Nové knihy (60)
Vydali už 13. ročník Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT
Napísal(a) Angelika Kolár
Gemersko-malohontské múzeum (ďalej GMM) už od roku 2005 kontinuálne vydáva publikáciu pod názvom Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT. Vďaka dotácii z Fondu na podporu umenia sa v roku 2017 podarilo vydať už jeho 13. ročník. Prinášame v ňom najnovšie výsledky práce odborných pracovníkov múzea ako aj externých prispievateľov.
Tematické zameranie príspevkov sa sústreďuje na bohaté kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu Gemera-Malohontu a blízkeho Novohradu. Obsahovo sa zborník člení na kapitoly podľa odborov zastúpených v múzeu, a to: prírodné vedy, archeológia, história, etnológia a história umenia.
Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov je názov novej knihy Alexandra Botoša
Napísal(a) AB
V stredu 31. januára 2018 o 15.00 hod. sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote uskutoční prezentácia knihy „Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov“, ktorej autorom je archeológ múzea PhDr. Alexander Botoš. Kniha s názvom Rimavská Sobota vo svetle archeológie a archeologických nálezov z pera Alexandra Botoša, na 132 stranách, približuje čitateľovi praveké, protohistorické, včasnostredoveké, stredoveké a novoveké osídlenie mesta Rimavská Sobota. Čitateľ sa v prezentovanej knihe môže okrem iného dočítať o významnom osídlení mesta v neskorej a mladšej dobe bronzovej, počas ktorého môžeme územie súčasného mesta označiť za významné hospodárske a obchodné centrum pilinskej a kyjatickej kultúry. Z tohto obdobia je z územia mesta Rimavská Sobota známych niekoľko sídlisk (osád), štyri bronzové poklady a žiarové pohrebisko pilinskej a kyjatickej kultúry.
Na sklonku roku 2017 vyšla nová monografia pod názvom Ratková v dejinách a jej dávni obyvatelia. Jej obsah, ako už napovedá názov, je venovaný dejinám obce Ratková (okres Revúca). Autori, Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová, sa tentokrát, v nadväznosti na ich predchádzajúcu publikáciu Ratková v historických a archívnych retrospektívach (2015), venujú najmä najstarším a starším obyvateľom Ratkovej. Cez pohľad do zachovaných historických zápisov a listín (takmer všetky sú v publikácii zdokumentované na obrázkoch) sa sústredili na mená konkrétnych osôb, ktoré sú v nich zaznačené.
Spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda spojené s premietaním filmu Obchod na korze
Napísal(a) A. Kleinová
Nedávno vydalo Gemerské osvetové stredisko (GOS) publikáciu „Az utolsó túlélő” (Posledný pozostalý), ktorá obsahuje spomienky posledného rožňavského Žida Tibora Ehrenfelda. Poukazuje na ľudský osud, ktorý nesie v sebe všetky krutosti 40-tych rokov 20. storočia. Zároveň dokumentuje, ako sa život rodiny pána Ehrenfelda pod vplyvom mocenskej politiky daného obdobia zmenil, a ako medzitým stále sa stupňujúce napätie narušilo atmosféru pokojného mestečka. „Naozaj sa cítim byť šťasná, že som mohla poznať takého výnimočného človeka, ako je Tibor Ehrenfeld,
Vychádzajúci román Zuzany Širokej z Rochoviec Jabloňové lásky má votkaný genetický kód slovenských žien
Napísal(a) MG od
Nový rok 2017 pre mladú pani Zuzanu Širokú z Rochoviec začína nozaj veľmi príjemne. Už je isté, že vo vydavateľstve Ikar 10. januára vyjde jej román Jabloňové lásky. O svojej novej knižke sa nám krátko pred vyjdením zdôverila, že v jej historickej línii sa spomína dávna tradícia pestovania ovocných stromov v našom regióne Gemera, ktoré sa nachádzali nielen v Brdárke, ale aj v Rochovciach, Ochtinej, Jelšave a mnohých iných obciach.
Beseda s historikom Pavlom Mičianikom o knihe vojaka rakúsko-uhorskej armády – Samuela Činčuráka Vojna
Napísal(a) M.P.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pozýva na besedu s historikom Pavlom Mičianikom - 20. októbra 2016 (štvrtok) o 16.00 hod. Predstaví knihu Samuela Činčuráka „Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914-1918“, ktorá obsahuje spomienky vojaka rakúsko-uhorskej armády Samuela Činčuráka.
