to všetko každý môže odhaliť v umeleckej tvorbe Ernesta Hausera. Autor prežil šťastné detstvo v Banskej Štiavnici. Ešte pred „skúškou dospelosti“ - maturitou na gymnáziu, prechádza oveľa tvrdšou skúškou,
U našich susedov pripravili výstavu Vyšívané dekorácie
Napísal(a) Dagmar Brisudová
SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove vás srdečne pozýva na slávnostnú vernisáž výstavy „Vyšívané dekorácie”, ktorá sa uskutoční dňa 21. 07. 2016 (štvrtok) o 15:30 hod. v sídelnej budove múzea na ul. Masarykovej č. 20 v Prešove. Na výstave návštevníci uvidia rôznofarebne vyšívané dekorácie na jute
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.