Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami * Rožňavské nebo opäť rozžiari Vatra slobody
Napísal(a) R. Šimko
Stavanie mája v Rožňave bude spojené so Župnými dňami. Mesto Rožňava sa pripravuje na veľkolepú oslavu jari. V utorok 30. apríla 2025 o 16:00 hod. sa na Námestí baníkov uskutoční tradičné Stavanie mája. Podujatie, ktoré je súčasťou Župných dní KSK 2025, ponúkne folklórnu atmosféru a pestrý program. Máj, symbol mladosti, lásky a obnovy prírody, bude vztýčený za zvukov tradičnej hudby a spevu. O nezabudnuteľný kultúrny zážitok sa postarajú folklórne súborové zložky Haviar, Dubina a Borostyán, ktoré prinesú na pódium energiu autentických tancov a piesní.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Ide o prednášku pod názvom Roľnícky život na Hornom Gemeri na tém život slovenského roľníka na Hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času.
Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Volaju me spievarko – pripravuje sa vydanie unikátnej zbierky piesní z Rejdovej
Napísal(a) Donio
Mária Brdárska-Janoška – významná osobnosť hornogemerského folklóru, speváčka a nositeľka ľudových tradícií zapisuje a uchováva bohatstvo tradícií Rejdovej a chce ich odovzdať ďalším generáciám. Pani Brdársku spája dlhoročné priateľstvo s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Práve ona iniciovala projekt spoločného knižného vydania zbierky v podobe publikácie dostupnej každému milovníkovi ľudovej kultúry pod názvom „Volaju me spievarko“ – v preklade z rejdovského nárečia „Volajú ma speváčka“. Knihu plánujeme vydať v takom náklade, aby mohla byť riadne distribuovaná v knižnej obchodnej sieti Slovenska. Podporte vydanie tejto unikátnej zbierky piesní z Rejdovej!
Ste pripravení na sobotňajšie čiastočné zatmenie slnka a na Deň hvezdární a planetárií 2025?
Napísal(a) Zdeněk Molnár
Hvezdáreň Rožňava Observatory prináša pár informácií a dobrých rád. Úkaz bude pozorovateľný 29. marca 2025 z celého Slovenska a aj keď naša krajina sa bude nachádzať na okraji zóny tohto úkazu, toto nebeské divadlo si zaiste nenechajte ujsť, lebo na ďalšie si dlho počkáte. U nás v Rožňave a v Rimavskej Sobote začne o 11:54 hod. a skončí o 12:53 hod. Zakrytie bude dosahovať maximálne 3,1%. Počas podujatia Deň hvezdární a planetárií nás čaká jeden z najzaujímavejších astronomických úkazov. Nenechajte si ho ujsť!
Preventívno-výchovná činnosť našich hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Každoročne v marci, keď je aj mesiac požiarnej ochrany, prichádzajú deti na našu zbrojnicu, aby zistili, čo je nové pri dobrovoľných hasičoch v Jelšave. Dňa 19. marca 2025 zavítali na Hasičskú zbrojnicu žiaci 7. ročníka Základnej školy v Jelšave v dvoch skupinách a žiaci Špeciálnej základnej školy v Jelšave tiež v dvoch skupinách. Vysvetlili sme deťom rozdiel medzi členmi dobrovoľného hasičského zboru a príslušníkmi hasičského a záchranného zboru.
Roľnícky život na hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre záujemcov finisáž výstavy Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o prednášku pod názvom Roľnícky život na hornom Gemeri a jej témou bude život slovenského roľníka na hornom Gemeri a jeho premeny v priebehu času. Už od vzniku feudálnej spoločnosti až do prelomu 19. a 20. storočia boli na území dnešného Slovenska kultúrne i sociálne dominantnou skupinou roľníci. Ich spôsob života a kultúra vznikali v dobe, keď práve sebestačnosť bola existenčnou nevyhnutnosťou.
Veľkonočné tvorivé dielne v Baníckom múzeu
Napísal(a) Erika Hermélyi Gecelovská
V Baníckom múzeu v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, vrcholia prípravy na obľúbené podujatie – Veľkonočné tvorivé dielne. Aj tento rok sa môžu žiaci materských a základných škôl tešiť na veselé predsviatočné podujatie plné zaujímavých informácií a tvorenia. Najprv sa s múzejnými pedagógmi porozprávajú o veľkonočných tradíciách a zvykoch. Múzejníci deťom prezradia ako sa v minulosti ľudia pripravovali na príchod Veľkej noci, ako vyzeralo ich pôstne obdobie a aké farebné pomenovania majú niektoré dni pred týmto sviatkom.
Legendárna súťaž v písaní fantasy a sci-fi poviedok je späť!
