streda, 06 september 2023 18:03

Meyke: Gemerská tradícia v móde

Napísal(a)
Meyke: Gemerská tradícia v móde

Na 19. a 20. september 2023 si Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote pripravilo farebné podujatie v znamení módy a tradícií. Módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász sa po minuloročnej výstave „Tradícia v móde“ vracia so svojou novou kolekciou inšpirovanou gemerskou výšivkou. Dňa 19. septembra (v utorok) sa uskutoční vernisáž výstavy „Gemerská tradícia v móde” vo forme módnej prehliadky v spolupráci s Gemersko-malohontským osvetovým strediskom (GMOS) v Rimavskej Sobote, v novej spoločenskej sále inštitúcie. Na ďalší deň, 20. septembra (v stredu), bude usporiadaný tvorivý výtvarný workshop s módnou návrhárkou Melindou Molnár-Madarász, pod názvom „Základy módneho návrhárstva” v priestoroch GMM. Obe podujatia sa uskutočnia v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, kde sa odprezentuje nehmotné kultúrne dedičstvo Gemera-Malohontu, živá tradícia výšivkárstva. Výstava vznikla v spolupráci s Gömöri Népfőiskolai Egyesület (Združením gemerskej ľudovej vysokej školy) v Putnoku, s Ministerstvom pôdohospodárstva Maďarska a štipendijného programu nadácie Réka Darida Foundation v New Yorku.

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravujú: Každé nárečie má čo ponúknuť...  Život a dielo profesora Štefana Tóbika

Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrna organizácia Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s Centrom jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove pripravili pre študentov a širokú verejnosť dňa 13.9.2023 prednášku na tému „P. J. Šafárik a Štefan Tóbik“ a výstavu posterov „Život a dielo profesora Štefana Tóbika“.

Prof. PhDr. Štefan Tóbik, CSc. (1909 - 1969), rodák z Hnúšte, bol významný slovenský jazykovedec, dialektológ a vysokoškolský profesor.  Patrí k zakladateľskej generácii slovenskej jazykovedy a dialektológie. Už počas vysokoškolských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapájal do výskumu gemerských nárečí. Výsledkom jeho celoživotnej témy je kompendium Gemerské nárečia (2018 – 2021), najväčší dialektologický spis v slovenskej dialektológii,“ rozhovorila sa Prof. PhDr. Júlia Dudášová, DrSc. Z rôznych subjektívnych a objektívnych príčin však rukopis kompendia (1391 strán) dlho ležal v archíve a svojho vydania sa dočkal vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity v Prešove po neuveriteľných

Rejdová svojou krásou stále upútava milovníkov folklóru

Folkloristi i obdivovatelia ľudového umenia v našom regióne horného Gemera boli v uplynulých augustových dňoch svedkami jedinečnej tradície prehliadky toho najkrajšieho i najzaujímavejšieho čo máme – Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej. Naša rázovitá obec si dlhodobo udržiava to najcennejšie, čo nám zanechali naši predkovia a udáva tón na hornom Gemeri. Akoby rieka Slaná, ktoré pramení práve pod najvyšším vrchom Slovenského rudohoria, pod Stolicou, tieto cennosti šírila svojím tokom od severu až po najužší cíp Gemera, končiaci kdesi u susedov v Maďarsku. Je chvályhodné, že na tento drahokam už dlhé roky dohliada Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a spolu s Obecným úradom v Rejdovej ho takto chráni i propaguje. Koľkože je to rokov, mnohí sa pýtame, čo prvýkrát za dedinou v Rejdovej sprievod účastníkov festivalu zašiel k novopostavenému pódiu, na ktorom po prvýkrát sa predstavili najlepší rejdovskí speváci podporení rovnako milujúcimi susedmi ľudových spevov, tancov, remesiel i krojov zo širokého okolia? Dnes, po vyše 49 rokoch, nabrali organizátori Rejdovej nové skúsenosti a aj Rejdovci prijali počas troch dní hostí zo širokého okolia, ba aj zo zahraničia po novom.

Amatérska súťaž výtvarnej fotografie 2023: Tvoj objektív, tvoj príbeh... Umelecké záblesky

S radosťou Vám oznamujeme, že Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje súťaž amatérskej výtvarnej fotografie pod názvom Tvoj objektív, tvoj príbeh... s podtitulom Umelecké záblesky.

V 90. rokoch 20. storočia Galéria Baníckeho múzea v Rožňave pravidelne vystavovala najlepšie amatérske fotografie z regiónu, a preto sme sa rozhodli pri príležitosti svetového dňa fotografie v mesiaci august obnoviť túto tradíciu. V súčasnosti popularita fotografie neustále rastie a naším záujmom je poskytnúť aj verejnosti priestor pre vlastné sebavyjadrenie prostredníctvom výtvarnej fotografie.

Zaujímavé futbalové zápolenia hornogemerských mužstiev na začiatku septembra

Prvý septembrový víkend prial svojím počasím tak hráčom, ako aj divákom. Keďže naše dve mužstvá z piatej ligy Východ VsFZ hrali vonku, fanúšikovia futbalu sa preto doma zamerali na 7. ligu. Záujem sa najviac sústredil na dve popredné mužstvá, ktoré vlani obsadili 1. a 2. miesto v tabuľke. Aj preto prišlo najviac divákov na ihrisko do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde privítali futbalistov Vyšnej Slanej. Usporiadatelia ich napočítali okolo 150. Videli síce iba dva góly, ale tiež zaujímavý futbal.

sobota, 02 september 2023 14:09

Bude krajšia vstupná brána do Muránskej Huty ?

Napísal(a)
Bude krajšia vstupná brána do Muránskej Huty ?

Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.

Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.

Mužstvo Družstevník Gemerská Poloma v sezóne 2007 / 2008.

Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku uvádza rôzne zaujímavosti, ktoré zozbieral z tlače, prípadne sám zažil alebo videl. Týkajú sa dnes už neexistujúceho TJ Družstevník Gemerská Poloma (v súčasnosti je ŠK Polom Gemerská Poloma). Za obdobie volil hraničné roky nie náhodne. Klub totiž v roku 2001 vypadol z V. ligy – JZ a v roku 2011 postúpil do V. ligy Košicko-gemerskej skupiny kde účinkoval štyri sezóny. 

Sezóna 2001 / 2002

Inzultácia rozhodcu divákom v Gemerskej Polome.

Jeseň 2002

Jeden z dvojice trénerov G. Polomy sa sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma článkom v Gemerskom denníku.

Gubárske drevené krosná.

Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré v neposlednom rade patrí i gubárstvo. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zbierkový fond doplniť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc.
V súvislosti s mapovaním remeselnej výroby charakteristickej pre región Gemer-Malohont bol zbierkový fond etnológie rozšírený o náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc.

Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...

Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.

Pre návštevníkov je  prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.

Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky

V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.

Strana 8 z 591