Zaujímavé futbalové zápolenia hornogemerských mužstiev na začiatku septembra
Napísal(a) MG od
Prvý septembrový víkend prial svojím počasím tak hráčom, ako aj divákom. Keďže naše dve mužstvá z piatej ligy Východ VsFZ hrali vonku, fanúšikovia futbalu sa preto doma zamerali na 7. ligu. Záujem sa najviac sústredil na dve popredné mužstvá, ktoré vlani obsadili 1. a 2. miesto v tabuľke. Aj preto prišlo najviac divákov na ihrisko do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde privítali futbalistov Vyšnej Slanej. Usporiadatelia ich napočítali okolo 150. Videli síce iba dva góly, ale tiež zaujímavý futbal.
Muránska Huta so svojou časťou Predná Hora je poslednou obcou na hornom Gemeri smerom od Muráňa na hrorehronskú Červenú Skalu. Podľa dokumentov, ktoré sme našli o jej dejinách je známe, že vznik obce súvisel s existenciou sklárskej huty, ktorú založili v obci majitelia muránskeho panstva v období rokov 1652 – 1670. Nakoniec i prvá písomná zmienka o nej je z roku 1651. Záznamy o obyvateľoch Muránskej Huty hovoria, že títo v minulosti pracovali v okolitých lesoch a vandrovali po celom Uhorsku ako sklenári a obločiari. V 60-tych rokoch 19. storočia pracovali v obci dva hámre, jeden ako klinčiareň na výrobu sekancov (t. j. klincov do šindľov) a druhý ako gračiareň na výrobu grác, krompáčov, motýk, rýľov a lopát.
Okolitá príroda v súčasnosti poskytuje tiež dostatok príležitostí aj pre cykloturistiku a iné využitie. Keďže po bývalých majiteľoch muránskeho panstva ostalo v obci niekoľko vzácnych objektov, tieto vedenie obce plánuje využiť v prospech obce.
Zaujímavosti z polomského futbalu z rokov 2001 – 2011
Napísal(a) Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik vo svojom príspevku uvádza rôzne zaujímavosti, ktoré zozbieral z tlače, prípadne sám zažil alebo videl. Týkajú sa dnes už neexistujúceho TJ Družstevník Gemerská Poloma (v súčasnosti je ŠK Polom Gemerská Poloma). Za obdobie volil hraničné roky nie náhodne. Klub totiž v roku 2001 vypadol z V. ligy – JZ a v roku 2011 postúpil do V. ligy Košicko-gemerskej skupiny kde účinkoval štyri sezóny.
Sezóna 2001 / 2002
Inzultácia rozhodcu divákom v Gemerskej Polome.
Jeseň 2002
Jeden z dvojice trénerov G. Polomy sa sťažoval na výkon rozhodcu v zápase Kružná – G. Poloma článkom v Gemerskom denníku.
Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc
Napísal(a) Ľ. Pulišová
Významnou zložkou kultúry Gemera-Malohontu je aj ľudová kultúra, ktorá sa formovala pod vplyvom hospodárskych, sociálnych a spoločenských podmienok. Jej pozoruhodným reprezentantom je etnologický fond Gemersko-malohontského múzea, v ktorom sa v súčasnosti nachádza 11 435 kusov predmetov. Tie dokumentujú ľudové staviteľstvo a bývanie, ľudový odev, nástroje a náradie súvisiace s roľníctvom, pastierstvom i remeslami typickými pre Gemer-Malohont, medzi ktoré v neposlednom rade patrí i gubárstvo. Vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia sa múzeu podarilo zbierkový fond doplniť zrealizovaním projektu s názvom Akvizícia gubárskeho náradia a výrobkov zo Šivetíc.
V súvislosti s mapovaním remeselnej výroby charakteristickej pre región Gemer-Malohont bol zbierkový fond etnológie rozšírený o náradie a ukážku výrobkov gubárky Anny Galisovej zo Šivetíc.
Stratenským kaňonom do Slovenského raja sa Skalná brána už neotvára, ale...