Napísal(a) MsKS
Vyhlasujeme Celoslovenskú literárnu súťaž CENA GUSTÁVA REUSSA 2025 – Autorská literárna súťaž v žánroch sci-fi a fantasy v dvoch vekových kategóriách: od 15 do 25 rokov a od 25 rokov. Vyhlasovateľom, organizátorom a garantom súťaže sú Mesto Revúca, Mestské kultúrne stredisko v Revúcej a Litterra, n. o., kultúrna inštitúcia BBSK. Uzávierka súťaže je 31. mája 2025.
Pani Anna Kotzmanová z Muráňa oslávila krásnych stotri rokov
Napísal(a) Ružena Svoreňová
V spomienkach sme sa s pani Hankou ocitli až v roku 1922, keď sa pred 103 rokmi narodila. Jej mama – hrdá, pekne urastená slečna Johanka Lábajová pochádzala z Muránskej Dlhej Lúky. Vydala sa do Muráňa za Juraja Sklenárika (od Kuňáka). Im sa 19. marca 1922 narodila dcéra Hanka, ktorá sa práve dožila krásnych 103 rokov.
Vyhodnotenie výtvarných prác na tému Aj zvieratá potrebujú hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Dobrovoľná požiarna ochrana SR (DPO SR) a Republiková komisia mládeže DPO SR v Bratislave vyhlásili 22. ročník celoslovenskej súťaže detí vo výtvarnom prejave pre školský rok 2024/2025. Téma súťaže bola „Aj zvieratá potrebujú hasičov“. Územná organizácia (ÚzO) DPO SR v Revúcej vyhlásila túto súťaž aj pre školy a iné subjekty mimo škôl s pôsobnosťou okresu. Výtvarné práce boli doručené do 10. 03. 2025. Do súťaže sa zapojilo 6 škôl a 2 organizácie:
Viac...
Prezentácia 20 ročníkov Zborníka Gemersko-malohontského múzea Gemer-Malohont
Napísal(a) Iveta Krnáčová
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravuje slávnostné podujatie pri príležitosti 20. výročia vydávania Zborníka Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT a rovnako pri príležitosti 20. výročia podujatia Marec – mesiac knihy. Pozvaným hosťom predstaví jednak najnovší, 20. ročník zborníka, ktorý vyšiel koncom roka 2024, a taktiež predchádzajúce ročníky tejto významnej odbornej publikácie. Tento periodický zborník odborných štúdií z prírodných vied, archeológie, histórie, národopisu a histórie umenia regiónu Gemer-Malohont vydáva múzeum od roku 2005.
Mimoriadne hudobné duo mladých talentovaných Gemerčanov úspešne a neopakovateľne zažiarilo a okúzlilo poslucháčov na troch koncertoch V plameni sviečok
Napísal(a) GemArt
Klavírne koncerty s operným spevom mimoriadneho hudobného dua 14., 15. a 16. marca 2025 v kaštieľoch vo Vlachove, v Revúcej a v Králi vyrazili všetkým dych. Výnimočná kombinácia nevídaného nadania 15-ročného klaviristu Adama Pástora z Rožňavy a 16-ročného tenoristu Martina Belányiho zo Štítnika skombinovaná s nadšením pre danú vec, podporená neoblomnou snahou, tvrdošijnou trpezlivosťou a v neposlednom rade neutíchajúcou podporou rodiny a okolia je taká vzácna, že sa objaví možno len raz za generáciu. To, aby sa tak stalo v malom regióne ako je Gemer, a hneď pri dvoch chlapcoch skoro rovnakého veku naraz, je priam zázrak.
Huta na výrobu mosadze pri obci Gemerská Poloma
Napísal(a) Ondrej Rozložník
Huta pri obci Gemerská Poloma, národná kultúrna pamiatka, je deklarovaná ako Prícestný hostinec. Ide však o hutnícky objekt postavený pred 265 rokmi na výrobu mosadze. Hostinec, pôvodne huta, je technická pamiatka, naprojektovaná v roku 1760 v Banskej Štiavnici. Autorom projektu je Johan August Menigill, ktorý v tom čase bol šafárom medeného hámru na výrobu medeného drôtu v Banskej Bystrici. Huta si zachovala podstatnú stavebnú časť – zatiaľ najstaršieho murovaného objektu medenej huty z 18. stor. Po ukončení taviacich prác sa prebudovali vnútorné priestory huty na zájazdný hostinec s voziarňou.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva študentov stredných škôl do Galérie BM na diskusiu pod názvom Od procesu k premenám. Pôjde o sprievodné podujatie k výstave Premeny v bytí, inštalovanej v suteréne galérie a študenti budú diskutovať priamo s jej autorkou Michalou Hadušovskou. Prostredníctvom diskusie sa študenti dozvedia, ako prebieha proces umeleckej tvorby vo všeobecnosti a následne sa zamerajú na proces vzniku samotnej výstavy Premeny v bytí.
































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.