Gemer, 14. júla 2023 - Letná sezóna 2023 prináša na Gemer jedinečnú zážitkovú jazdu Zbojníckou strelou, ktorá vás prevedie okolo krásnych miest a historických pamiatok tohto regiónu. Séria výletov na vyhliadkovom vláčikobuse, ktorý vypravuje Salaš Zbojská, prichádza na Gemer ako novinka tohto leta. Ponúkame vám tri tematické trasy, z ktorých si každý návštevník nájde to svoje. Prvá trasa “Za jaskynným bohatstvom” vyrazí v termínoch: 19. júl, 9. august a 30. august 2023.
Každú letnú sobotu mikrobusom k unikátnym sakrálnym stavbám na hornom Gemeri
Napísal(a) MG od
Vďaka krajskej organizácii Košice Región Turizmus dostanú návštevníci Košického kraja, počas letných sobôt, ďalšiu možnosť spoznať jedinečné pamiatky Gotickej cesty na Gemeri. Uvádza sa to na portáli Košického kraja, ktorý informuje, že: „S pomocou nového letného spojenia sa pohodlne dopravia k štyrom unikátnym sakrálnym stavbám oceneným známkou Európskeho kultúrneho dedičstva (European Heritage Label)."
Ide o kostol reformovanej cirkvi v Plešivci a evanjelické kostoly v Štítniku, Ochtinej a Koceľovciach, ktoré budú v priebehu letnej turistickej sezóny 2023 otvorené a vyrazí k nim mikrobus na sezónnej linke z Plešivca. Zastaví sa pri všetkých štyroch kostoloch, aby mohli návštevníci, prostredníctvom zabezpečených sprievodcovských služieb, detailnejšie preniknúť do lokálnej histórie európskeho významu.
Nové príbehy z Gemera: Lekáreň "Zlatý jeleň" v Rožňave.
Napísal(a) Š. Burčo
V severnej časti námestia v Rožňave stála krásna barokovo-klasicistická budova, ktorú do tejto podoby dal postaviť architekt János Mayer, ten istý, ktorý sa postaral i o vzhľad biskupského paláca vedľa. Budova dostala meno "Aranyszarvas" a poznal ju každý ako výbornú lekáreň. Istého času tu pracovali manželia Izák s peknou, mladou ženou Ester a z tohto obdobia je i moja príhoda.
Jedného popoludnia vošiel do lekárne mladý dôstojník a pomalými krokmi s mierne roztiahnutými nohami sa prihovoril lekárnikovi Izákovi s problémom, ktorý ho trápil: "Prosím, pomôžte, poranil som sa na chúlostivom mieste a potrebujem liečivú mastičku, lebo zanedlho budem musieť opäť vysadnúť na koňa a..."
Vo Včelinciach vybudovali náučný chodník po pravekých náleziskách
Napísal(a) V. Bradnansky
Včelince, 12. júl 2023 – Obec Včelince v okrese Rimavská Sobota predstavila unikátnu novinku. Bol tu vytvorený náučný chodník, ktorý vznikol vďaka poznatkom z archeologického výskumu spred viac ako tridsiatich rokov. Dnes o jedinečných nálezoch predovšetkým z neskorej doby kamennej a zo všetkých úsekov doby bronzovej informujú tabule na jednotlivých archeologických lokalitách. V čase prebiehajúceho výskumu v lokalitách v katastri obce Včelince sa tu na exkurzii zastavili účastníci medzinárodného archeologického kongresu z celého sveta. Konal sa v roku 1991 a archeologickým špičkám z celého sveta boli prezentované výsledky prebiehajúceho výskumu, ktoré priniesli neoceniteľné poznatky z obdobia praveku, predovšetkým z neskorej doby kamennej a z doby bronzovej na našom území. Starosta obce Včelince Ľubomír Kosztúr uviedol: „Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka.