Napísal(a) O. Rozložník
Stratenský kaňon pri obci STRATENÁ ako kultúrno-historická pamiatka v Národnom parku Slovenský raj.
Pre návštevníkov je prístupný vchodom cez bývalú zničenú „Skalnú bránu“, ktorá bola vyrazená v prvej polovici 19. storočia vo vápencoch Stratenskej pahorkatiny. Bola to jediná možnosť ako zabezpečiť prístup pre osoby, povozy a vozidlá smerujúcich do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ako i v pokračovaní smerom na Poprad alebo Brezno. Zhotovená cesta viedla kaňonom vedľa koryta rieky Hnilec, ktorá vytvorila kaňon počas dlhého geologického obdobia. Počas stavby cesty bolo tok rieky nutné viackrát premostiť. Stratenský kaňon sa nachádza asi 700 m severozápadne od obce Stratená, v tesnej blízkosti železničnej trate Margecany – Červená skala, danej do prevádzky v roku 1936 a tiež v druhej polovici 20. storočia vybudovaného cestného tunela.
Sviatok výročia SNP futbalisti horného Gemera využili na dohrávky
Napísal(a) MG od
V utorok 29. augusta sa niesol predovšetkým v znamení 79. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa do dejín slovenského národa v boji proti fašizmu zapísalo zlatými písmenami. A to aj napriek tomu, že stálo niekoľko predovšetkým mladých životov. Preto počas týchto dní vidíme na ich počesť zapaľovať vatry a klásť vence k hrobom našich hrdinov ako vďaku za našu slobodu a demokraciu. Pracovné voľno umožnilo najmä futbalistom hrajúcim v ligových súťažiach dohrať v tento deň začiatočné kolo nového ročníka, ktoré pre búrky v tomto regióne zapríčinili, že sa zápasy 7. ligy ObFZ Rožňava, až na jeden zápas, nehrali. Toto voľno využili aj účastníci Slovnaft cupu, a tak sme na niektorých trávnikoch videli stretnutia prvoligových mužstiev s nižšími účastníkmi líg. Rožňava tak mohla vidieť exkluzívny futbal, keď domácich prišiel preveriť prvoligový Zemplín Michalovce. Hlavná pozornosť v našom regióne sa však sústredila na dohrávky 1. kola 7. ligy. Nie každému však vyhovoval tento termín, a tak jeden zápas sa pre nedostatok hráčov neuskutočnil.
Baníctvo na Gemeri zaznamenalo – 100 rokov výroby magnezitu a 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska
Napísal(a) MG od - G, Jakubecová
Stredný Gemer zažil na záver mesiaca augusta nevšednú udalosť. Pri príležitosti 100. výročia ťažby magnezitu v Jelšave a Lubeníku uskutočnilo sa v dňoch 25. a 26. augusta 2023 15. stretnutie banských miest a obcí Slovenska v mestách Revúca a Jelšava. Na tomto podujatí sa zúčastnili zástupcovia 42 slovenských miest a regiónov. Prišli aj hostia zo zahraničia – z českých miest i z Poľska.
V prvý deň stretnutia (piatok 25. augusta) sa uskutočnilo v Revúcej rokovanie predstavenstva Slovenskej banskej komory a popoludní v Mestskom dome kultúry Konferencia na tému 100 rokov výroby magnezitu.
Druhý deň stretnutia (sobota 26. augusta) sa konal v Jelšave. Na tomto podujatí nemohli chýbať ani jelšavskí dobrovoľní hasiči, ktorým prišli pomôcť aj dvaja členovia z DHZ Hucín. Predpoludním hasiči kropili cesty v meste a pripravovali stan s vodnou parou na osvieženie.
Pred 130 rokmi otvorili v Rožňave synagógu, dnes by sme ju v meste hľadali márne
Napísal(a) S. Holečková
K niekdajšej rožňavskej synagóge, postavenej v rokoch 1892 – 1893 významným rožňavským staviteľom Nándorom Szilvássym, sa viaže niekoľko výročí.
