Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (5)
Napísal(a) J. Bradáč
VODNÝ MLYN V RAKOVNICI
Jedna z historicky zachovaných stavieb v Rakovnici je vodný mlyn na Vyšných lúkach. Mlynárska usadlosť Štefana Kraveca sa nachádza na samote pri Hončianskom potoku asi 2 km západne nad obcou. V minulosti sa v jej blízkosti nachádzala malá huta na spracovanie železnej rudy. Mlynársku usadlosť tvorí technická časť a obydlie mlynára, postavené pod jednou strechou. Technická časť mlyna pozostáva z kolesovne a z mlynice s mlynským pôjdom. Mlyn mal sústavu mlecích kameňov a drevené vodné koleso na vrchný pohon. Potrebnú vodu k nemu privádzal náhon odrazený od Genčanského potoka asi 400 m nad mlynom. Na mletie slúžili kovové valcové stolice. I dnes je možné vidieť jednu kompletnú kamennú valcovú sústavu pre šrotovanie, avšak už na elektrický pohon. Na triedenie meliva počas mletia slúžili vysievače. V procese spracovania zrna na múku muselo melivo prejsť tými strojmi viackrát. V okolí, kde nikdy nebolo veľa vody, Genčanský potok bol zárukou, lebo mal i v najväčších suchách vody dosť, takže mlynár mlel, kedy potreboval.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (3)
Napísal(a) Ing. M.Rozložník a RNDr. O. Rozložník
Napriek sľubnému rozvoju kúpeľných aktivít, sa na jar roku 1889 objavila správa o ich odkúpení. Záujem prejavila rožňavská sporiteľňa. Miestna tlač uverejnila rôzne názory, ktoré porovnávali podobné situácie v Starom a Dolnom Smokovci, či prípad kúpeľov Číž. Obyvateľstvo mesta a jeho predstavitelia by stabilnú situáciu kúpeľov tiež radi videli, a to tak, že by ich prebrala účastinárska spoločnosť. Rožňavské biskupstvo konečne získalo súhlas ministerstva k tomu, aby mohlo objekty podliehajúce pod právo regál (medzi nich patril aj liečebno-kúpeľný dom a k nemu prislúchajúce všetky vedľajšie budovy) predať verejnou dražbou (Rozsnyói Híradó 16. 9. 1889). Otázka osudu kúpeľov však znovu upadlo do pozadia, pretože župný biskup, ako vlastník, sa vzdal svojho úradu. Výbor práva regál, ktorý vznikol v septembri roku 1889 celý problém tiež pozastavil. Na dražbu, ktorá bola nakoniec vyhlásená, sa neprihlásil žiadny záujemca, podanú ponuku biskupstvo odmietlo, a tak sa situácia nezmenila. Na jeseň roku 1889 sa aj pod vplyvom týchto udalostí objavila zvesť, že v susedstve sa majú vybudovať nové konkurenčné kúpele.
The Race 2021 prinesie do Krásnohorského Podhradia akciu, adrenalín a nabitý program
Napísal(a) M.Mitrík
Dychberúce výkony, perfektná atmosféra, športové hviezdy, ale aj program, ktorý určite nemôžeš zmeškať! Práve tieto lákadlá prinesie 4. septembra pod hradby hradu Krásna Hôrka v Krásnohorskom Podhradí jedinečná športová akcia The Race 2021.
NOVÉ SÚŤAŽNÉ KATEGÓRIE PRE SKÚSENÝCH AJ ZAČIATOČNÍKOV
Hlavnou časťou The Race je terénny prekážkový beh s traťou 6+ km a s viac ako 20 prekážkami, pričom organizátori pripravili pre účastníkov hneď niekoľko noviniek. „Súťažné kategórie Classic a Elite boli rozšírené o kategórie Talent, Army, Free style a Trail. Vďaka nim sa môžu zapojiť nielen ostrieľaní, ale aj menej skúsení bežci,“ predstavil koncept súťaže organizátor Tibor Kardos.