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
O skvelej monografii Betliar s jej zostavovateľom a s krajanmi
Napísal(a) (ĽU, JŠ, OD)
Milé a veľmi srdečné stretnutie krajanov sa uskutočnilo dňa 17. mája 2016 v Roland Café v Bratislave, kde sa stretli dvaja Betliarčania - JUDr. Ľudovít Ján Šomšák a Mgr. Ľudmila Ulrichová s Dr. Ondrejom Dobošom. JUDr. Šomšák je zostavovateľom skvelej monografie o Betliari, priniesol ju ako darček Dr. Dobošovi a je len prirodzené, že sa priatelia rozprávali najmä o tejto publikácii a o Gemeri.
Nad najnovšou zbierkou poézie Františka Bábelu: Kde si mi
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Najnovšia zbierka básní osemdesiatsedemročného pána Františka Bábelu Kde si mi, ktorá uzrela svetlo tohto sveta iba pred pár dňami, ešte nestihla mať ani svoj svoj krst a už sa dostáva do verejnosti. Akoby autorovi tento akt až natoľko nebol dôležitý, ale aj z iného dôvodu sa dostáva medzi priateľov, známych a obľúbencov poézie tohto rodáka z Muráňa bývajúceho v neďalekom Tisovci. Neveriac jeho poznámke, ktorú mi súčasne s vytlačením spomínanej knižky vyslovil prostredníctvom telefónu z lôžka doliečovacieho zariadenia, že je to jeho už posledná knižôčka, úctivo ju preberám, aj keď mi v nej tentokrát bude chýbať vlastnoručne napísaný text od neho asi takto: Ondrejovi Dobošovi priateľsky venuje František Bábela.
Vyšla nová zaujímavá kniha - Ratková v historických a archívnych retrospektívach
Napísal(a) Zora Váradyová
V týchto dňoch vo Vydavateľstve Matice slovenskej v Martine vyšla nová zaujímavá kniha Ratková v historických a archívnych retrospektívach. Jej autori Miroslav Ďurinda a Marta Mikitová sa zamerali na „zlatý vek“ tohoto kedysi prekvitajúceho mestečka - z obdobia 17. a s presahom až do 20. storočia. Nie je históriou Ratkovej, ona je pohľadom dozadu a reflektuje pozoruhodné skutočnosti z minula. Jej obsah vychádza z autentických historických dokumentov a zachovaných listín, z ktorých citované texty sú v prevažnej väčšine ponechané pôvodnej štylistickej podobe a neprepísané do súčasnej slovenčiny, pretože podľa vyjadrenia autorov „staré pôvodné texty zachovávajú charakter a ducha svojej doby a spôsob dávneho dorozumievania sa, čím je možné priblížiť si historický kolorit a naturel dávnych čias tak, akoby sa súčasník sám v ňom nachádzal. Písané v takomto autentickom dobovom podaní môžu zaujať mimoriadne pôsobivým sugestívnym dojmom a v obrazových ukážkach tiež autenticitou vlastného rukopisu pôvodcu a tvorcu zápisu.“
Viac...
Jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi - Arne Dahl - prinesie do Bratislavy pravé Európske blues
Napísal(a) Drahoslava Mudrochová
Už 20. – 22. októbra 2015 príde do Bratislavy jeden z najlepších autorov škandinávskych kriminálnych románov, literárny kritik a redaktor, ktorý má na konte tucet vynikajúcich kníh – Arne Dahl, jedna zo súčasných hviezd škandinávskeho krimi. Do Bratislavy príde osobne predstaviť v poradí svoju štvrtú knihu, ktorá u nás vychádza pod názvom Európske blues. Škandinávske kriminálne príbehy sa tešia v posledných rokoch takej výraznej čitateľskej obľube, až sa z nich stal priam literárny fenomén.
Jedným z autorov, ktorý už vyše desaťročie žiari na nebi severského krimi, je aj Arne Dahl, nielen uznávaný spisovateľ, ale aj vážený švédsky kritik a redaktor novín Dagens Nyheter. Na konte má tucet románov, z ktorých dokonca päť s veľkým úspechom sfilmovala televízia BBC. Pozrieť si ich mohli diváci až v 40-tich krajinách po celom svete.
Na Slovensku zatiaľ vyšli tri jeho romány: Misterioso, Až na vrchol hory a Zlá krv. Všetky sú zo série, ktorá je venovaná Jednotke A – fiktívnej skupine švédskych kriminalistov, ktorí riešia závažné a spletité prípady. Do dnešného dňa sa z tejto série predali vo svete 3 milióny výtlačkov a Arnemu Dahlovi vyniesli niekoľko významných literárnych ocenení
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.