Po poškodení židovskej modlitebne požiarom, ktorý mesto zasiahol v roku 1890, rozhodla sa židovská obec vzhľadom na rastúci počet židovského obyvateľstva postaviť v Rožňave reprezentatívnu modernú synagógu – dom modlitby, spoločné miesto stretávania sa a konania židovských náboženských zhromaždení a vyučovania. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. Stavba dvojpodlažnej budovy s ústredným sakrálnym priestorom, postavenej z tehál v historizujúcom štýle trvala viac ako rok. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica) za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta slávnostne otvorená. V tzv. Horváthovej záhrade stála 65 rokov. Po 2. svetovej vojne však opustená budova slúžila ako sklad nábytku a ako sa dozvedáme z Kroniky mesta Rožňava evidovanej v rožňavskom archíve: „v roku 1958 sa silne zmenil obraz Šafárikovej ulice. Zbúrala sa židovská modlitebňa...“
Vysoké teploty na futbalových štadiónoch horného Gemera, ale menej divákov
Napísal(a) MG od
Naša najvyššia futbalová ligová súťaž zaznamenala v poslednú augustovú nedeľu odohraté kompletné štvrté kolo. Za úmornej horúčavy (od 290 – 320 C), ktorá práve v tomto regióne vrcholí, domáce kolektívy vyhrali 3 zápasy a 4 hostia. Vďaka presnosti strelcov padlo v tomto kole 30 gólov. Divákov najviac potešil výsledok v Gemerskej Polome, kde hostia z Bystrého strelili domácemu brankárovi 7 gólov a diváci videli tak spolu 8 gólov. Prvým víťazstvom v súťaži potešili futbalisti nováčika z Honiec, ktorí zvíťazili doma nad Lipovníkom o gól. Snáď najviac boli po stretnutí spokojní Pačania, ktorí vysoko zvíťazili nad rezervou Rožňavy, a to v pomere 4:1. Zo strelcov sa najviac darilo Róbertovi Rochlovi z Baníka R. Bystré, ktorý zaťažil konto polomského brankára štyrmi gólmi. Hralo sa pomerne slušne a rozhodcovia pohrozili hráčom iba žltými kartami. Stále však chýbajú do kompletného stavu odohrať ešte zápasy z prvého kola.
Destinácia Muránska planina odhaľuje svoju novú vizuálnu identitu
Napísal(a) OOCR Gemer
Muránska planina, klenot slovenskej prírody, predstavila vo štvrtok 24. augusta 2023 na Salaši Zbojská – na hranici, kde si regióny Gemer a Horehronie podávajú ruky, svoju novú destinačnú vizuálnu identitu, ktorá zrkadlí bohatstvo a jedinečnosť tejto lokality. Nová identita vystihuje duch prírody, autenticitu, udržateľnosť a spoluprácu, ktoré sú pre túto oblasť charakteristické.
Cieľom je prezentovať ponuku a krásu Muránskej planiny atraktívnou formou a prilákať návštevníkov zo Slovenska i zahraničia, aby vstúpili a objavili toto cenné územie. „Aj vďaka týmto krokom chceme lepšie využívať potenciál našich národných parkov. Tie totiž nie sú iba klenotnicou prírodného bohatstva, ale predstavujú aj príležitosť na naštartovanie lokálnej ekonomiky trvalo udržateľným spôsobom. Na základe príkladov zo zahraničia vidíme, že chránené územia dokážu vytvárať pracovné miesta a otvárať cestu nielen turizmu, ale aj gastro sektoru, vzdelávacím aktivitám či vede a výskumu.
Viac...
