Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (11)
Napísal(a) Ján Bradáč
NÁBOŽENSTVO V RAKOVNICI
Náboženstvo nám dokumentujú 3 kostoly, ktoré sa zachovali ešte z minulých čias. Najstarším kostolom je kostol svätej Magdalény na Iváďove, ktorý je jediným dôkazom, že pôvodná obec sa nachádzala tam. Občania boli väčšinou ev. a. v. vyznania. Podľa zachovaných údajov, v roku 1928 žilo v obci 387 evanjelikov a 117 katolíkov. V roku 1991 to bolo 160 evanjelikov a 78 katolíkov. V roku 2001 bolo evanjelikov 215, rímsko-katolíkov 113, gréckokatolíkov 5, evanjelikov metodologickej cirkvi 6, reformovanej kresťanskej cirkvi 5, pravoslávny 1, náboženský spolok Jehova 1.
Kazatelia
1900 – 1916 Augustín TURCSANY
Malý jarmok remeselníkov z Košického kraja opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach
Napísal(a) A. Kleinová
Obdivovatelia tradičného ľudového remesla sa môžu tešiť na Malý jarmok tradičných remesiel ľudovo-umeleckých výrobcov z Košického kraja. Uskutoční sa od 16. do 17. septembra 2021 pod hlavičkou Remeselníckeho inkubátora (RINK). Ten založil Košický samosprávny kraj a Gemerské osvetové stredisko v roku 2019. Po vlaňajšom úspechu sa bude malý jarmok konať opäť v Obchodnom centre Optima v Košiciach.
„Tak ako každé odvetvie, pandémia ochromila aj remeselníkov, preto ma veľmi teší, že opäť dostanú príležitosť prezentovať svoje produkty a ukázať, ako sa vďaka RINK-u zdokonalili. Široká verejnosť tak na jednom mieste spozná šikovných východniarov z celého Košického kraja, ktorých združuje prvý župný remeselnícky inkubátor. Verím, že epidemiologická situácia dovolí realizovať podobné prehliadky umeleckej tvorby a hlavne umožní usporadúvať pre nich ďalšie vzdelávacie workshopy,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Stilus zo zaniknutého kláštora Pavlínov v Slavci-Gombaseku – Predmet mesiaca september
Napísal(a) PhDr. A. Botoš
V rámci prezentačnej aktivity predmet mesiaca vystavuje Gemersko-malohontské múzeum nezvyčajný drobný železný predmet – stilus – najstaršia písacia potreba. Stilus bol objavený počas archeologického výskumu na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Stilus bude vystavený v priestoroch múzea od 2. do 30. septembra 2021.
Gemersko-malohontské múzeum v roku 2018 realizovalo v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti medzinárodný archeologický výskum na zaniknutom kláštore Pavlínov pri obci Slavec, v miestnej časti Gombasek. Kláštor bol založený v roku 1371 a zničený bol v roku 1566. Počas archeologického výskumu bolo objavených niekoľko významných archeologických nálezov, medzi ktorými si pozornosť zasluhuje nezvyčajný drobný železný predmet – stilus, ktorý bol objavený v blízkosti zaniknutého kláštorného kostola.
Súťaž Strom roka 2021 pre školy: Vyhrajte výsadbový materiál do vašej záhrady
Napísal(a) M. Vargová
V rámci ankety Strom roka 2021 organizuje Nadácia Ekopolis aj sprievodnú súťaž pre materské, základné a stredné školy. Jej cieľom je podporiť hlasovanie v ankete a motivovať žiakov i učiteľov, aby sa zaujímali o stromy vo svojom okolí a upriamiť ich pozornosť na životné prostredie. Súťaž potrvá od 2. do 30. septembra 2021.
Prvé tri školy, ktoré vyzbierajú najviac hlasovacích lístkov od svojich žiakov a študentov, získajú výsadbový materiál od Záhradníctva ABIES v celkovej hodnote 500 eur – 1. miesto 250 eur, 2. miesto 150 eur a 3. miesto 100 eur. Tento rok bude odmenená aj jedna škola naviac, a to v špeciálnej kategórii, kde nerozhoduje počet hlasov, ale aktivity žiakov a študentov navyše. Pri výbere tejto školy budú rozhodovať členovia Nadácie Ekopolis, ktorí vyberú víťaza na základe ich iniciatívy, či práce navyše. Môže ísť napríklad o fotky z výučby v prírode pri stromoch, fotografie žiakov s finalistom, umelecké práce detí alebo video, ktoré si žiaci o stromoch pripravia. Fantázii sa medze nekladú.
