Nové knihy (60)
Vydali už 13. ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v roku 2017 podarilo vydať už jeho 13. ročník. Prinášame v ňom najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov.
Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu a blízkeho Novohradu. Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.
Spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda spojené s premietaním filmu Obchod na korze
Napísal(a) A. Kleinová
Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,
Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien
Napísal(a) MG od
Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.
Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna
Napísal(a) M.P.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach
Napísal(a) Zora Váradyová
V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“
Viac...
Jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi - Arne Dahl - prinesie do Bratislavy pravé Európske blues
Napísal(a) Drahoslava Mudrochová
Už 20. – 22. októbra 2015 príde do Bratislavy jeden z najlepších autorov škandinávskych kriminálnych románov, literárny kritik a redaktor, ktorý má na konte tucet vynikajúcich kníh – Arne Dahl, jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi. Do Bratislavy príde osobne predstaviť v poradí svoju štvrtú knihu, ktorá u nás vychádza pod názvom Európske blues. Škandinávske kriminálne príbehy sa tešia v posledných rokoch takej výraznej čitateľskej obľube, až sa z nich stal priam literárny fenomén.
Jedným z autorov, ktorý už vyše desaťročie žiari na nebi severského krimi, je aj Arne Dahl, nielen uznávaný spisovateľ, ale aj vážený švédsky kritik a redaktor novín Dagens Nyheter. Na konte má tucet románov, z ktorých dokonca päť s veľkým úspechom sfilmovala televízia BBC. Pozrieť si ich mohli diváci až v 40-tich krajinách po celom svete.
Na Slovensku zatiaľ vyšli tri jeho romány: Misterioso, Až na vrchol hory a Zlá krv. Všetky sú zo série, ktorá je venovaná Jednotke A – fiktívnej skupine švédskych kriminalistov, ktorí riešia závažné a spletité prípady. Do dnešného dňa sa z tejto série predali vo svete 3 milióny výtlačkov a Arnemu Dahlovi vyniesli niekoľko významných literárnych ocenení

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-