Začne 3. ročník letnej filmovej školy zameraný na animáciu
Napísal(a) A. Kleinová
Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave pripravilo v termíne 18. až 22. júla 2016 (pondelok – piatok) pre záujemcov 3. ročník letnej filmovej školy so zameraním na animáciu. Pod vedením skúsených lektorov si účastníci pozrú ukážky významných animovaných filmov, naučia sa pripraviť scenár,
Letné kino Apollo pripravilo na hvezdárni nové filmy
Napísal(a) A. Kleinová
Prvý prázdninový štvrtok 7. júla 2016 opäť otvorí svoju bránu pre filmových nadšencov rožňavská hvezdáreň (Lesná 1, Rožňava). „Gemerské osvetové stredisko vo svojom zariadení – rožňavskej hvezdárni – pripravilo už ôsmykrát ponuku letnej zábavy pre prázdninujúcich, dovolenkujúcich,
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rožňavskom Bystrom zorganizovala v piatok 1.7.2016 športový deň pre R 4-ku, ktorú tvoria ZO JDS Rudná, Rakovnica, Rožňavské Bystré a Honce. Sú to štyri susedné obce v okrese Rožňava, ktoré maju nadštandardne dobré vzťahy.
Na krajských športových hrách seniorov v Brezne sa nestratili ani reprezentanti revúckeho okresu
Napísal(a) Mgr. Zuzana Homoliaková
V tomto roku Mesto Brezno privítalo športovcov - seniorov Banskobystrického kraja na 18. ročníku „Krajských športových hier seniorov“, ktoré sa uskutočnili 23.6.2016 na mestskom futbalovom štadióne pod záštitou primátora mesta JUDr. Tomáša Abela, PhD. ako sprievodné podujatie OH RIO 2016.
Muránske noviny píšu: Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka
Napísal(a) Ružena Svoreňová
Medzi moje pravidelné zdroje, ktorými obohacujem stránku Maj Gemer rôznymi zaujímavými príspevkami patria aj Muránske noviny. Teraz som ich využil na uverejnenie článku pani Ruženy Svoreňovej, ktorá už niekoľko rokov, nielen ako autorka, patrí týmto novinám celým telom i dušou. Úpútal ma v nich titulok Najlepšie klobásky z Pastovníka od Lacka.
Do Drienčan na XIII. ročník kultúrno–spoločenského podujatia DEDINA OŽÍVA
Napísal(a) Stanka Zvarová
Obec Drienčany, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, o. z. VALGATA Drienčany, o. z. DHZ Drienčany, Vás pozývajú 23. júla 2016 do Drienčan, na XIII. ročník kultúrno – spoločenského podujatia DEDINA OŽÍVA.
Na záver výstavy "Plánkárov", ktorá tiahne k nereálnu, fantastike, v niektorých prípadoch až k rozprávkovosti a mýtu
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Diela pätnástich výtvarníkov z klubu Plánka opäť pod jednou strechou. Tak znie názov informácie, ktorú zverejnila známa sociálna sieť o výstave, otvorenej z príležitosti tohtoročných Dní mesta Revúca v Mestskom kultúrnom stredisku v týchto dňoch. Hlavnými aktérmi výstavy sú spomínaní 15 výtvarníci, ktorí sa tohto roku prezentujú v tomto zložení:
Ako nás informovala Sylvia Holečková v posledný deň školského roka Banícke múzeum v Rožňave v príjemnom prostredí Akadémie Rovás v Košiciah vernisážou otvorilo výstavu Poézia kameniny. Výstava Poézia kameniny bude v Rovási na Kmeťovej ulici č. 34 inštalovaná do 31. júla 2016.
Vo štvrtok – 23. júna 2016 zívali chodby ZŠ I. B. Zocha v Revúcej prázdnotou, neboli tu ani žiaci, ani učitelia, všetko nasvedčovalo tomu, že sa neučí. Ale opak je pravdou. V tento deň sa žiaci zo všetkých ročníkov vydali do blízkeho okolia, aby v rámci zážitkového učenia „Poznaj svoj región“ objavovali a spoznávali históriu i súčasnosť rôznych zákutí Gemera.
Rožňavské leto v Košiciach – tretia repríza výstavy rožňavských kameninových výrobkov
Napísal(a) Sylviva Holečková
V priestoroch Akadémie Rovás v Košiciach má výstava Poézia kameniny už tretiu reprízu. Výrobky rožňavskej kameninovej manufaktúry budú v Rovási prezentované v mesiaci júl v rámci Rožňavského leta v Košiciach. Výstava potrvá do 31. 7. 2016. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 30. 6. 2016 v Rovási.
Viac...
Obrazom: Finisáž výstavy Poézia kameniny v Jelšave
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
V netradičných priestoroch Mestského múzea v Jelšave sa v piatok 24.6.2016 uskutočnila finisáž výstavy Poézia kameniny. Prinášame vám niekoľko fotozáberov z tohto príjemného podujatia.
Siedma repríza výstavy Rožňavské cechy v Jelšave
Napísal(a) Sylvia Holečková
Putovná výstava Baníckeho múzea v Rožňave dokumentujúca bohatý cechový život v meste Rožňava je v týchto dňoch inštalovaná v neďalekej Jelšave. Výstava je zaujímavá nielen písomným, ale predovšetkým mimoriadne bohatým, 300 – 500 rokov starým trojrozmerným cechovým materiálom.
Ešte k semináru na tému Gustáv Eisele - významná osobnosť baníctva na Gemeri
Napísal(a) G. Kolesárová
Dňa 17.6.2016 sa v priestoroch Gemerského osvetového strediska v Rožňave uskutočnil seminár venovaný životu a dielu banského inžiniera Gustáva Eiseleho. Uskutočnenie seminára inicioval Gemerský banícky spolok Bratstvo, ktorý ho zorganizoval v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave. Podnetom bolo
Ján Čajak ml., spisovateľ, zaslúžilý umelec o SNP a anglo-americkej misii
Napísal(a) PaedDr. Milan Sajenko
Nebolo by jednej slovenskej rodiny, kde by nepoznali tvorbu rodiny Čajakovcov. Posledný v rode bol prof. Ján Čajak ml., čestný občan obce Slavošovce. Ako nepriamy potomok spisovateľa a rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského inicioval vznik dnešného regionálneho múzea nášho rodáka. Ján Čajak sa narodil 18.7.1897 v Selenči v bývalej Juhoslávii v spisovateľskej rodine. Zomrel 3. júla 1982 v Bratislave.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.