Pozvanie na 43. Gemerský folklórny festival do Rejdovej
Napísal(a) Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 19. a 20. augusta „na Rejdovú 2016“ - 43. Gemerský folklórny festival.
„Pre návštevníkov nášho najväčšieho folklórneho podujatia sme pripravili
Príležitosť pre malých gazdov, pestovateľov a domácich výrobcov bezplatne využívať služby internetovej tržnice
Napísal(a) Ing. Ján Hric
Z občianskeho združenia Gemerské grúne sme prijali informáciu s ktorou sa chceme s vami podeliť. Toto OZ prevádzkuje projekt Farmička.sk. Ide o neziskový projekt, ktorý by mal pomôcť ľuďom, gazdom, farmárom v regiónoch nájsť si nových zákazníkov a vylepšiť tak svoje príjmy a tiež napomôcť tak udržať život na vidieku. Keďže vidíme v ich zámere osožnú pomoc, radi príspevok uverejňujeme.
Devätnásty ročník Memoriálu Ericha Vysokého a Mgr. Jána Lukáča vyhrala domáca Vyšná Slaná
Napísal(a) Ing. Štefan Tomášik
V sobotu 23.7. 2016 sa na futbalovom ihrisku vo Vyšnej Slanej konal tradičný futbalový turnaj Memoriál Ericha Vysokého a Mgr. Jána Lukáča. Turnaja sa zúčastnili okrem domáceho mužstva OFK Vyšná Slaná aj TJ FO Vlachovo – účastník 1. triedy, MFK Dobšiná – účastník V. ligy K – G a ŠK Bastav Revúca –
Šestnásty okresný turistický zraz seniorov okresu Revúca bol v Tornali
Napísal(a) Zuzana Homoliaková
Šestnásty okresný turistický zraz seniorov revúckeho okresu sa uskutočnil 30. júna 2016 v Tornali s garanciou Regionálneho združenia miest a obcí Stredný Gemer a s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja. Popri Okresnej organizácii JDS v Revúcej boli organizátormi Mesto Tornaľa a hlavne ZO JDS v Tornali.
Vôňu sena a melódie gemerských trávnic priviezol súbor Gemer z Dobšinej na dvor Domu gemerskej kultúry
Napísal(a) Dana Lacková
Vôňa sena a melódie gemerských trávnic sa vznášali večer, 20.7.2016 ponad dvor Gemerského osvetového strediska v Rožňave. Diváci sa spolu s členmi folklórneho súboru Gemer z Dobšinej preniesli na horské gemerské lúky a zaspomínali na časy nie tak dávno minulé. S chovom oviec a dobytka, tak typickým pre horný
Čiernolehotskí matičiari v Drienčanoch navštívili program Dedina ožíva 2016
Napísal(a) Darina Figúrová
Ešte v januári si Miestny odbor Matice slovenskej v Čiernej Lehote naplánoval aktivitu „Po stopách Pavla Emanuela Dobšinského“. A tak sme trpezlivo čakali na júl, kedy Drienčany, posledné pôsobisko Dobšinského, ožívajú rozprávkami, hudbou, spevom, dobrým jedlom a čo je najdôležitejšie - dobrými ľuďmi.
V druhom kole Slovnaft cupu MFK Rožňava doma privíta MŠK Žilinu
Napísal(a) MG od
Prvé kolo futbalového 48. ročníka Slovenského pohára – Slovnaft Cupu sa rozbehlo niekoľkými zápasmi v sobotu 23. júla 2016. Pre náš región však bola zaujímavejšia nedeľa 24. júla, kedy sa do vylučovacích súbojov zapojilo i niekoľko futbalových mužstiev nášho regiónu. Na hornom Gemeri to bol predovšetkým súboj MFK Dobšiná a MFK Rožňava.
Prvenstvo na futbalovom turnaji v Rakovnici patrí Baníku Rožňavské Bystré
Napísal(a) MG od
Futbalový klub Baník Rakovnica, účastník II. triedy okresného majstrovstva, zorganizoval v nedeľu 24. júla 2016 popoludní futbalový turnaj Memoriál Jána Hlaváča a Jána Kožára. Turnaja sa zúčastnili dvaja účastníci I. triedy Baník Rožňavské Bystré a OTJ Honce a dva kluby II. triedy - Baník Štítnik a domáci oddiel
Olympijské skoky Danky a Janky Velďákových z Pače do Ria de Janeiro
Napísal(a) MG od
Medzi 52 športovcami, ktorí si vybojovali účasť na Hrách 31. olympiády v Rio de Janeiro (od 5. do 21. augusta 2016) sú aj dve rodáčky z horného Gemera, dvojičky Danka a Janka Velďákové. Zúčastnili sa aj prijatia olympionikov u prezidenta SR Andreja Kisku 23. júla t. r., počas ktorého za všetkých športovcov formulku olympijského sľubu
Vyšiel Slovník betliarskeho nárečia od autora Ľudovíta Jána Šomšáka
Napísal(a) MG od
Furmani patrili v minulosťi medzi ďeďinskú šlechtu. Buli skúsení a múdri luďe. Choďili do sveta, velo slišeli a ešte väc viďeli, domóu nosili zvesťi o kotrié se ďelili s chlapmi v keršme pri pive a pálenke. Nerás priniésli kaďejakie veci s kotrími potem handlovali v ďeďine. Buli to tverďí, šikóvni, do sveta súci chlapi
Viac...
Múzeum socialistických kuriozít dá Hnúšťanom opäť šancu cestovať v čase. Agentúra pre rozvoj Gemera realizuje v Múzeu socialistických kuriozít v Hnúšti projekt s názvom „STOPY“. Nie je náhodou, že názov projektu je totožný práve s jednou z najpopulárnejších knižných edícií socializmu.
Exkurzia revúcko - lehotských seniorov do Firmy Herman Slovakia sa vydarila
Napísal(a) Mgr. M. Mladšia
Obecný úrad a ZO JDS v Revúckej Lehote zorganizovali 19.7.2016 exkurziu do Firmy Herman Slovakia, s. r. o. v Revúcej. Majiteľom výrobného závodu je náš obyvateľ - Ing. Herman Nagypál. Zúčastnilo sa jej 16 záujemcov, ktorí odchádzali s veľmi dobrými dojmami. Prítomných privítal sám majiteľ a celú exkurziu veľmi
Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 v Rimavskej Sobote z iniciatívy divadelníka, výtvarníka a hudobníka Mariana Lacka. Monodráma Žobráci, na motívy rovnomennej novely Stanislava Rakúsa, je debutovou inscenáciou tohto divadla. Hra mala premiéru v Bratislave v rámci spomienkového večera, venovaného
Trpké skúsenosti, údel osudu, šťastné a nešťastné chvíle, drobné osobné úspechy a prehry - to všetko každý môže odhaliť v umeleckej tvorbe Ernesta Hausera. Autor prežil šťastné detstvo v Banskej Štiavnici. Ešte pred „skúškou dospelosti“ - maturitou na gymnáziu, prechádza oveľa tvrdšou skúškou,
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.