ZNÁME TVÁRE A SPRIEVODNÝ PROGRAM
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (4)
Napísal(a) Ján Bradáč
DOMINANTY OBCE RAKOVNICA
Kostol ECAV je vedený ako kultúrna pamiatka. Nachádza sa na svahu, sklon terénu je v pozdĺžnej osi kostola. Bývala škola, ku ktorej bol kostol pristavaný, je vyššie osadená ako samostatný kostol. Popri západnej stene kostola vedie cesta, z východnej strany obteká pozemok potok. Z južnej strany ho lemuje cesta. Na hranici pozemku vidno zvyšky oporného múrika.
Na mieste dnešnej stavby stála pôvodne modlitebňa, pristavená k starej cirkevnej škole v roku 1787. Bola to jednoduchá stavba bez veže s osobitne stojacou zvonicou, ktorá bola drevená. V roku 1801 dostala modlitebňa oltár a kazateľnicu. Pre zlý stav bola v roku 1836 zbúraná a na jej mieste, pravdepodobne aj na starom pôdoryse, vystavaná nová budova kostola s prestavanou vežou, situovanou do štítového priečelia. Táto stavba bola dokončená v roku 1838, čo dokazuje aj štukový letopočet na priečelí veže.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (2)
Napísal(a) M. O. Rozložníkovci
Kvantitatívna chemická analýza minerálnej vody s obsahom železa pri Rožňave
od Alexander Kalecsinszky
(prezentovaná na odbornej schôdzi Maďarskej geologickej spoločnosti 7. februára 1883, uverejnená v časopise Földtani Közlöny,1883,04-06, na strane 255)
Severozápadne od mesta Rožňava (Komitát Gemer), vo vzdialenosti asi štvrť hodinovej chôdze, v doline Čučmy, sa nachádzajú „Bischov kúpele“, v ktorých voda známa obsahom železa, je odvádzaná do 16 kúpeľných vaní. Dosiaľ nie je známa jej chemická analýza. Jedna staršia analýza sa nachádza v balneologickej práci od Dr. Davida Wachtela „Maďarské kúpeľné lokality a minerálne pramene“, Odenburg 1859. Neďaleko od týchto kúpeľov sa nachádza letná víkendová chata pána Alberta Markóa, ďalší druhý železo obsahujúci prameň, ktorý bol touto rodinou taktiež využívaný na kúpeľ a je tiež v starších údajoch spomínaný.
Kedy nastanú lepšie časy pre futbalistov Krásnohorského Podhradia v IV. LIGE JUH?
Napísal(a) MG od
IV. LIGA JUH dospelí 4. kolo
FK Krásnohorské Podhradie – FK Kechnec 0:4 (0:1). G: 0 – Macko 2, Lenart, Szabó, ŽK: Benedik – Šipoš, Palencsár. R: Štefanič – Semančík, Greš, DS: Kubánka.
PODHRADIE: Denis Zakhar – Peter Boroš (59´ Kun), Matúš Mészner, Jakub Fatľa, Norbert Luko (59´ Bodnár), Tomáš Revúcky, Štefan Dorkin, Roland Fabián, Michael Boroš, Dávid Džačár (76´ Gulykás), Július Benedik.
KECHNEC: Marcel Drábik – Mário Norko, Matúš Lukčo, Maroš Sasák, Erik Švenk, Tomáš Šmajda, Viliam Macko, Dávid Šipoš (60´ Kover), Michal Lenart, Samuel Szabó (90´ Danko), Peter Palencsár (60´ Olajoš).
Štvrté kolo, štvrtá prehra domáceho mužstva, ktoré nezačalo dobre nový ročník súťaže. Zmenu neprinieslo ani trojnásobné striedanie domácich počas hry. Navyše pred týmto kolom za nenastúpenie na zápas vonku obdržali od disciplinárky trest vo výške 400.- €. Kechnec sa dostal do čela tabuľky s pekným bonusom: po 4 kolách ešte neobdržal od súperov ani gól! Podľa toho nemalo Podhradie doma ľahkého súpera.
Predstavujeme FK Krásnohorské Podhradie a OFK Vyšná Slaná v novom súťažnom ročníku
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Náš spolupracovník Ing. Štefan Tomášik pripravil príspevok v ktorom predstavuje futbalový klub Krásnohorské Podhradie ako účastníka IV. ligy JUH VsFZ Košice a OFK Vyšná Slaná ako účastníka reorganizovanej 6. ligy ObFZ Rožňava. Pri každom z klubov uvádza cieľ, ktorý si dal klub do sezóny, letnú prípravu, káder, výbor, príchody, odchody a doterajšie výsledky. Text dopĺňa fotografia.