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG od
V týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Simulovaný požiar v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove
Napísal(a) Mgr. Š. Hronec
Okresné taktické cvičenie Dobrovoľných hasičských zborov obcí (DHZO), okresu Rožňava sa v obci Vlachovo konalo dňa 4.9.2021. Námetom cvičenia bola likvidácia požiaru veľkokapacitného senníka s využitím kyvadlovej dopravy vody z vodného zdroja. Simulovaný požiar sa vytvoril v priestoroch Poľnohospodárskeho družstva vo Vlachove. Cvičenia sa celkovo zúčastnilo 14 DHZO, ktoré sa zišli s cieľom prehlbovať schopnosti svojich veliteľov pri riadení síl, nasadzovaní hasičskej techniky a vecných prostriedkov pri zásahu. Týmto cvičením si tiež preverili pripravenosť a akcieschopnosť členov hasičských jednotiek, ako aj spoluprácu s ostatnými DHZO v okrese. Na celý priebeh cvičenia dohliadali aj príslušníci OR HaZZ Rožňava, ktorí v závere vyhodnotili prácu veliteľa zásahu, prácu úsekových veliteľov, ako aj činnosť výkonných hasičov.
Príďte v sobotu na Čarovnú studničku do Jelšavy. Uvidíte výstavu ľudového odevu, zanôtíte si, zatancujete i naučíte sa veľa zaujímavého
Napísal(a) S. Zvarová
V sobotu 11. septembra 2021 vás Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote, v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja, pozýva na Čarovná studničku do Jelšavy.
Na výstave ľudového odevu si budete môcť pozrieť kabanice, kožúšky, šuby, gubaňu z krojovne Folklórneho súboru Vepor z Klenovca a Vesna, o. z., z Gemerskej Polomy.
Na tvorivých remeselných dielňach vám predstavíme výrobu košíkov, paličkovanie a tkanie cigánskych tkaničiek. Folklórny večer v programe Nôty z Gemera a Malohontu sa vám predstavia sólisti speváci Veronika Malatincová, Lucia Zvarová, Viktor Brádňanský, Ľubomír Zvara, Ivana Nemčoková, Ivan Nemčok, Folkórny súbor Dubina z Rožňavy, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Ľudová hudba Ondreja Hlaváča z Gočova, Ženská spevácka skupina Skaliny z Hnúšte. Slovom sprevádza Juraj Genčanský.
Na jelšavskú hasičskú zbrojnicu zavítali školáci
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňa 6. septembra 2021 zavítali na Hasičskú zbrojnicu v Jelšave deti z tretieho a štvrtého ročníka zo Základnej školy v Jelšave. Hneď na úvod sme deti rozdelili na 2 skupiny a tak sme sa im venovali. Deti sa dozvedeli o činnosti dobrovoľných hasičov, ako používať telefónne čísla, vysvetlili sme im princíp horenia, ukázali výstroj hasičov a technické vybavenie v CAS 15 IVECO DAILY a CAS 32 T 815.
Deti si vyskúšali hasenie s džberovkou na horiaci dom a hádzali granátom. Na záver sa deťom ukázala ukážka hasenia z CAS 15 IVECO DAILY. Deťom bola prezentovaná aj činnosť hasičov počas pandémie a boli požiadané o zapojenie sa do výtvarnej súťaže.
Bolo to príjemné predpoludnie, dúfame, že deti si od nás odniesli mnoho poznatkov.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (10)
Napísal(a) Ján Bradáč
BANÍCTVO
História Rakovnice je nerozlučne spätá s baníctvom, nakoľko tvorilo základné životné podmienky pre ľudí v obci. Až 80% obyvateľov obe bolo zamestnaných v baniach už dávno pred 20. storočím. Niektorí občania neboli len zamestnancami v bani, ale vlastnili i dobývacie práva na ťažbu rudy v Dubine, Magdaléne, Špádoch, Viničkách. Vlastníkmi dobývacích práv boli občania Rakovnice – Rusnák, Gonos, Lörinc, Koltáš, Bradáč, Benko, Fekete, Kožár, Németh, Čapó.
Koncom 19. storočia sa ťažba železných rúd koncentruje do Rimamuránsko-šalgótarjánskej železiarskej účastinnej spoločnosti so sídlom v Budapešti. Jej prvým predsedom sa stáva gróf Emanuel Andrássy. V roku 1901 – 1904 spravila 2300 metrov dlhú dedičnú štôlňu. V roku 1912 – 1940 spojila ložiská v Nadabulej s ložiskom v Rudnej, kde prcovala väčšina baníkov z obce. Do práce dochádzali pešo, od roku 1933, keď sa v obci objavili bicykle, tak i na bicykloch. Do práce i z práce dochádzali v oblečení, v ktorom fárali do bane.
S KNIHOU V RUKE AJ DETI V GEMERSKEJ POLOME alebo KNIHY Z NAŠEJ KNIŽNICE
Napísal(a) D. Č.