Uvarte si bvab na kvasno tak, ako si ho varä v Rvažnavskom Bystrom
Napísal(a) G. Rožai
Pán Gabriel Rožai mi poslal v bystränskom nárečí napísané recepty niektorých jedál z Rožňavského Bystrého. Tu sú: BVAB NA KVASNO Dostacijä: bvab suchí, mäso (udeňia), šesnok, bopkoví lis (=list), grúle, mliako, smetanka, hlatká múka, voda; zápraška: slaninka, cibulka, múka hlatká, paprika šervená.
Ta bvab zmo si dakodi aj vešiar namošeli (ta jä aj teráz namášäm). Bvab suchí sä namoší do vodi a nahá sä do druhiho dnä postát. A na druhí den dáte do vodi ho uvarit, kod mäso, takia udeňia do toho, šesnok sä položí a bopkoví lis. No a toto lem sä varí a už ak je bvab takí mäkí, grúle na takia kocki sä nakrájú, ako do poliavki. No a potom už sä lem zatrepuje. Do mliaka dámo múku hlatkú, smetanku, rostrepat a zalät do bvabu. Ak zovre, lem miašät.
(Z rozprávania 74-ročnej Zuzany Kanabovej z Nižnej Slanej)
Pred stotridsiatimi rokmi bývala u Kanabu (dnes dvor Ondreja Jungera a Márie Dojčákovej) v Nižnej Slanej stará šantavá žena a Findurka. Šantavou tú prvú nazývali preto, že napádala na jednu nohu. Príhoda, o ktorej vám rozpoviem sa údajne stala pred 130 rokmi. Findurka bola švárna dievčina. Jej rodičia boli veľmi chudobní, ale jej krása kvitla i napriek tomu, že v dome nebolo častokrát čo do úst položiť. Ba ani chrbát sa jej nezohol od ťažkých bremien dreva, ktoré denno-denne nosila na chrbte Spoza vody a Rimbergu. Bola veselá, plná sviežosti a šarmantnosti. Keď mala 13 rokov vyrovnala sa svojou driečnosťou hociktorej dievke v dedine. Na priadkach vedela rozveseliť všetkých, ale aj mládencov očariť.
Za horami, za dolami, kde sa písali rozprávky a povesti, bola jedna chudobná dedinka, ktorú miestni nazývali Kobylärovo a v análoch sa v roku 1460 označuje ako Feketepatak, či Schwartz Seifen, ale už v roku 1551 ako KOBELÁR.
Do tejto dedinky prišiel v roku 1794 farár Paulus Schaffarik zo Štítnika, so ženou a početným potomstvom. Ledva sa usadil, už pribehol mlynár Hraško s prosbou o pomoc, lebo v jeho mlyne robí nedobrotu čert a nedajbože sa ho zbaviť! Nuž, čo mal Paulus robiť, než ísť do mlyna a na čerta si postriehnuť. Prichytil mladého čerta a ten sa mu vyžaloval, že pre svoje nedostatky, ako malé rožky, skoro žiadny "zadný" chvost, dobrosrdečnú povahu... bol vyslaný medzi ľudí, aby škodil.
