Výstava výtvarnej tvorby rodiny Rešovských
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.
26. ročník Týždňa slovenských knižníc prinesie pestrý program pre všetky vekové kategórie aj v Rožňave
Knižnice po celom Slovensku sa aj tento rok zapoja do tradičného Týždňa slovenských knižníc, ktorý sa uskutoční od 3. – 9. marca 2025 pod spoločným mottom Knižnice pre všetkých. V dnešnej digitálnej dobe je dôležité nezabúdať na klasické knihy, ktoré prinášajú jedinečný zážitok a hodnotu, ktorú digitálne médiá nemôžu plne nahradiť. Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja pripravila bohatý program plný inšpiratívnych stretnutí, tvorivých aktivít a zaujímavých výziev, ktoré oslovia malých aj veľkých čitateľov.
Spomíname na vynikajúceho gemerského folkloristu, speváka a hudobníka Miroslava Barana
Koncom februára 2025 si pripomíname nedožité 75. výročie narodenia folkloristu, speváka ľudových piesní, hráča na kontrabas, spracovateľa ľudových piesní, pedagóga, redaktora – Miroslava Barana (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča), ktorý sa narodil na Gemeri a celý život Gemer ospevoval. Zanechal nezmazateľnú stopu v oblasti slovenského folklóru, jeho originálny a jedinečný hlas v spojitosti s gemerským nárečím si podmanil celé Slovensko. Dlhé roky bol dôstojným pokračovateľom a nositeľom ľudovej kultúry Gemera na Slovensku a uctieval krásu gemerských ľudových piesní, ktoré približujú minulosť, zachovávajú kultúrny odkaz našich predkov a hovoria príbehy o živote slovenského ľudu. Venoval sa aj gemerským nárečiam a bol naozaj skutočným Gemerčanom.
Ukážky gemerských nárečí ako príspevok k Medzinárodnému dňu materinského jazyka
Medzinárodný deň materinského jazyka vyhlásila 30. generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v novembri 1999 a od roku 2000 si ho 21. februára pravidelne pripomína celý svet. Aj tento deň je jedinečná príležitosť pripomínať si význam, hodnotu a dôležitosť materinského jazyka a zároveň príležitosť na zvyšovanie povedomia v oblasti jazykovej kultúry, ktorej cieľom je pripomenúť, poznávať, uchovávať a rozvíjať materinské jazyky ako vzácnu súčasť svojej identity. Pripomíname si v tento deň dôležitosť vlastného jazyka, zároveň ale aj menšinových jazykov a kultúrnych čŕt malých aj väčších národov.
Jelšavskí hasiči bilancovali
Výbor Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v Jelšave zvolal svojich členov na výročnú členskú schôdzu, ktorá sa konala v sobotu 8. februára 2025 v Kaštieli Coburgovcov v Jelšave. Na túto schôdzu prijal pozvanie zástupca primátora Attila Žilka, zahraniční hostia z maďarského Tótkomlósa a rumunského Nadlaku, Ladislav Jakab, ako zástupca Územnej organizácie DPO SR (ÚzO DPO SR). Primátor mesta MVDr. Milan Kolesár sa ospravedlnil zo schôdze. Po privítaní hostí predsedom DHZ Ing. Pavlom Zapletalom, MBA bola pustená prezentácia činnosti za rok 2024.
Slová, ktoré pohladia dušu. Hudba, ktorá im vdýchne život
Večer 13.2.2025 v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sa niesol v znamení poézie a hudby, ktoré sa spojili do príjemného umeleckého zážitku. Konal sa slávnostný krst knihy poézie HVIEZDNY PRACH, debutového diela talentovanej autorky Gabi Henzel. Táto zbierka básní je intímnou sondou do ľudskej duše a odhaľuje tajné príbehy mnohých žien. Aby bol zážitok ešte hlbší, verše dostali aj hudobnú podobu vďaka Petrovi Gallovi, všetranne založenej osobnosti s koreňmi v našom regióne. Spojenie ich talentov vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorú môžete zažiť naživo.
Po gemerskej stope, tentokrát najmä za včelárstvom, sa vo februári vydá Banícke múzeum v Rožňave spolu so Vzdelávacím centrom Včielka
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, od 10. februára 2025 začína s ďalšou sprievodnou aktivitou k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Je ňou múzejno-pedagogická aktivita určená žiakom základných škôl pod názvom Po gemerskej stope... Samotná aktivita začína komentovanou prehliadkou výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Múzejníci sa počas nej budú snažiť upriamiť pozornosť žiakov na život ľudí na Gemeri od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny, na spôsob ich obživy a na najrozšírenejšie remeslá daného obdobia.
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pripravuje vo februári zaujímavé a kreatívne podujatia
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vstupuje do nového roka s pestrou ponukou podujatí. Či už ide o podporu amatérskeho umenia, zachovávanie tradičných fašiangových zvykov alebo zážitkové aktivity pre školákov počas jarných prázdnin, GOS ponúka priestor na kreativitu, učenie i zábavu. Či už ste nadšený fotograf, mladý filmár, milovník tradičných remesiel alebo len hľadáte príležitosť zažiť niečo nové, v GOS-ke si určite prídete na svoje!
Prednáška Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo ďalšie sprievodné podujatie k výstave Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Medzivojnový Gemer a udalosti Povstania v zrkadle zbierkových predmetov múzea, ktorá bude spojená s komentovanou prehliadkou výstavy. Počas nej kurátor múzea Norbert Mogyorósi podrobnejšie záujemcom predstaví vybrané zbierkové predmety múzea z fondov Militárie, Numizmatika a História 2, viažúce sa k obdobiu medzivojnovej Československej republiky a k 2. svetovej vojne.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.