Parný valec v Baníckom múzeu bol vyrobený v roku 1883
Napísal(a) A. Terezková
Pri príležitosti 140. výročia výroby parného valca Aveling & Porter prináša Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, širokej verejnosti zaujímavú prednášku, ktorá sa uskutoční 7. septembra 2023 o 16:00 hod. v Zážitkovom centre Sentinel v Rožňave. Parný valec Aveling & Porter v zbierkach múzea je tretím najstarším valcom svojho druhu na svete. Prvenstvo patrí valcu vyrobenému v roku 1878, ktorý sa zachoval v nórskom Osle a druhý najstarší sa dnes nachádza v anglickom Nottinghamshire. Ten rožňavský bol vyrobený presne 12. septembra 1883. Na čo tento pracovný stroj slúžil, kto ho vyrobil a pre koho, na akom princípe sa pohyboval, ako sa vôbec dostal do Rožňavy a ako sa zistilo, že je tretím najstarším na svete, Vám prezradí kurátor múzea, Mgr. Norbert Mogyorósi. Nezabudne ani na druhé vzácne parné vozidlo v zbierkach múzea, nákladný automobil Škoda Sentinel. Súčasťou prednášky bude aj prezentácia najnovšej novinky múzea.
Štefan Burčo: Rejdovskí husári – Balada pod čerešňami
Napísal(a) Š. Burčo
Začiatkom 18. storočia postihol náš kraj hrozný mor a v niektorých dedinách umrela i polovica obyvateľstva. Bieda, hlad prinútili niektorých, že sa dali "na zboj"..., a to prišli riešiť husári!
Došli až k hornému toku Slanej, kde je dodnes dedinka, ktorú nazývali Redová, Neuhaus, či Sajóréde a jej obyvatelia sa živili ako valasi, drevorubači, či výrobcovia košíkov.
Richtár rozdelil husárov po domoch, a to najmä do tých, kde chýbali chlapi. Protesty, hundranie, nadávanie čoskoro ustali a devy, vdovy, či vydaté ženičky začali hovoriť o tom, že husári sú veru chlapi, ktorí porobia to, porobia i ono...
Veru tak, i po rokoch, keď ľudia videli rúčeho, zdatného a silného chlapa, vraveli, že určite je z Rejdovej.
Horúčavy na hornom Gemeri poriadne preverovali pripravenosť futbalistov
Napísal(a) MG od
Ostatné futbalové majstrovské zápolenia mužstiev horného Gemera sa odohrávali v čase vrcholenia ženských majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré boli na opačnom póle Zemegule – na Novom Zelande a v Austrálii. Po prvýkrát v nich zvíťazili ženy Španielska, ktoré v nedeľu vo finálovom zápase zvíťazili nad Angličankami 1:0. Diváci, ktorí sledovali toto zápolenie museli uznať, že dnes aj ženský futbal vie zaujať diváka. Zaplnené štadióny a rýchla a kolektívna hra ženských jedenástok to len potvrdzovali.
Evanjelická farárka požehnala v Chyžnom novú hasičskú techniku
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 30. júla 2022 sa dobrovoľní hasiči z Chyžného dočkali slávnostnej „odovzdávky“ Hasičskej zbrojnice. Vtedy do jej priestorov uložili protipovodňovú súpravu.
Prešiel necelý rok a na jar 2023 už do Hasičskej zbrojnice pribudlo auto CAS 15 IVECO DAILY – cisternová automobilová striekačka, ktorá vo výbave má zaradené technické prostriedky nielen na zdolávanie požiarov, ale aj na technické zásahy rôzneho druhu. Auto už bolo využité na niekoľko zásahov po prívalových dažďoch. V sobotu popoludní, 19. augusta 2023, sa dobrovoľní hasiči stretli na Hasičskej zbrojnici. Pred nastúpenou jednotkou zastupujúci veliteľ Peter Mladší podal hlásenie starostovi obce Petrovi Medvecovi, ktorý na úvod privítal Ing. Pavla Zapletala, MBA, tajomníka Územnej organizácie DPO SR v Revúcej, poslancov Obecného zastupiteľstva, pani farárku, hasičov a obyvateľov obce a odovzdal slovo zborovej farárke cirkevného zboru ECAV na Slovensku Mgr. Emílii Völgyiovej. Pani farárka požehnala spomínanú hasičskú techniku a pomodlila sa za všetkých hasičov, ktorí ju budú využívať.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-