Pohár na futbalovom turnaji v Honciach si vybojovali susedia z Rožňavského Bystrého
Napísal(a) MG od
Hornogemerská obec Honce v sobotu 8. júla popoludní zorganizovala s bohatým programom na svojom ihrisku Deň obce. Jeho súčasťou bol aj tradičný futbalový turnaj, na ktorý organizátori pozvali futbalistov MFK Jelšava, TJ Baník Rožňavské Bystré, rezervu MFK Rožňava. Predstavil sa aj novoformujúci domáci klub OTJ Honce. V teplom letnom počasí si spomínaný pohár z turnaja odniesli futbalisti susedného Rožňavského Bystrého, ktorých trofej príjemne potešila. Už úvodný zápas, ktorý hrali Bystrania s Jelšavčanmi ich prekvapil, pretože hostia z Jelšavy ako víťaz uplynulého ročníka 7. ligy Rimavskosobotského okresu postúpil tohto roku do vyššej súťaže. Bystrania nedávno oslávili tretie miesto, ktoré dosiahli po vypätom závere 7. ligy ObFZ Rožňava, takže toto víťazstvo v pomere 4:1 je pre nich veľmi potešujúce. Hru „strieborných“ Bystranov pozorne sledoval aj ich nový tréner, ktorého oddiel predstavil na ostatnom tréningu pred týmto turnajom. Stal sa ním 59-ročný Július Benedik, ktorý má aj trénerskú licenciu, ale je aj bývalý hráč Gemerskej Polomy. Zrejme sa potešil i cennou trofejou z Honiec, ktorú si jeho hráči vybojovali po
Neďaleko od Rožňavy, smerom na Štítnik, je malá dedinka, ktorá v roku 1327 mala názov Rakunhaus (či neskôr aj Rekeňa) – dnes Rakovnica. Obyvatelia sa živili ako sa dalo, ale veľká časť sa venovala drevorubačstvu a páleniu všade prepotrebného dreveného uhlia. I stalo sa, že furman s koníkom a naloženým vozom sa neďaleko kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne, prevrátil a on si, chudák, dochrámal nohy. Umyl si ich v neďalekej studničke, ktorá mala povesť liečivej – zázračnej vody a naozaj sa mu uľavilo. Nuž a tak z domu vyslal každý deň svoju ženičku Júliu k prameňu, aby mu doniesla liečivú vodičku na pitie i umývanie. I stalo sa, že vodičku užívala i žena a... po dlhom čase otehotnela! Zvesť o zázračnom prameni sa rýchle rozniesol po celom Gemeri a i z Rožňavy ľudia putovali k prameňu s nádejou, že im pomôže. 22. júla sa takto začala tradícia púte ku kaplnke Márie Magdalény o ktorej sa klebetilo, že bola milenkou Ježiša a že mali spolu i dcérku Sáru... ale pán farár zakázali o tom vravieť!
Poznám taký kalendár, kde je každý mesiac kráľ. Každý chvíľu panuje, prírodu nám spravuje.
Napísal(a) Š. Burčo
Náš známy gemerský výtvarník Štefan Burčo z Rožňavy prispel na našu stránku svojím grafickým kalendárom, v ktorom použil básne Jany Vranovej zo Štítnika, uverejnené v jej knižôčke: DVANÁSŤ MESIAČIKOV. Zaujímavá je aj tým, že sám pán Burčo ju ilustroval. Knižôčka mala podnietiť detí k poznávaniu cudzích jazykov. Dnes si vybral júlovú a augustovvú básničku. K obrázku pripojil aj viacjazyčné texty, ktoré dopĺňajú jeho príspevok. Všimnite si aj jedno i druhé, možno sa aj vám bude páčiť.
Viac...
Prvé miesto v XXXVIII. ročníku vlastivednej súťaže PRAMENE patrí študentom Gymnázia I. Kraska
Napísal(a) E. Lindisová
Dňa 22. júna 2023 (štvrtok) sa uskutočnil XXXVIII. ročník Okresnej vlastivednej súťaže „PRAMENE“, ktorú Gemersko-malohontské múzeum organizuje už od roku 1983. Určená je žiakom 7. ročníkov základných škôl (prihlasujú sa 5-členné družstvá). Jej cieľom je doplniť a prehĺbiť vedomosti žiakov o znalosti z regiónu Gemer-Malohont. Rovnako je cieľom aj vzbudenie záujmu o regionálnu históriu. V roku 2023 sa do súťaže prihlásilo 12 družstiev z deviatich základných škôl z okresov Rimavská Sobota a Revúca. Podujatie bolo realizované v budove Centra voľného času Relax, v Rimavskej Sobote. Od svojho začiatku je súťaž orientovaná hlavne na spoznávanie regiónu prostredníctvom Stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea. Príprava na súťaž je tak aj motiváciou k návšteve múzea.
Reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu - Predmet mesiaca júl 2023
Napísal(a) I. Kerepesi,
Rimavská Sobota, 03. 07. 2023 - V rámci prezentačnej aktivity Predmet mesiaca vystaví Gemersko-malohontské múzeum nedávno reštaurované nástenné zrkadlá z obdobia historizmu a klasicizmu. Ich reštaurovanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Nástenné zrkadlá budú vystavené v priestoroch stálej expozície múzea od 1. júla do 31. júla 2023.
Prezentované nástenné zrkadlá pochádzajú z obdobia historizmu a klasicizmu, bližšie teda z druhej polovice 19. storočia. Prvé zo zrkadiel, pochádzajúce z časového obdobia medzi rokmi 1870 - 1890, je osadené v čiernom, bohato zdobenom drevenom ráme. Pozostáva zo zrkadliacej plochy obdĺžnikového tvaru, ktorú lemujú profilové lišty v rohoch spájané na pokos. Spodnú časť tvorí masívna profilová lišta a po stranách sa nachádzajú sústružené ozdobené stĺpy s kanelovaním. Plocha nadstavbovej časti je bohato zdobená vsádzaným mosadzným plechom s rastlinným motívom.
Dňa 1.7. 2023 na futbalovom ihrisku v Nižnej Slanej sa konal futbalový turnaj O pohár starostu obce Nižná Slaná. Mužstvá boli rozdelené do troch skupín, pričom víťazi skupín nastúpili proti sebe systémom každý s každým. Hralo sa dvakrát po päť minút, zápasy rozhodovali Stanislav Beňo, Ing. Martin Gazdík, Karol Kováč a Tibor Jerga. O občerstvenie bolo postarané.
Turnaja sa zúčastnili ako diváci viacerí bývalí hráči a funkcionári: Mgr. Ján Šlosárik, Pavel Fecko, Ing. Martin Gallík, Karol Kováč, Štefan Gazdík, Milan Laciak, Marián Černaj, Dušan Vandrášik, Štefan Müller najst. a ďalší.
Po vyhodnotení turnaja sa hráči rozišli s vedomím, že sa v tejto tradícii bude pokračovať.
Výsledky na turnaji:
Prečo futbalový turnaj v Rožňavskom Bystrom nesie názov Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka
Napísal(a) MG od
Na portáli majgemer.sk ešte 18. júla 2012 sme uverejnili článok pod titulkom: Prečo futbalový turnaj v Rožňavskom Bystrom nesie názov Memoriál Jána Babiča, Petra Urbana a Miroslava Lindáka. Odvtedy uplynul pekných pár rôčkov a spomínaný turnaj sa v tejto hornogemerskej a bývalej baníckej obci každoročne stále usporadúva. S rokmi však akosi sa zabúda pripomenúť, najmä mladšej generácii, kto vlastne boli spomínaní mladí futbalisti, ktorých mená sa tak rýchlo vytratili zo súpisky Baníka Rožňavské Bystré. Preto nebude na škodu si tento článok pripomenúť po jedenástich rokoch. Veď futbalový turnaj bystranský futbalový klub ako Memoriál na ich počesť usporiada aj v tomto roku, a to 15. júla 2023. Nová generácia však nevie o tom, kto bol Janko Babič, Peťo Urban, ani Miroslav Lindák. Tak si spomínaný článok aj z úcty k nim aj takto pripomeňme:
V A P R Í L I 2026
SI PRIPOMÍNAME
Igor Ciel – 95. výročie narodenia
3. apríl – Igor Ciel (13.4.1931 Rožňava – 4.7.2010 Bratislava) – scenárista, režisér, pedagóg.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Theodor Glatz – 155. výročie úmrtia
3. apríl – Theodor Glatz (10.12.1818 Viedeň – 3.4.1871 Sibiu) – rumunský maliar, grafik, fotograf.
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Ján Jasenka – 35. výročie úmrtia
6. apríl – Ján Jasenka (30.3.1928 Sirk – 6.4.1991 Revúca) – folklorista, primáš, spevák, zberateľ ľudových piesní.