V našej knižnici pohodlne a poučne – to je názov úspešného projektu obecnej knižnice v Gemerskej Polome, vďaka ktorému sme nakúpili literatúru pre všetky vekové kategórie, a to z finančných prostriedkov FONDU NA PODPORU UMENIA. Prioritou boli naši najmenší čitatelia. Keďže nepriaznivá situácia nedovoľovala, aby sme mohli spoločne nazrieť do tajov kníh v našej knižnici, všetci, ktorí vedia, čo kniha človeku dá, dali na knihovníčku a ponúkané knihy čítali v domáckom prostredí, či spoločne s pani učiteľkou. Postupne zasielali správičky a fotografie o tom, ako spoločne čítajú. Fotografie a texty nás o tom presvedčili – nech sa páči na „potulky“ prostredníctvo dvoch ukážok zo zaslaných správičiek.
Viac...
Štrnásť hrmených z Bystrého dopadlo do Krásnohorského Podhradia a nedalo súperovi nijakú nádej
Napísal(a) MG od
DOSPELÍ
IV. LIGA JUH VsFZ – 7. kolo
1. ŠK Tatran Spišské Vlachy – FK Krásnohorské Podhradie 6:0 (1:0). G: J.Novotný 4, P. Terpaj, E. Labanc, ŽK: P. Terpaj , R: Okruhľanský – Cuprák, Marušinová. DS: Štofka. D: 90.
VLACHY: Matej Fabini – Róbert Jano, Samuel Fiľák (81´ Ľ. Tomajko), Peter Terpaj, Jakub Kušiak (63´ M. Satner), Artem Bardetskyi, Zdeno Horváth (81´ J. Sater), Norbert Jochman (C), Jakub Novotný, Miroslav Šandor (70´ P. Pokrivčák), Erik Labanc.
Vydali katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830 – 1907) v Gemersko-malohontskom múzeu dvojjazyčne
Napísal(a) É. Kerényi
Katalóg k rovnomennej výstave Fábry János (1830-1907) vydalo Gemersko-malohontské múzeum v roku 2021 z verejných zdrojov KULTMINOR – Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Naším zámerom bolo vydanie dvojjazyčného slovensko-maďarského katalógu o živote a činnosti zakladateľa a prvého riaditeľa Gemersko-malohontského múzea, botanika a pedagóga Jánosa Fábryho (1830 Lučenec – 1907 Rimavská Sobota) pri príležitosti 190. výročia narodenia. Osoba tohto organizátora kultúrneho, spoločenského a verejného života v Rimavskej Sobote je, žiaľ, menej známa. Cieľom prezentácie je prostredníctvom publikácie podať informácie o živote, o činnosti a pôsobnosti Jánosa Fábryho, ktoré v takejto ucelenej podobe doposiaľ neboli publikované. Fábry v Rimavskej Sobote žil od 50. rokov 19. storočia, bol pedagógom a riaditeľom známeho Zjednoteného protestantského gymnázia v Rimavskej Sobote.
Životné jubileum zanietenej funkcionárky JDS v Revúcej Mgr. Zuzany Homoliakovej
Napísal(a) Ondrej Doboš
Naša krajanka, pani Mgr. Zuzana Homoliaková z Revúcej, ktorá nás aktívne informovala o činnosti okresnej organizácie Jednoty dôchodcov na Slovensku, sa ešte v auguste t. r. dožila vzácneho životného jubilea. Za činnosť v tejto organizácii si zaslúži aj od stránky Maj Gemer verejné poďakovanie za aktivitu, ktorú ako popredná funkcionárka seniorskej organizácie vedela prejaviť v širokom spektre jej činnosti. Zdôrazniť treba tiež jej veľkú zásluhu na tom, že seniori, nielen v tomto regióne, pochopili dané možnosti a hľadali svoje uplatnenie i aktívnu činnosť medzi rovesníkmi v organizácii pre najstarších spoluobčanov. Nie raz sa prejavila ako zanietená funkcionárka i členka ZO, a to i napriek zdravotným ťažkostiam a pokročilému veku.
Zuzka, dovoľ mi, aby som Ti vyjadril poďakovanie za všetko, čo si v záujme seniorov z revúckeho regiónu vykonala a tiež za to, že si pravidelnými príspevkami prispievala na stránku Maj Gemer.
Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou (9)
Napísal(a) J. Bradáč
ŠKOLSTVO
Rekenská evanjelická ľudová škola (Rekeňa, dnes Rakovnica) bola založená v roku 1862. V roku 1896 vyšlo nariadenie, kde bola stanovená povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 14 rokov. Deti roľníckych a baníckych rodín boli zapriahnuté do roboty, lebo rodičia na všetko nestačili. Potom deti vymeškávali školu, alebo do nej nikdy neprišli. Ak do školy aj občas chodili, malo to rovnaký efekt ako žiadna dochádzka, lebo všetko zabudli. Niektorí rodičia boli názoru, že keď oni nepotrebovali školu a mohli bez nej žiť, môžu bez školy žiť aj ich deti. Niektorí by aj boli radi posielať dieťa do školy, ale len v zime. V lete bola práca na gazdovstve. Školu považovali za príťaž, dedina ešte verila na strigy, zmoky a škriatky.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.