Krásnohorské Podhradie
Cieľ: Cieľom do ďalšej sezóny je udržanie sa v 4. lige
Letná príprava
Tréningové jednotky podľa možnosti účasti hráčov
Zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých v Plešivci s hasičskou penou
Napísal(a) G. Jakubecová
Obec Plešivec v piatok 13. augusta 2021 už po niekoľkýkrát organizovala zábavno-športový deň pre deti, ale aj pre dospelých. Stalo sa tak tradíciou, že dobrovoľní hasiči z Plešivca oslovili dobrovoľných hasičov z Jelšavy, aby im pre deti vyrobili hasičskú penu.
Tento rok to bolo iné v tom, že penu vyrobili spoločne, a tak urobili radosť pre všetkých, ktorí si v nej zašantili.
Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na spoločné podujatie niekedy nabudúce.
Okresné mesto Rožňava je prirodzeným centrom východnej časti Gemera. Leží v neveľkej Rožňavskej kotline, na terasovom náplavovom kuželi rieky Slanej, obklopenej podcelkami Slovenského rudohoria zo severu a planinami Slovenského krasu z juhu a juhozápadu. Mesto sa prvý raz spomína ako osada Rosnoubana v liste z roku 1291, keď ju uhorský kráľ Ondrej III. daroval Ostrihomskému arcibiskupstvu. História mesta je od počiatku spojená s baníctvom. Jeho vývoj, rozmach či vrcholné obdobie, úpadok a zánik podstatne ovplyvnil život mesta.
Geologické a geomorfologické pomery mesta a jeho okolia podmienili, že okrem výskytu nálezísk viacerých druhov nerastných surovín, sa toto vyznačuje aj ďalšími prírodnými hodnotami, medzi inými aj prameňmi mineralizovaných vôd. Táto skutočnosť podmienila historicky aj vznik kúpeľov v miestnej časti mesta.
Prírodné minerálne vody majú viac ako 1g/l rozpustených látok a majú viac ako 1g/l voľného oxidu uhličitého. Minerálna voda je mineralizovaná podzemná voda originálnym pôvodom akumulovaná v prírodnom prostredí, vyvierajúca na zemský povrch z jednej alebo viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, ktorá sa odlišuje od inej podzemnej vody najmä svojím pôvodom, obsahom stopových prvkov a minimálnou teplotou vody v mieste výveru 20 °C.
BAZOVČINA MOJA – večer folklórnej poézie a piesní z Gemera
Napísal(a) J. Genčanský
„Pieseň ak voda ligotavá
zo studničky do dolín vďačne svoj život lieva,
potôčkom dva úzke brehy spája,
krik vtáčat sa placho drží na nej
a šantivá ako krojovaná deva
ovlaží zrak a hneď beží ďalej.“
Spievať, zabávať sa zvukmi, púšťať tóny do priestoru, cítiť, ako slová prenikajú do diaľok a výšok, ako sa dostávajú do umu i srdca človeka, ako sa vo vzduchu chvejú, ako človeka zohrievajú, vzrušujú, rania i upokojujú, to sú veci, ktoré povznášajú človeka.
Utorkový večer v záhrade Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej sme venovali folklóru – pokúsili sme sa dať dokopy to najlepšie, čo z týchto tradícií doma máme – v slove, speve aj v hre na hudobnom nástroji.
Viac...