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Štefan Pasiar – 40. výročie úmrtia
11. apríl – Štefan Pasiar (20.7.1913 Hnúšťa – 11.4.1986 Bratislava, pochovaný je v Hnúšti) –pedagóg, historik knihovníctva a osvety.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Daniel Bachát – 120. výročie úmrtia
13. apríl – Daniel Bachát (pseudonym Miloslav Dumný) (18.6.1840 Ratková – 13.4.1906 Budapešť) – ev. farár, spisovateľ, prekladateľ, publicista..
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Michal Laciak – 200. výročie narodenia
16. apríl – Michal Laciak (16.4.1826 Sirk – 24.8.1904 Horný Tisovník) – pedagóg, skladateľ.
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Viliam Ujházy – 100. výročie narodenia
18. apríl – Viliam Ujházy (18.4.1926 Hnúšta-Likier – 18.4.2023 Bratislava) – lekár, onkológ, vedecký pracovník.
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Andrej Šmál – 320. výročie narodenia
25. apríl – Andrej Šmál (25.4.1706 Necpaly – 25.12.1766 Ratková) – ev. farár, senior, literárny a cirkevný historik, publicista.
Študoval na akadémii vo Wittenburgu. Pôsobil ako farár vo Vyšnej Slanej, ako notár v Gemeri, v r. 1751 – 1766 farár a neskôr senior v Ratkovej. Venoval sa hlavne literárno-historickému bádaniu, dejinám ev. cirkvi a jej významným reprezentantom v Uhorsku. Ako prvý podáva dejiny ratkovskej cirkvi od začiatku jej vzniku (1594), píše o histórii ratkovského chrámu, fary, ich situovaní, rekonštrukciách a prestavbách po prvom požiari (1692). Eviduje od roku 1692 všetkých kňazov, richtárov, učiteľov, miestnych zemanov i patrónov cirkvi v Ratkovej. Autor zoznamu turčianskych vzdelancov a spisovateľov, ktorý je prvou regionálnou bibliografiou na Slovensku a autor učebnice vierouky (katechizmu) pre školskú mládež. Vydal niekoľko latinských prác, a tie, ktoré tlačou nevyšli, často boli prepisované.. -MM-
Pavol Sontág – 205. výročie narodenia
26. apríl – Pavol Sontág (Szontagh) (26.4.1821 Dobšiná – 10.2.1911 Budapešť) – politik, podnikateľ, verejný činiteľ.
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Karol Sárkány – 165. výročie úmrtia
27. apríl – Karol Sárkány (1.5.1809 Dobšiná – 27.4.1861 Rožňava) – podnikateľ v baníctve a hutníctve.
Majiteľ vysokých pecí v Štítniku, Henckovciach a v Kunovej Teplici. Nájomca vysokej pece v Rejdovej, v r. 1846 vyrobila železiareň 1008 ton surového železa. Výrobu stále obmedzovali, až ju úplne zastavili roku 1860. V r. 1857 odkúpil všetky huty a bane, skujňovacie vyhne, hámor a vysokú pec Štítnickej konkordie, založenej v r. 1833. Vysoká pec Konkordie tavila siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit (hnedeľ) z Hrádku. Pec vyrobila týždenne okolo 39 ton sivého surového železa, ktoré sa predávalo do coburgovského skujňovacieho závodu pri Dobšinej. V r. 1852 postavil vysokú pec v Henckovciach na mieste slovenskej pece s hámrom. V polovici päťdesiatych rokov 19. storočia vyrábala železiareň priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa. Neskôr sa stala súčasťou železiarskeho podniku Konkordia. -MM-
Ján Botto – 145. výročie úmrtia
28. apríl – Ján Botto (27.1.1829 Hrachovo-Vyšný Skálnik – 28.4.1881 Banská Bystrica) – básnik, autor balád a povestí.
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-
































