Výstavy (325)
„Konope, konope, zelené konope...“ výstava, ktorá predstaví proces spracovania rastlinných vlákien v minulosti
Napísal(a) Mgr. Ľudmila PulišováV Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila vernisáž výstavy intermediálnej umelkyne Anny Daučíkovej
Napísal(a) Gabriella BadinObrazom: Vernisáž výstavy Rožňavské cechy v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Vo štvrtok 7. júla 2016 sa v priestoroch Mestského múzea v Jelšave uskutočnila vernisáž výstavy Baníckeho múzea v Rožňave s názvom Rožňavské cechy.
Výstava mala premiéru v roku 2010 v Rožňave, v Jelšave je inštalovaná jej siedma repríza. Prinášame Vám niekoľko fotozáberov z „cechovej“ atmosféry v Jelšave.
Na záver výstavy "Plánkárov", ktorá tiahne k nereálnu, fantastike, v niektorých prípadoch až k rozprávkovosti a mýtu
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Diela pätnástich výtvarníkov z klubu Plánka opäť pod jednou strechou. Tak znie názov informácie, ktorú zverejnila známa sociálna sieť o výstave, otvorenej z príležitosti tohtoročných Dní mesta Revúca v Mestskom kultúrnom stredisku v týchto dňoch. Hlavnými aktérmi výstavy sú spomínaní 15 výtvarníci, ktorí sa tohto roku prezentujú v tomto zložení:
Rožňavské leto v Košiciach – tretia repríza výstavy rožňavských kameninových výrobkov
Napísal(a) Sylviva HolečkováObrazom: Finisáž výstavy Poézia kameniny v Jelšave
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMERSiedma repríza výstavy Rožňavské cechy v Jelšave
Napísal(a) Sylvia HolečkováVýstava Poézia kameniny sa prezentuje v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Výstavou Poézia kameniny sa Banícke múzeum v Rožňave prezentuje v týchto dňoch v rámci Dní mesta Jelšava 2016. Výstava je zameraná na ukážku sortimentu výrobkov niekdajšej rožňavskej manufaktúry na výrobu kameniny – džbánov, krčahov, mís, predovšetkým však tanierov – úžitkových i dekoračných, ktoré sa vyrábali v najväčšej miere. Ich krásu a rozmanitosť budú môcť návštevníci Mestského múzea v Jelšave obdivovať do 27. júna 2016.
Unikátna zbierka mortuárií z 18. až 20. storočia v SNM v Bratislave
Napísal(a) Dagmar Brisudová
Slovenské národné múzeum v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici 7. júna 2016 otvára v sídelnej budove na Vajanského nábreží 2 v Bratislave výstavu jedinečnej zbierky mortuárií. Návštevníkom bude sprístupnená od 8. júna do 11. septembra 2016.
Latinské označenie mortuárium sa všeobecne zaužívalo pre pamiatky spojené s pohrebom a miestom pochovávania.
Viac...
Využite nastávajúci víkend na dvojdňovú Slávnosť ruží v kaštieli v Dolnej Krupej
Napísal(a) Gabriela BrisudováNiekoľko myšlienok ku komornej výstave EX LIBRIS EROTICIS
Napísal(a) Eva Lázárová
V Galérii Baníckeho múzea v Rožňave sa uskutočnila dňa 3. mája 2016 vernisáž výstavy EX LIBRIS EROTICIS. Návštevníkom galérie v týchto dňoch predstavujeme výstavu Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorej kurátorom je Mgr. Ivan Havlice – vedúci umelecko – historického odboru múzea. Slovo ex libris pochádza z latinčiny a znamená „ z knihy“. Je to knižná značka, ozdobný lístok, ktorý sa vlepoval do knihy a obsahoval názov ex libris, meno majiteľa knihy a nejaký výtvarný motív.
Dve výstavy Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek otvorili v Baníckom múzeu v Rožňave
Napísal(a) Gabriela Kolesárová
Vo štvrtok 12.5.2016 sa v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave uskutočnilo slávnostné otvorenie dvoch výstav s prírodovedným zameraním - Natura excelenta a Špirhač, gacek, trúlelek. Obidve výstavy boli prevzaté z Východoslovenského múzea Košice.
Výstava s tajomným názvom „Špirhač, gacek, trúlelek“ nám približuje život záhadných tvorov, akými sú pre mnohých z nás netopiere. Názov výstavy sa skladá zo slov, ktorými ich nazývajú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Autorom výstavy je Miroslav Fulín z Východoslovenského múzea v Košiciach, ktorý je zároveň aktívnym členom občianskeho združenia Spoločnosť na ochranu netopierov, zameraného nielen na ich ochranu a výskum, ale aj osvetu.
V GMM sprístupnia výstavu Ladislav Mednyánszky: Kresba
Napísal(a) Mgr. Angelika Kolár
V rámci XII. ročníka Noci múzeí a galérií – v sobotu, 21. mája 2016 o 18.00 hod. – Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sprístupní výstavu s názvom Ladislav Mednyánszky: Kresba. Výstava predstaví výber diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc a denníkových ilustrácií, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Spolu s nimi budú vystavené aj kresby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea, ktoré sa k nám dostali z pozostalosti šľachtickej rodiny Gömöryovcov zo Širkoviec.






























Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.