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (3)
Napísal(a) Ján Bradáč
ARCHITEKTÚRA v Rakovnici
Do 1. svetovej vojny bola Rakovnica iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou a šindľami, postavenými z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pri formovaní váľkov bol nasledovný technologický postup:
Do navlhčenej hliny sa pridávala slama. Slama bola pridávaná vcelku, alebo posekaná na krátke kusy, do vlhkej masy, ktorá sa premiešavala holými nohami, až kým sa slama dokonale premiešala s mokrou hlinou. Po príprave hlinenej masy táto bola ukladaná do drevenej formy na lúke alebo tvrdom povrchu, kde sa na slnku sušila. Po zaschnutí sa na dosušenie ukladali do tvaru pyramídy po 50 kusov. Takéto usporiadanie bolo výhodné – jednak v prípade dažďov sa dali zakryť a tiež sa lepšie počítali počty vytvorených kusov. Po zaschnutí sa ukladali pod prístrešky do sucha, až do ich použitia na stavbu domu. Bola to veľmi namáhavá práca, ktorú okrem obyvateľov prevažne robili v tej dobe cigáni. Postupom času prišli na to, že hlinu možno formovať do tvaru tehly, ktorú najprv len sušili a potom začali vypaľovať. Takáto tehelňa bola postavená v Rekeni na mieste, kde je teraz cesta k brehu a materská škola. Tehelňa zanikla po roku 1946. Bola majetkom Lisauera.
Festival paličkovanej čipky ONLINE na Youtube GOS
Napísal(a) A. Kleinová
14. augusta 2021
Košický samosprávny kraj pozýva všetkých milovníkov tradičného remesla na Festival paličkovanej čipky, ktorý sa tentokrát uskutoční v netradičnej podobe v online priestore. Organizuje ho Gemerské osvetové stredisko (GOS) v Rožňave, program festivalu bude vysielaný naživo 14. augusta 2021 od 10:00 hod. na Youtube kanáli GOS Rožňava.
„Gemerské osvetové stredisko pravidelne a výrazne podporuje prezentáciu paličkovanej čipky, poskytuje priestor zahraničným a domácim čipkárkam na prezentáciu tvorby a výmenu skúseností,“ uvádza riaditeľka GOS Helena Novotná a pokračuje: „Keďže súčasná situácia nedovoľuje plnohodnotne realizovať takéto stretnutia osobne, sme radi, že sa nám podarilo pripravený program pretaviť do online podoby, čím vlastne dosiahneme pozitívny efekt širšieho zapojenia návštevníkov – divákov. Po zverejnení programu v online priestore si festival bude môcť pozrieť opäť každý a to kedykoľvek.“
Gemerský folklórny festival Rejdová 2021, inak...
Napísal(a) Mgr. M. Hlaváčová
19. - 21. august 2021 REJDOVÁ
Po minuloročnej prestávke v súvislosti s pandémiou sa jeden z najväčších festivalov Košického kraja vracia do programu letných podujatí. Gemerský folklórny festival Rejdová, ktorý organizuje župné Gemerské osvetové stredisko v Rožňave a obec Rejdová, už po 47. krát predstaví to najlepšie zo slovenského folklóru a tradičných remesiel.
„Aj napriek stále platným pandemickým opatreniam je skvelou správou, že Rejdová opäť ožije folklórom, hudbou a tancom, ktorý je charakteristický pre horný Gemer. Do programu podujatia sme tento rok zapojili aj prvý krajský Remeselnícky inkubátor Gemer, vďaka ktorému budú môcť návštevníci festivalu nahliadnuť do vyše tridsiatky remeselníckych dvorov či ochutnať tradičné gemerské špeciality. Festival síce bude prebiehať iba v centre obce, čo mu však určite neuberie na atraktívnosti, práve naopak. Bohatý program a čaro tradícií z Gemera je zárukou skvelej rejdovskej atmosféry,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (2)
Napísal(a) J. Bradáč
PODNEBIE V RAKOVNICI
Obec Rakovnica má kontinentálne podnebie. Letá sú teplé a zimy studené. Snehová pokrývka sa objavuje počas zimných mesiacov. Najčastejšie počas januára a februára. Priemerná ročná teplota vzduchu za obdobie rokov 1900 – 2000 je 7 – 8,5o C. Vo vegetatívnom období (apríl – september) trvajúca 150 – 160 dní je 12,8 –15,7o C. Najteplejší je mesiac júl s priemerom 17 – 19,7o C, najchladnejší január s rozpätím –4 až –5o C. Priemerná ročná amplitúda , t. j. rozpätie teplôt –22oC až + 23,7oC poukazuje na vysoký stupeň kontinentality územia. Priemerný ročný úhrn zrážok je 631 – 723 mm. Najdaždivejší mesiac je jún s priemerom 80 – 90 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 53 – 67. Prúdenie vetra je zo západu.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.